BVS: Na také extrémne množstvo zrážok, kanalizačná sieť nie je dimenzovaná

V súvislosti so zaplavenými ulicami po prívalovom daždi v stredu 6. júna, sme oslovil Bratislavskú vodárenskú spoločnosť (BVS).

K záplavám sa vyjadrilo aj ministerstvo pôdohospodárstva a prinášame aj dávnejšie vyjadrenie klimatológa k prehrievaniu mesta pre Bratislavský kuriér.

Otázka na BVS: Prívalový dážď opäť raz ukázal, že kanalizačné vpuste v Bratislave sú buď upchané, alebo je ich málo, alebo kapacitne nestačia - alebo je problém aj niekde inde...?

Odpovedal vedúci oddelenia PR a marketingu Ján Pálffy:

„Verejná kanalizácia v Bratislave je budovaná ako jednotná – sú do nej zaústené jednotlivé kanalizačné prípojky z objektov ako aj kanalizačných vpustí (kanalizačné vpuste sú v majetku a v správe správcu danej komunikácie – t.j. magistrát, mestská časť, mesto alebo obec).

Dimenzovanie kanalizácie a jej jednotlivých prvkov určuje norma STN.

Pri nárazových dažďoch dochádza aj k odvádzaniu dažďovej vody zo spevnených plôch (parkoviská a pod.) a nespevnených („zelených“) častí, z ktorých voda steká do jednotlivých vpustí aj s nánosmi, čo môže následne spôsobiť upchatie vpustí (a následne aj verejnej kanalizácie, ktorá nemôže využívať svoju plnú projektovanú kapacitu).

Dažďové vpuste tak nie sú schopné pohltiť všetko množstvo dažďovej vody. Hasiči na zníženie hladiny a odčerpávanie vody otvárajú kanalizačné poklopy, čím sa do kanalizačných potrubí môže dostať aj materiál, ktorý nedokáže odtiecť, prípadne upchá potrubie.

Treba však dodať, že na také extrémne množstvo zrážok, akého sme boli svedkami včera, kanalizačná sieť nie je dimenzovaná“.

Klimatológ: V centre mesta môže byť aj o 5 stupňov Celzia teplejšie ako na okraji Bratislavy

Bratislava sa prehrieva viac ako ostatné územia v jej okolí aj kvôli zastavanosti, množstvu asfaltu, či betónu. Ako by sa malo toto mesto správať, aby čo najviac zmierňovalo návaly horúčav?

Ešte v roku 2017, sme sa pýtali klimatológa Pavla Faška.

Podľa Pavla Faška, Bratislave určite neprospieva, ak sa využíva každý voľný kus plochy na postavenie nových budov.

„Nehoráznym spôsobom, mimo na to určeného obdobia, sa rúbu staré stromy, aby sa vytvoril priestor pre stavenisko, ako sa to stalo teraz na konci júna na Opavskej ulici na Kramároch,“ uviedol.

Podľa neho by Bratislave prospelo viac zelene v centrálnych častiach mesta a ak sú už tieto plochy zastavané, tak ich treba osviežovať v čase horúčav vodou.

Ako tvrdí, paradoxne je funkčných fontán v súčasnosti v Bratislave menej, ako v minulosti.

„Zastavané plochy urýchľujú v Bratislave aj odtok vody zo zrážok, toto platí predovšetkým o svahových častiach Bratislavy.

Tiež existuje viac príkladov, ako sa stavia na svahoch Malých Karpát. Výsledkom sú potom pravidelne zaplavované niektoré úseky ulíc, pri intenzívnych dažďoch,“ uviedol.

Zo stanoviska ministerstva pôdohospodárstva k záplavám:

Agrorezort upozorňuje, že včerajšie záplavy, ktoré postihli viacero slovenských miest, sú spôsobené najmä pribúdaním betónu na úkor zelene.

V zastavaných územiach tiež chýba práca s dažďovou vodou, ktorá namiesto toho, aby ostávala v území, odchádza do kanalizácie.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) podáva regiónom pomocnú ruku a na zelenú infraštruktúru vyčlenilo 33 miliónov eur.

„Zaplavené ulice, ale aj extrémne horúčavy sú dôsledkom nielen globálnej zmeny klímy, ale aj konkrétnej ľudskej činnosti v mestách. Ak chceme mať v mestách príjemné životné prostredie, je potrebné zastaviť úbytok zelene a premyslene budovať prvky zelenej infraštruktúry.

Znamená to viac trávnikov a parkov, zelených striech, fontán, jazierok, nádrží či živých plotov,“ uviedla vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva de rozvoja vidieka Gabriela Matečná.

Agrorezort upozorňuje, že každá nová budova, nové parkovisko alebo nová asfaltová cesta znamená zväčšovanie plochy, ktorá odvádza vodu do kanalizácie a zvyšuje tiež prehrievanie mestského prostredia, ktoré nezriedka v lete dosahuje aj 50 stupňov.

Agrorezort ešte v apríli minulého roka v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) vyhlásil výzvu na zlepšenie environmentálnych aspektov v mestách a mestských oblastiach.

Oprávnenými žiadateľmi sú organizácie štátnej správy, obce, mestá, samosprávne kraje, subjekty verejnej správy, mimovládne organizácie a subjekty zo súkromného sektora. Vyčlenených je 33,3 milióna eur.

Financie sú určené na desať oblastí. MPRV SR podporuje budovanie prvkov drobnej infraštruktúry urbánneho dizajnu, zelených parkov, zelených stien a zelených striech i aktivít v oblasti dopravnej infraštruktúry ako sú zelené koridory pozdĺž cyklotrás, čiže aleje, živé ploty, remízky.

Veľký priestor sa venuje aj využitiu dažďovej vody, budovaniu dažďových nádrží a predčisťovanie dažďových vôd a zavedeniu osobitných zberných systémov na odpadovú a dažďovú vodu. Týka sa to regiónov so zvyšujúcim sa úhrnom zrážok a obdobiami dažďa.

Dôležitými oblasťami, na ktoré možno žiadať financie, sú zazelenanie miest, opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia, multifunkčné zóny na ekologické využívanie krajiny a tiež na regeneráciu vnútroblokov sídlisk s uplatnením ekologických princípov tvorby a ochrany zelene.

Peniaze možno žiadať aj na znižovanie hluku v mestách a na tvorbu prirodzených krajinných prvkov ako napríklad malé vodné toky, ostrovčeky lesa, živé ploty alebo nášľapné kamene pre voľne žijúce organizmy.

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka dosiaľ vyhodnotilo tri kolá výziev a schválilo 71 projektov za viac ako 22 miliónov eur. Mestá a obce prevažne žiadali financie na skrášľovanie verejných priestranstiev, revitalizáciu vnútroblokov a nové parky.

Zostatok alokácie na túto výzvu do ďalšieho kola vyše šesť miliónov eur,“ spresnil Marek Mitošinka, generálny riaditeľ sekcie programov regionálneho rozvoja MPRV SR.

Ministerstvo vyzýva mestá a obce, aby sa nespoliehali len na eurofondy, ale aby sa starostlivosť o zeleň a adaptácia na globálnu zmenu klímy stali trvalou súčasťou územného plánovania aj mestských stratégií.

(red, rl)

Ilustr. foto: Archív BK