V Prahe a Brne sa už strechy zazelenali, Bratislava výrazne zaostáva

Domčeky pokryté zemou, porastené trávou. Poviete si ďalší módny výmysel dnešnej doby. No málokomu napadne, že tieto „hobbitie“ príbytky sú založené nielen na estetickej stránke ale najmä funkčných vlastnostiach. Škandinávci už niekoľko storočí vedia, že si proti rozmanitým vplyvom počasia vieme pomôcť.  Ich príbytky bežne tvorili strechy, kde nanosili hlinu, nasadili trávu a tak benefitovali z dokonalého tepelného štítu.

Späť k prírode

Dnes sa  stále častejšie obraciame k prírode a riešeniam, ktoré zelené prvky využívajú. Z pôvodnej zelene v mestách sme si nepremyslenou výstavbou ukrojili toľko, že sa pred extrémnymi javmi nemáme kde schovať. Prehrievanie miest a narastajúci počet teplotných ostrov, znečistené ovzdušie  či problém so vsakovaním vody z prívalových dažďov trápi aj Bratislavčanov. Riešenia zatiaľ prichádzajú len veľmi pomaly.  Pritom nikto nemusí vymýšľať koleso na voze. Zelené strechy majú potenciál prispieť k takýmto riešeniam. Zdá sa, že na to prichádzame medzi poslednými.

Záhradu na streche má aj NASA

Okrem toho, že často vyzerajú aj na pohľad veľmi lákavo, ponúkajú ľuďom a prírode niekoľko benefitov. Štúdie o zelených strechách už prebehli po celom svete. Výskumné centrum NASA spolu s Kolumbijskou univerzitou pred takmer 10 rokmi rokmi publikovali výsledky, ktoré potvrdzujú logiku zelených striech. Pozorovanie prebiehalo na strechách v New Yorku.

S kvalitnou strechou nie je potrebné mrhať množstvo eur na vykurovanie či klimatizáciu

Merania zaznamenávali prostredníctvom satelitných snímok. Výsledok? Počas mesiaca júl namerali na bežných strechách v priemere o 19 stupňov vyššiu teplotu oproti tej pokrytej zeleňou.

„V praxi to znamená, že rastlinstvo na vrchole budovy pomáha znižovať celkovú teplotu budovy. Deje sa to preto, lebo vegetácia absorbuje teplo z okolitého vzduchu a uvoľňuje ho odparovaním. Teplo sa zároveň produktívne využije aj v procese fotosyntézy, ktorá umožňuje rastlinkám kvitnúť a prosperovať,“ uvádza štúdia univerzity a NASA.

Premietnuté do financií, z dlhodobého hľadiska významne ušetríte za energie na klimatizáciu či vďaka tepelnoizolačným vlastnostiam aj za vykurovanie. Výskumné centrum ide príkladom. Zelené riešenia aplikuje samotná Budova číslo 12 v centre NASA.

Ekologicky zmýšľajúce samosprávy sa snažia vrátiť prírodu do miest už desaťročia

Iniciátorom v Európe boli najmä tradične ekologickejšie zmýšľajúce, nemecky hovoriace krajiny. „V Nemecku, už pred 40 rokmi, prišla samospráva s myšlienkou zelených striech. Cieľom bol manažment dažďovej vody. S tým, že takéto aktivity podporovala buď úľavami z poplatkov alebo inými benefitmi na nehnuteľnosti,“ priblížil Branislav Siklienka zo Sky Gardens. Nemci tak majú k dispozícii niekoľkoročné dáta. Tie preukázali, že v letných dňoch pri vonkajšej teplote 25-30° Celzia, dochádza k zníženiu  teploty vnútornej miestnosti pod vegetačnou strechou v priemere o 3-4° Celzia. Každé zníženie vnútornej teploty o 0,5 °C vedie k úsporám elektriny pri klimatizácii o 7 %.

