Urbanizmus a výstavba 2. júl 2019

Rekonštrukciu Maximiliánovej fontány dokončili, stratila však kontaktnú a spoločenskú funkciu


Generálny investor Bratislava v týchto dňoch dokončil rekonštrukciu bratislavského historického skvostu,

v podobe Maximiliánovej fontány.

 

Skutočnosti, že aj historické diela nemusia byť „sterilné“ a verejnosť ich kontaktne môže využiť na posedenie,

spoločenskú funkciu, či osvieženie,  je v tomto prípade koniec.  

 

Z obvodu Maximiliánovej fontány bola totiž odstránená obruč, teda kamenný múrik, na ktorom zvykli sedávať turisti,

ale aj domáci obyvatelia počas jari, leta a pri spoločenských podujatiach na Hlavnom námestí.

 

K zmene došlo z iniciatívy Mestského ústavu ochrany pamiatok (MÚOP). Hlavné mesto tento úmysel nekonzultovalo s verejnosťou.

Údajne sa odborníci s múrikom okolo fontány nikdy nestotožnili...

 

Zmeny vo verejnom priestore bez spoločenskej objednávky

a bez akejkoľvek diskusie s verejnosťou vracajú toto mesto hlboko späť do minulosti.  Toto je tzv. nová politická kultúra?

 

Maximiliánova fontána pred krátkym časom

 

Okolo obnovenej fontány, resp. kedysi nádrže vody, tak, ako mala vyzerať v šestnástom storočí,

pribudli dva kusy „schodíkov“, ktoré zatiaľ vyzerajú ako päsť na oko,

keďže nemajú patinu, akú má samotný objekt fontány.

 

Fontána dnes

 Krásna, ale takmer nepovšimnutá fontána Žena s krčahom,

je na susednom Františkánskom námestí. Aj keď je „živá“ a chrlí vodu,

zostáva pre množstvo návštevníkov hlavného mesta mimo záujmu.

 Podobne, ako teraz už aj fontána na Hlavnom námestí, je jej voda mimo kontaktu s vonkajším okolím. Je to škoda.

 Navyše, je „ozdobená“ veľkou tabuľou sponzorov, ktorí sa na jej obnovení podieľali.

Toto na fontánu a pamiatku v meste patrí..?

 

Fontána Žena s krčahom

 Aj v 21. storočí by mohli byť pamiatky „bližšie“ k obyvateľom,

tak ako tomu bolo v prípade Maximiliánovej fontány na Hlavnom námestí...

Alebo v podobe napríklad Ganymedovej fontány na Hviezdoslavovom námestí,

kde si ľudia majú možnosť sadnúť na obruč fontány a naplno si vychutnávať jej zvuky a vlhké osvieženie.

 

Ganymedova fontána

 

Bratislavský kuriér sa téme venoval dlhodobo, niektoré články sú tu , tu i tu.

(rl)

Foto: Br. kuriér/tasr/tixik.sk

2 komentáre
ODPOVEDAŤ Patrik Guldan | 5. 8. 2019, 11:09

AD Rolandova Fontána na Hlavnom námestí v Bratislave V Novinách KURIÉR 04/2019 , s. 11 bol vypublikovaný článok: „Rekonštrukciu Maximiliánovej fontány dokončili, stratila však kontaktnú a spoločenskú funkciu.“ Rolandova fontána na Hlavnom námestí je národnou kultúrnou pamiatkou, preto akýkoľvek zásah do hmotnej podstaty tejto exteriérovej plastiky podlieha Pamiatkovému zákonu. Vecne a miestne príslušný orgán ochrany pamiatkového fondu koná vo verejnom záujme, to znamená, že sa záväzne vyjadruje ku každému zámeru, ktorým môže dôjsť k hmotnému zásahu do pamiatky. Novotvar – kamenná bruč okolo renesančnej nádrže bola osadená niekedy v polovici devätdesiatych rokoch minulého storočia v rozpore s Návrhom na reštaurovanie Rolandovej fontány, ktorý schválili príslušná odborná organizácia (MSPSOP), orgány mesta a reštaurátorská komisia bývalého Slovenského fondu výtvarných umení. Rolandova fontána je dnes renesančno-barokovou kompozíciou. Predmetom ochrany v zmysle zákona je napr. aj jej historická silueta. Osadenie kamennej obruče okolo nádrže znamenalo zásah do hmotnej podstaty fontány, teda niečo, čo je v rozpore so záujmom ochrany zachovaných pamiatkových hodnôt tejto pamiatky. Ani pisateľovo zdôvodňovanie, že : „kamenný múrik na ktorom zvykli sedávať turisti alebo aj domáci obyvatelia počas jari, leta a pri spoločenských podujatiach na Hlavnom námestí“, nie je relevantným dôvodom aby obruč tam zostala. Išlo o prvok, ktorý naprosto nevhodným spôsobom zasiahol do podstaty tohto diela. A ak po štvrťstoročí Mestský ústav ochrany pamiatok účinne zasiahol v prospech ochrany a prezentácie autentických hodnôt tejto pamiatky urobil správnu vec. Výčitka, že: „ Hlavné mesto tento úmysel nekonzultovalo s verejnosťou“ je v podstate reakciou na dnes už historickú skúsenosť. Spomeniete si, aká rozsiahla diskusia prebehla potom ako jeden pamiatkar zverejnil názor, že hlavné námestie v historickom jadre mesta sa nesmie tváriť ako park? Som toho názoru, že riešenie odbornej problematiky prináleží odborníkovi a výsledok môže mať aj interdisciplinárnu povahu (architekt, urbanista, reštaurátor a pamiatkar). Problematiku posedenia Bratislavčanov či turistov v tomto priestore dávno riešil fundovaným spôsobom renomovaný architekt, nedávno zosnulý Ferdinand Milučký. Hlavné námestie v Bratislave vnímam ako reprezentatívny priestor zastavaný historickou architektúrou a osadenie mobiliáru vrátane sedenia navrhoval architekt. Pamiatkar sa v zásade vyjadroval k tomu, či návrh architekta je v súlade so záujmami ochrany pamiatok. Ak by som dal pisateľovi v niečom za pravdu, tak je to povinnosť pamiatkara urobiť k zámeru ochrany Rolandovej fontány zodpovedajúcu osvetu. Je to činnosť, ktorá patrí k základom práce pamiatkara aj preto, že koná vo verejnom záujme. Od roku 1988 som sa o to ako pamiatkar usiloval. Pisateľova odvolávka na zmeny vo verejnom priestore je dnes často zneužívaná. Napr. tým, že v tomto prípade sa tu konalo bez spoločenskej objednávky a bez akejkoľvek diskusie s verejnosťou. Ani otázku pisateľa, či tento počin je tzv. nová politická kultúra, nepovažujem za relevantnú. Inštitucionalizovaná ochrana pamiatok môže konať ex offo v súlade so zákonom. Pridanou hodnotou práce pamiatkara, aspoň ja to tak vnímam, je, keď o svojich zámeroch informuje verejnosť, ale neznamená to, že si od nej musí žiadať súhlas. Pretože v rámci správneho konania môže ten kto sa cíti byť dotknutým navrhovaným zámerom, vyjadriť svoj názor a správny orgán – štátny pamiatkar sa s ním musí v správnom konaní zákonným spôsobom vysporiadať a odôvodniť ho. Uznávam, že toto všetko nemusí občan ovládať a aj napriek tomu, má právo napísať svoj názor. Povinnosťou pamiatkara by však malo byť aby svoj postup odborne odôvodnil. Odstránenie kamennej obruče z päty renesančnej nádrže je v súlade so záujmami ochranou tejto pamiatky. Znamená rešpektovanie renesančnej formy nádrže. Mohlo by sa o tom napísať ešte viac, ale to by prekročilo rámec reakcie na novinový príspevok. Patrik Guldan

ODPOVEDAŤ Marian | 2. 7. 2019, 10:51

Ta obruc bola gycova. Teraz to vyzera ako historicka fontana. Praveze by sa mal podporovat historicky raz Stareho mesta. Pri najblizsej prechadzke mestom zdvihnite svoj pohlad a uvidite kolko plastovych okien mate v centre mesta. O tom by ste mohli pisat. Na sedenie by mali byt lavicky. A pokial nie su v meste kvoli bezdomovcom tak treba riesit tuto problematiku.

Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter