Úzkosť už aj tak úzkostných detí v domovoch sa počas pandémie stupňuje

Príbehy detí, ktoré sa dostavajú do detských domovov, po novom do centier pre deti a rodiny (CDR), sa rôznia. Častou príčinou ich umiestnenia v zariadení môže byť závislosť rodiča, neschopnosť vytvoriť dieťaťu vhodné a podnetné prostredie, týranie či zanedbávanie dieťaťa. Rovnako sa stáva, že do zariadenia je umiestnené dieťa s vážnym zdravotným stavom, ktorý rodičia nedokážu sami zvládnuť.

Málokto vie, že v centrách pre deti a rodiny sú umiestnené aj deti v kóme, alebo tie vyžadujúce si intenzívnu starostlivosť či pľúcnu ventiláciu. Jedno však majú všetky deti spoločné. Zložitá životná situácia natrvalo poznačila a ohrozila ich zdravý psychický vývin. Táto „jazva na duši“ je niečo, čo si so sebou nesú po zvyšok života. Záchranou z ťažkej životnej situácie sa často stáva práve návrat do náručia milujúceho (náhradného) rodiča. Ako a či proces osvojenia narušila pandémia sme zisťovali v najstaršom centre v Bratislave, ako aj u kompetentných inštitúcií.

Pandémia situáciu deťom ešte viac skomplikovala

Ak sa k neľahkému osudu dieťaťa pridá pandémia, ktorá je často náročná aj pre rodiny so stabilným zázemím, jeho prežívanie sa ešte komplikuje. „Ponorka vzniká aj v reálnej rodine, nie to ešte na skupinách v centrách CDR, vzniká aj v pestúnskej náhradnej starostlivosti,“ uviedol Viliam Gyurke, riaditeľ Centra pre deti a rodiny Bratislava - Röntgenova, najstaršieho zariadenia svojho druhu v Bratislave.

Obzvlášť náročné, podľa jeho slov, je zvládnuť pandémiu uprostred Petržalky, kde sa centrum nachádza. Zariadenie tak prechádza neľahkou skúškou, záchranou sú ľudia, ktorí svoje povolanie robia s láskou a často ho berú ako svoje poslanie. “Vynaliezavosť a práca vychovávateľov, ako aj zdravotných sestier a personálu nepozná hraníc a len vďaka ich úsiliu to deti zvládajú tak ako to zvládajú. Sme tu v prvom rade pre deti a klientov a tak pandémia, nepandémia život ide ďalej,“ dodáva riaditeľ.

Úzkosť už aj tak úzkostných detí sa stupňuje

Ani v tejto neľahkej dobe neprestali deti do centier pribúdať. A tie, čo sú tu umiestnené už dlhšie, mali svoje zabehané stretnutia či aktivity, ktoré im pomáhali situáciu lepšie zvládať. Riaditeľ centra vysvetľuje, že veľa zverencov, napriek umiestneniu v zariadení, bežne ostáva v kontakte so svojím biologickým rodičom. Preto dlhšie odlúčenie od matky či otca počas opatrení ešte viac stupňuje ich nervozitu a podráždenosť. „Deti sa neprestali rodiť, rodičia nestratili záujem o deti, deťom na skupinách sme nevybrali baterky a neprepli ich do stavu hybernácie, rovnako nevymizli ochorenia, dokonca prišiel nový postrach v podobe Covidu 19. Úzkosť bez tak úzkostných detí sa stupňuje, obmedzená možnosť pohybu a aktivít pre deti výrazne ovplyvnila ich správanie a prežívanie,“ opisuje situáciu Viliam Gyurke. S centrom navyše spolupracuje približne 40 dobrovoľníkov, ktorí napomáhajú s napĺňaním potreby detí. Aj od nich ostali deti úplne odrezané.

Pred kolpasom unikli vďaka obetavým zamestnancom

Tak ako v iných zariadeniach, ani toto centrum neobišiel problém s nedostatkom personálu a zdravotníkov. Veľmi náročný stav už v beztak náročnej situácii sa dotkol nielen detí, ale aj zamestnancov. „Ako zázrakom, alebo aj tým, čomu sa hovorí kolektívna zodpovednosť a zmysel pre ňu, či výborná tímová spolupráca, sa nám podarilo zabrániť kolapsu,“ vysvetľuje riaditeľ centra. Dodáva, že je alchýmiou ustáť v tejto situácii potreby detí a rovnako potreby 104 zamestnancov. Nateraz, zdá sa, sa to podarilo.

V Bratislave pandémia adopcie nezastavila

V dvoch štátnych a troch súkromných bratislavských centrách bolo v roku 2020 umiestnených  181 maloletých detí a 9 mladých dospelých. Aktuálne štatistiky ukazujú, že pandémia výraznejšie neovplyvnila ani samotný proces prechodu do náhradnej starostlivosti, ani počet žiadateľov o osvojenie či pestúnsku starostlivosť. Čo je pozitívne, zvýšil sa záujem o prijatie dieťaťa do oboch foriem náhradnej starostlivosti. „V prechádzajúcich rokoch žiadatelia výraznejšie preferovali iba osvojenie dieťaťa, v súčasnosti sú naklonení prijať dieťa okrem osvojenia aj do pestúnskej starostlivosti,“  informuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Údaj za bratislavské CDR k 31.12.2020

Rok	Počet umiestnených maloletých detí	Počet mladých dospelých
2018	148	12
2019	169	6
2020	181	9

Rovnako situáciu vníma aj riaditeľ centra. Tvrdí, že nezaznamenali nižší záujem žiadateľov. Menej však bolo súdnych pojednávaní kvôli výpadkom v inštitúciách. Preťaženosť súdov je veľmi veľká a to aj mimo pandémie. Napriek okolnostiam sa všetky zainteresované strany snažia, aby zabezpečili dieťaťu domov čo najrýchlejšie. „Dieťa nepočká. Ak máme pre žiadateľov na osvojenie novorodeniatko, nemôžeme a nechceme čakať. Pol ročné dieťatko je už úplne iné,“ vysvetľuje Gyurke.

V zariadení využívajú všetky dostupné formy spolupráce, aby napomohli v procese sprostredkovania nového domova. Online stretnutia, stretávanie sa so žiadateľmi za sprísnených bezpečnostných podmienok, pravidelné testovanie, germicídne žiariče, rúška, rukavice a dezinfekcia sa stali súčasťou každodenného procesu zamestnancov i detí. Starostlivosť prebieha 24 hodín denne.

Aj v čase veľkých zmien sa odohrávajú malé príbehy so šťastným koncom

Byť náhradným rodičom nie je jednoduché. Vyžaduje dôkladnú prípravu, v ktorej si žiadateľ prejde množstvom otázok, ktoré si pre seba musí úprimne zodpovedať. Ak potom ostáva jeho srdce otvorené, môže prísť dieťa. Zariadenia v  Bratislave, tak ako na celom Slovensku, sa k osvojeniu  snažia „ponúknuť“ každé jedno dieťa, hovorí Viliam Gyurke: „Snažíme každému dieťaťu nájsť konečnú stanicu v rodinnom prostredí. Keď hovorím každému, tak každému aj s hendikepom a zdravotným znevýhodnením. Veď je to práve mamina náruč, ktorá mnohé uzdraví. A ak aj nie je všehojaca, je stvorená na to, aby dieťaťu utrpenie zmiernila a ťarchu životnej nakládky pomáhala uniesť.“ Inak tomu nie je ani v čase pandémie... 

Jana Pohanková

(ilustr. foto OZ Studienka, TASR)

 

 

.