Povinnosť vs. príspevok

V západných krajinách sú rozdiely v tom ako k zeleným strechám pristupujú. Niekde ide o povinnosť, inde získavajú úľavu či kompenzáciu za hotovú realizáciu. „V súčasnosti v Rakúsku, pokiaľ má budova plochú strechu, máte povinnosť pokryť ju zeleňou,“ dodáva Siklienka. Aj v Kodani je zákonom stanovená povinnosť mať zelenú strechu. Táto politika sa vzťahuje na všetky strechy so sklonom menším než 30 stupňov. Kodaň navyše chce byť do roku 2025 uhlíkovo neutrálna. Zelené strechy použila ako jeden z nástrojov zmierňovania dopadov klímy.

Podľa Európskej federácie zelených striech by do roku 2030 malo na každého obyvateľa mesta v Európskej únii pripadať päť štvorcových metrov zelených striech a stien. Tým by sa zelená plocha v mestách rozšírila na 1,82 miliardy metrov štvorcových. Znížia sa tak tepelné straty budov a prašnosť v daných oblastiach, rovnako by prišlo k zlepšeniu akumulácie zrážkovej vody.

V Prahe a Brne sa už strechy zazelenali, Bratislava výrazne zaostáva

V neďalekom Brne sa vybrali cestou dotácií. V roku 2019 sa rozhodli do zelene na strechách investovať 780 tisíc eur. Okrem fyzických osôb sa o dotáciu mohli uchádzať školy, cirkev, nákupné centrá alebo bytové družstvá. Ku koncu roka sa na území Českej republiky nachádzalo 1,58 miliónov m² zelených striech. Za 5 rokov sa plocha vegetačných striech v Českej republike viac ako zdvojnásobila.

Podľa hrubých odhadov odborníka na zelené strechy sa číslo na Slovensku pohybuje okolo 200 tisíc m². K problematike zelených striech nemáme ani základné štatistiky. Jednoducho povedané, na Slovensku ani v samotnej Bratislave ich zatiaľ nikto nespočítal. Na prvý pohľad sa zdá, že sa ňou výraznejšie nezaoberá štát ani samospráva.

Chýba osveta a garant, štúdií a materiálov je dostatok

Prvá lastovička v tejto oblasti z dielne hlavného mesta bola zrealizovaná v roku 2017 pre obyvateľov Domova Archa. Starostlivosť o takúto strechu je zo skúseností minimálna. Stačí dva krát za rok pretrhať náletové buriny a trocha pohnojiť. Životnosť vegetačnej strechy pri kvalitnom výrobcovi aj 50 rokov. Napriek tomu je tento projekt ojedinelým svojho druhu.

Nasledovali komerčné projekty polyfunkčný komplex v Ružovej doline Rozadol či biznis centrum BBC1Plus na Plynárenskej ulici. Nákupné centrum Central je tiež pokryté zeleňou.  Nová autobusová stanica na Mlynských Nivách by  mala mať zelenú strechu s rozlohou približne dvoch futbalových ihrísk.

V druhej polovici minulého roka oznámila záujem o vegetačnú strechu aj prezidentská kancelária. V septembri o tom informovala prezidentka Čaputová.

Pokiaľ chceme, aby ostali pre nás mestá obývateľné, musíme zastaviť úbytok plochy so zeleňou. Tak ako sme všetci v Bratislave cítili, že sa nám dýcha ľahšie počas pandemických opatrení a obmedzení mobility, tak vieme pozorovať aj lokálne zlepšenie pri výsadbe zelene. Dôkazov, vedeckých štúdií a publikácii zo Slovenska aj z iných krajín máme dostatok. Preto je nepochopiteľné, že sme sa  v tejto oblasti zatiaľ ďaleko neposunuli.

Jana Pohanková

(foto archív Sky Gardens, www.zelena-strecha.sk, livingroofs.org, www.nasa.gov, stanicanivy.sk)