Testovanie ako záruka kvality školy(?)

Bratislavčania, ktorí uvažujú nad tým, kam dať svoje dieťa do školy, majú už v súčasnosti na výber z niekoľkých možností. Do ich rozhodovania často vstupujú aj výsledky škôl, ktoré v rebríčkoch pravidelne zverejňuje INEKO. Aj v uplynulých dňoch hodnotenia škôl rezonovali vo verejnosti. Viacerí experti však považujú porovnávanie kvality škôl na základe výsledkov žiakov v testovaniach za skreslené a nedostatočné. Akú hodnotu teda rodičom ponúkajú sme sa pýtali expertov i samotných autorov.

Publikovanie rebríčkov každoročne otvára diskusiu expertov, rodičov či samotných škôl o kvalite škôl, ako aj o význame publikovaných výsledkov. Tie vychádzajú predovšetkým z testovaní žiakov, kde najvyššiu váhu v kategórii základných škôl majú Testovania 5 a 9. Samotné INEKO však upozorňuje, že výsledky nevypovedajú komplexne o kvalite, no môžu napomôcť pri rozhodovaní rodičov.

 „Naše rebríčky umožňujú rodičom, ktorí si chcú vyberať školy aj na základe existujúcich údajov, aby mohli na tieto štatistiky prihliadnuť. Je to však iba jedno sklíčko do mozaiky - rebríčky nie sú a nemajú byť jediným faktorom pri výbere. Môžu byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy, najmä by však mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl,“ uviedol Matej Tunega, analytik INEKO.

Pomáhajú či skresľujú?

Ak sa pozrieme bližšie na metodiku zostavovania rebríčkov, niektorí aktéri v oblasti školstva sú kritickí. Rebríčky opomínajú podstatné parametre. Ministerstvo školstva hovorí napríklad o rozdieloch v sociálnom zázemí detí. Aj preto by mali byť údaje interpretované so zvýšenou opatrnosťou.

“Výsledky žiakov sú do veľkej miery okrem formálneho vzdelávania ovplyvňované domácim zázemím detí a žiakov (napr. bohatstvo, povolanie, príjem, alebo vzdelanie rodičov). Platí však, že na Slovensku vysvetľuje socio-ekonomické zázemie vyššiu časť rozdielov vo výsledkoch v testovaní PISA než je tomu v priemere krajín OECD. Porovnávanie škôl na základe výsledkov žiakov teda môže prinášať veľmi skreslené informácie pokiaľ sa z nich vyvodzujú závery o kvalite škôl, “ informoval redakciu rezort školstva.

Na kritiku rebríčkov z radov učiteľov a expertov na vzdelávanie poukazuje aj Vladimír Burjan,  pedagóg a odborník, ktorý dlhodobo pôsobí v oblasti školstva. „Zverejňovanie výsledkov škôl v podobe, v akej to robí INEKO, má pozitíva aj negatíva, pričom nie je celkom zrejmé, ktoré prevažujú,“ konštatuje Burjan.

Upozorňuje, že publikovanie poradí škôl vytvára mylný dojem, že medzi školami prebieha súťaž v dosahovaných výsledkoch. Zdôraznil rozdielnosť úrovne žiakov na vstupe do školy. „Aj keby sme túto myšlienku na chvíľu pripustili, museli by sme zohľadňovať fakt, že jednotlivé školy majú na vstupe žiakov veľmi rozdielnej úrovne. Porovnávať školy výhradne podľa úrovne žiakov na výstupe je preto nezmyselná súťaž,“ uviedol.

Dá sa však dosiahnuť, aby experti vnímali rebríčky priaznivejšie, tvrdí Burjan. „Čo ak by portál obsahoval povedzme 10 – 15 ukazovateľov o každej škole, no neumožňoval by zoraďovať školy podľa týchto ukazovateľov ani podľa žiadneho celkového hodnotenia? Rodič, ktorý sa rozhoduje medzi 3 – 4 konkrétnymi školami, by sa pozrel na ich výsledky v tých ukazovateľoch, ktoré považuje za dôležité,“ vysvetľuje. Rovnako by školy podľa neho videli svoje hodnoty a mohli by sa porovnať s konkurentmi vo svojom okolí.

Memorovať (už) nestačí

Na Slovensku rastie dopyt po školách, ktoré okrem výkonu ponúknu dieťaťu hodnoty rozvíjajúce jeho osobnosť. Peter Halák, zriaďovateľ siete škôl Felix uviedol, že víziou ich škôl je  „pomôcť deťom vyrásť na dobrých, múdrych, sebavedomých a šťastných ľudí“. Tieto hodnoty považuje za dôležité a jedným dychom dodáva, že ich žiadny z existujúcich rebríčkov nesleduje.

Otvorenosť, klíma školy, kreatívne či kritické myslenie sú oprávnenými požiadavkami na školy v 21. storočí. Svedčí o tom nielen narastajúci záujem rodičov, ale aj výsledky prieskumov medzi zamestnávateľmi. Medzi zručnosťami, ktoré od svojich zamestnancov požadujú, sa stále častejšie objavuje kritické myslenie či tzv. mäkké zručnosti. „INEKO zohľadňuje len Testovanie 5 a 9 a predmety matematiku a slovenčinu. My sa venujeme nielen všetkým predmetom, ale hlavne rozvoju logického myslenia, argumentácie, komunikácie, počúvania názorov iných. A aj vďaka mnohým projektom, ktoré naši žiaci robia, sa naučia riešiť problémy aj takého druhu, s ktorými sa ešte nestretli. Testy skúmajú najmä schopnosť opakovať naučené postupy, ale tie už dnes vedia robiť počítače,“ skonštatoval Halák.

Výber vhodnej školy je veľmi individuálny proces a mal by byť prispôsobený potrebám konkrétneho žiaka a možnostiam rodičov. Nie vždy to najlepšie hodnotenie v rebríčku môže predstavovať aj najlepšiu voľbu pre dieťa. Preto je potrebné využiť všetky dostupné zdroje, ktoré škola a jej okolie ponúka a rozhodnúť sa podľa informácií z viacerých zdrojov.

jp

Foto: TASR