Generálny investor Bratislava v týchto dňoch dokončil rekonštrukciu bratislavského historického skvostu,
v podobe Maximiliánovej fontány.
Skutočnosti, že aj historické diela nemusia byť „sterilné“ a verejnosť ich kontaktne môže využiť na posedenie,
spoločenskú funkciu, či osvieženie, je v tomto prípade koniec.
Z obvodu Maximiliánovej fontány bola totiž odstránená obruč, teda kamenný múrik, na ktorom zvykli sedávať turisti,
ale aj domáci obyvatelia počas jari, leta a pri spoločenských podujatiach na Hlavnom námestí.
K zmene došlo z iniciatívy Mestského ústavu ochrany pamiatok (MÚOP). Hlavné mesto tento úmysel nekonzultovalo s verejnosťou.
Údajne sa odborníci s múrikom okolo fontány nikdy nestotožnili...
Zmeny vo verejnom priestore bez spoločenskej objednávky
a bez akejkoľvek diskusie s verejnosťou vracajú toto mesto hlboko späť do minulosti. Toto je tzv. nová politická kultúra?
Maximiliánova fontána pred krátkym časom
Okolo obnovenej fontány, resp. kedysi nádrže vody, tak, ako mala vyzerať v šestnástom storočí,
pribudli dva kusy „schodíkov“, ktoré zatiaľ vyzerajú ako päsť na oko,
keďže nemajú patinu, akú má samotný objekt fontány.
Fontána dnes
Krásna, ale takmer nepovšimnutá fontána Žena s krčahom,
je na susednom Františkánskom námestí. Aj keď je „živá“ a chrlí vodu,
zostáva pre množstvo návštevníkov hlavného mesta mimo záujmu.
Podobne, ako teraz už aj fontána na Hlavnom námestí, je jej voda mimo kontaktu s vonkajším okolím. Je to škoda.
Navyše, je „ozdobená“ veľkou tabuľou sponzorov, ktorí sa na jej obnovení podieľali.
Toto na fontánu a pamiatku v meste patrí..?
Fontána Žena s krčahom
Aj v 21. storočí by mohli byť pamiatky „bližšie“ k obyvateľom,
tak ako tomu bolo v prípade Maximiliánovej fontány na Hlavnom námestí...
Alebo v podobe napríklad Ganymedovej fontány na Hviezdoslavovom námestí,
kde si ľudia majú možnosť sadnúť na obruč fontány a naplno si vychutnávať jej zvuky a vlhké osvieženie.
Ganymedova fontána
Bratislavský kuriér sa téme venoval dlhodobo, niektoré články sú tu , tu i tu.
(rl)
Foto: Br. kuriér/tasr/tixik.sk
AD Rolandova Fontána na Hlavnom námestí v Bratislave V Novinách KURIÉR 04/2019 , s. 11 bol vypublikovaný článok: „Rekonštrukciu Maximiliánovej fontány dokončili, stratila však kontaktnú a spoločenskú funkciu.“ Rolandova fontána na Hlavnom námestí je národnou kultúrnou pamiatkou, preto akýkoľvek zásah do hmotnej podstaty tejto exteriérovej plastiky podlieha Pamiatkovému zákonu. Vecne a miestne príslušný orgán ochrany pamiatkového fondu koná vo verejnom záujme, to znamená, že sa záväzne vyjadruje ku každému zámeru, ktorým môže dôjsť k hmotnému zásahu do pamiatky. Novotvar – kamenná bruč okolo renesančnej nádrže bola osadená niekedy v polovici devätdesiatych rokoch minulého storočia v rozpore s Návrhom na reštaurovanie Rolandovej fontány, ktorý schválili príslušná odborná organizácia (MSPSOP), orgány mesta a reštaurátorská komisia bývalého Slovenského fondu výtvarných umení. Rolandova fontána je dnes renesančno-barokovou kompozíciou. Predmetom ochrany v zmysle zákona je napr. aj jej historická silueta. Osadenie kamennej obruče okolo nádrže znamenalo zásah do hmotnej podstaty fontány, teda niečo, čo je v rozpore so záujmom ochrany zachovaných pamiatkových hodnôt tejto pamiatky. Ani pisateľovo zdôvodňovanie, že : „kamenný múrik na ktorom zvykli sedávať turisti alebo aj domáci obyvatelia počas jari, leta a pri spoločenských podujatiach na Hlavnom námestí“, nie je relevantným dôvodom aby obruč tam zostala. Išlo o prvok, ktorý naprosto nevhodným spôsobom zasiahol do podstaty tohto diela. A ak po štvrťstoročí Mestský ústav ochrany pamiatok účinne zasiahol v prospech ochrany a prezentácie autentických hodnôt tejto pamiatky urobil správnu vec. Výčitka, že: „ Hlavné mesto tento úmysel nekonzultovalo s verejnosťou“ je v podstate reakciou na dnes už historickú skúsenosť. Spomeniete si, aká rozsiahla diskusia prebehla potom ako jeden pamiatkar zverejnil názor, že hlavné námestie v historickom jadre mesta sa nesmie tváriť ako park? Som toho názoru, že riešenie odbornej problematiky prináleží odborníkovi a výsledok môže mať aj interdisciplinárnu povahu (architekt, urbanista, reštaurátor a pamiatkar). Problematiku posedenia Bratislavčanov či turistov v tomto priestore dávno riešil fundovaným spôsobom renomovaný architekt, nedávno zosnulý Ferdinand Milučký. Hlavné námestie v Bratislave vnímam ako reprezentatívny priestor zastavaný historickou architektúrou a osadenie mobiliáru vrátane sedenia navrhoval architekt. Pamiatkar sa v zásade vyjadroval k tomu, či návrh architekta je v súlade so záujmami ochrany pamiatok. Ak by som dal pisateľovi v niečom za pravdu, tak je to povinnosť pamiatkara urobiť k zámeru ochrany Rolandovej fontány zodpovedajúcu osvetu. Je to činnosť, ktorá patrí k základom práce pamiatkara aj preto, že koná vo verejnom záujme. Od roku 1988 som sa o to ako pamiatkar usiloval. Pisateľova odvolávka na zmeny vo verejnom priestore je dnes často zneužívaná. Napr. tým, že v tomto prípade sa tu konalo bez spoločenskej objednávky a bez akejkoľvek diskusie s verejnosťou. Ani otázku pisateľa, či tento počin je tzv. nová politická kultúra, nepovažujem za relevantnú. Inštitucionalizovaná ochrana pamiatok môže konať ex offo v súlade so zákonom. Pridanou hodnotou práce pamiatkara, aspoň ja to tak vnímam, je, keď o svojich zámeroch informuje verejnosť, ale neznamená to, že si od nej musí žiadať súhlas. Pretože v rámci správneho konania môže ten kto sa cíti byť dotknutým navrhovaným zámerom, vyjadriť svoj názor a správny orgán – štátny pamiatkar sa s ním musí v správnom konaní zákonným spôsobom vysporiadať a odôvodniť ho. Uznávam, že toto všetko nemusí občan ovládať a aj napriek tomu, má právo napísať svoj názor. Povinnosťou pamiatkara by však malo byť aby svoj postup odborne odôvodnil. Odstránenie kamennej obruče z päty renesančnej nádrže je v súlade so záujmami ochranou tejto pamiatky. Znamená rešpektovanie renesančnej formy nádrže. Mohlo by sa o tom napísať ešte viac, ale to by prekročilo rámec reakcie na novinový príspevok. Patrik Guldan
Ta obruc bola gycova. Teraz to vyzera ako historicka fontana. Praveze by sa mal podporovat historicky raz Stareho mesta. Pri najblizsej prechadzke mestom zdvihnite svoj pohlad a uvidite kolko plastovych okien mate v centre mesta. O tom by ste mohli pisat. Na sedenie by mali byt lavicky. A pokial nie su v meste kvoli bezdomovcom tak treba riesit tuto problematiku.