Urbanizmus a výstavba 21. máj 2019

Tridsať rokov po: Železná studienka – rekreačný raj, či katastrofa? 1. časť


Napriek mnohým nedostatkom patrí Železná studienka k jednému z najobľúbenejších a najnavštevovaních miest rekreácie a športu Bratislavčanov.

V našej reportáži sa pozrieme na časť toho, čo zostalo, prípadne pribudlo v tejto lokalite Bratislavského lesoparku za ostatných tridsať rokov.

Teda od času nežnej revolúcie...

Je to aj svedectvom toho, čo neurobili a mohli urobiť volení politici mesta,

štát a ďalšie zodpovedné organizácie.

Názor, nech si každý urobí sám. Budeme radi, ak našu reportáž doplníte svojimi poznatkami a skúsenosťami. Ďakujeme.

Parkovanie

Približne na jar 2017 prišli s iniciatívou nového parkovania traja mestskí poslanci.

Snažili sa tak zmierniť chaotickú situáciu na začiatku Cesty mládeže v okolí Červeného mosta,

kde sa najmä počas víkendov upcháva komunikácia, pretože vodiči áut beznádejne hľadajú parkovanie, či čakajú na uvoľnenie miesta.

Do toho prichádzajú mestskí policajti, často s pokynmi pokutovať zle parkujúcich vodičov.

Namiesto pokoja a pohody tam neraz vzniká stres, nervy a chaos.

Samosprávy nevedia už roky tento problém vyriešiť inak ako dávaním papúč.

Na záchytné parkoviská v okolí nie je miesto, keďže mesto už predalo zrejme všetky pozemky.

Mestské lesy v minulosti odporúčali parkovanie na parkovisku Tesco Lamač za kopcom,

no počas víkendov je i toto miesto často už preplnené.

Traja mestskí poslanci s nápadom napokon neuspeli, pretože väčšina poslancov cukla.

Ozvali sa totiž ochranári, ktorí tvrdili, že to nie je dobré riešenie, pretože a opäť len ťahajú autá do lesoparku.

Alternatívu ale neponúkli.

(Zámer rátal s vytvorením 120 nových parkovacích miest. Iniciatívu poslancov privítali Železnice Slovenskej republiky aj mesto.

Parkovisko by malo byť vybudované do konca roka 2017 za sumu 200-tisíc eur, a to bez vyrúbania čo len jediného stromu a výstavby parkovacieho domu.

Na parkovisku sa počítalo aj s požičovňou bicyklov, kde mali byť pre cyklistov k dispozícii aj elektrické bicykle.)

Najnovšie pribudli na preplnenom parkovisku nad Partizánskou lúkou nabíjacie stanice, ktoré zabrali asi 4 miesta, ktoré ale zívajú prázdnotou.

Zatiaľ by určite stačilo jedno miesto. Namiesto tejto „hlúposti“ malo mesto radšej zriadiť dve-tri miesta pre vozičkárov.

MHD na Železnej

Našťastie autobus, ktorý jazdí na Železnej studienke poháňa elektromotor.

Ale podľa našich pozorovaní, DPB nevypraví elektrobus vždy. Malo by to byť pravidlom – v lesoparku by mala jazdiť iba ekologická MHD.

Kedysi tu krátky čas jazdil aj trolejbus.

Návštevníci by možno privítali pravidelnú premávku akéhosi turistického elektrovláčika,

ktorý by oživil a spríjemnil výlety najmä rodinám s deťmi, alebo starším obyvateľom, či turistom.

Aj na Železnej studienke by totiž z hľadiska histórie bolo čo turistom ukázať.

No ostatných 30 rokoch je z tohto pohľadu bieda a skôr by sme sa museli za isté miesta v tejto lokalite hanbiť (o nich ale ďalej).

Partizánska lúka a Cesta mládeže

Partizánska lúka a Cesta mládeže prešli obnovou v roku 2006/2007.

Miesto si obľúbili najmä rodiny s deťmi a lúka sa rozvíja aj v súčasnosti. Za to do Cesty mládeže by už bolo treba investovať.

Na komunikácii (aj cykotrase) sa už ukazujú diery a kovové kryty na dažďových vpustoch zvyknú prasknúť,

takže hrozí že si v diere niekto zlomí nohu, alebo cez ňu prepadne cyklista.

Navyše, niektoré časti chodníka sa prepadávajú a ani zábradlie pri ceste už nie je úplne v poriadku.

Bufet Amfík Dolná stanica

Bufet Amfík Dolná stanica funguje už roky a návštevníkmi lúky je využívaný.

V čase dobrého počasia pri ňom sedáva množstvo ľudí. O kvalite ponuky - jedál a nápojov je možné polemizovať, každý má vlastnú skúsenosť.

V zime sme si tam dali napríklad varené víno, ale nedalo sa veľmi piť...

Vlastné skúsenosti nám prosím opíšte sami. Plusom bufetu je, že jeho súčasťou sú WC zadarmo.

Starostlivosť o tieto toalety je striedavo oblačná. Chcelo by to viac snahy, mydlo i niečo na utretie rúk.

Či je tam vždy toaletný papier nevieme. Veľa záleží aj od kultúry jeho návštevníkov.

Štvrtý rybník

Hladina vody „Štvrtého rybníka“ býva od rekonštrukcie nádrže „zelená“. Predtým to nebolo. Údajne ide o sinice. Na treťom rybníku sa neobjavuvú...

Kačiciam to zrejme neprekáža, pretože tu aj naďalej vychovávajú svoje mladé. Zopár rokov dozadu sa na jazere aj člnkovalo, dnes je už táto atrakcia pasé,

nikto sa o to nestará napriek propagačným tabuliam na budove pri rybníku. Zrejme s tým bola iba „oštara...“!

Smutný príbeh kedysi populárneho mlyna Klepáč (VIII. mlyn) popisujeme v inom článku. Mlyn je v súdnom spore. Článok je tu.

Skelet rybárskej reštaurácie

Neďaleko mlyna Klepáč a blízko sídla Mestských lesov Bratislava už dlhé roky stojí skelet nikdy nedostavanej budovy,

v ktorej mala byť prevádzka rybárskej reštaurácie.

Pozemok v okolí je už dlhé roky oplotený. Aj táto nehnuteľnosť je pravdepodobne v ešte stále v súdnom spore.

Skelet je unikátom, pretože stavebné povolenie bolo udelené v roku 1987,

postupne sa malo predlžovať. Napokon, svedčí o tom tabuľa pri Ceste mládeže.

O skelete sme v minulosti písali už mnohokrát. Ide asi najväčšiu hanbu Lesoparku, spolu so skeletom bývalej reštaurácie Snežienka.

V minulosti tu boli snahy o výstavbu hotela zo strany niektorých podnikateľov, dokonca do médií prenikla aj vizualizácia projektu.

Našťastie zdravý rozum zatiaľ vždy zvíťazil.

Pozemok by sa podľa nás vrátiť do rúk mesta, aby sa celá plocha zrekultivovala a slúžila na rekreáciu a športovanie Bratislavčanov. Nuž ale, roky plynú...

Pri skelete rybárskej rešt.

Deviaty mlyn

Deviaty mlyn, zv. Suchý, z roku 1734 bol posledným z vydrických mlynov,

Fungoval až do roku 1868 a vo svojej takmer pôvodnej dispozícii sa zachoval pre dnešok.

Mlyn však nie je verejnosti prístupný a obkolesuje ho plot.

Zrekonštruoval ho súkromný podnikateľ, ktorý si prenajal okolité pozemky od štátnych Lesov SR.

V súlade s novým územným plánom Bratislavy a podľa dohody s vlastníkom objektu – Lesmi SR

ho rekonštruovala spoločnosť Euro Active Group (už neexistuje),

ktorá v prospech zachovania jestvujúcich historických prvkov podnikla najprv zabezpečovacie, statické a stavebné práce.

Pri obnove sa postupovalo podľa fotografií z čias okolo roku 1900 a dobových projektov uložených v Archíve mesta Bratislavy.

Na projekte sa podieli aj špecialisti na ochranu a rekonštrukciu národných kultúrnych pamiatok.

(rl)

Foto: Br. kuriér

Súvisiace články: tu

Pokračovanie nabudúce

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter