Samosprávy šetria a na rok 2024 sa pozerajú s obavou

Šetria, pracujú na zavádzaní energeticky efektívnych opatrení, v niektorých prípadoch idú s úsporami tepla vo verejných budovách až na hranicu komfortu. Po neľahkých rokoch, kedy energetická kríza výrazne zasiahla do miestnych rozpočtov, sa bratislavské samosprávy pozerajú s obavou aj na rok 2024. Podľa odhadov analytikov môžu ceny energií opäť rásť. Bratislavské mestské časti vynakladajú na energie približne 5 až 9 % z rozpočtu celkových bežných výdavkov. V tých najväčších ide o milióny, v menších o státisíce eur.

Samosprávam preto neostáva nič iné ako šetriť a investovať do energetickej efektívnosti, kde sa dá. Čím skôr sa obnoviteľné zdroje implementujú, tým rýchlejšie získajú energetickú sebestačnosť, čo sa následne odzrkadlí aj v rozpočtoch. Pozreli sme sa teda na to, ako sa k tomuto problému postavili a aké opatrenia na miestnej úrovni pripravili.

Najviac energie „tečie“ do školských zariadení

Najvyššiu položku nákladov na energie v Petržalke predstavujú predškolské a školské zariadenia.  Aj preto majú úsporné opatrenia v týchto zariadeniach najvyššiu efektivitu, uviedla pre redakciu hovorkyňa mestskej časti Mária Halašková.

V októbri 2023 mestská časť inštalovala fotovoltické panely so systémom riadenia výroby a spotreby elektriny na prvé školy. Ich inštaláciou chce dosiahnuť úsporu minimálne 30-40 % za elektrinu na danej škole. Následne plánuje pokračovať s osádzaním panelov na ZŠ Budatínska a Holíčska. Tu projekty pokryjú aj spotrebu vnútorných bazénov. 

Ďalším opatrením bol na piatich školách zavedený systém aktívneho monitorovania spotreby tepla a teplej vody, kde podľa hovorkyne dosiahli úsporu až 30 %. Zvyšné základné a materské školy čaká rovnaký postup ešte tento a aj budúci rok.

V budúcnosti chce mestská časť investovať do energetického systému Petržalskej plavárne ako aj spustiť projekt takzvaného energetického spoločenstva Mestskej časti Bratislava-Petržalka. Cieľom bude zdieľať prípadné prebytky elektrickej energie vyrobenej fotovoltickými elektrárňami na petržalských školách s inými miestami spotreby. Tými sú napríklad miestna knižnica, kultúrne a sociálne zariadenia Petržalky.

Šetria, no platia viac                                                                                                                                              

Najväčšou investíciou v bratislavskom Lamači bolo v roku 2023 zvyšovanie kapacity budovy základnej školy, pričom jej nadstavba je energeticky efektívna. Pokračovať chcú rekonštrukciou zvyšku budovy. „Aktuálne pracujeme na projekte energetickej efektívnosti zostávajúcej časti budovy. V niektorých budovách sme menili kotle na plyn za energeticky efektívnejšie. No asi najviac ušetríme plošným šetrením vo verejných budovách, kde sme už minulú zimu išli na hranicu komfortu,“ informovala o úsporných riešeniach mestská časť.

Napriek tomu, že sa opatrenia realizujú, finančné úspory zatiaľ v rozpočte nevidno. Percento rastu cien energií, podľa samosprávy, výrazne prevýšilo možnosti na strane úspor. V konečnom dôsledku tak v tomto roku vynaložili na energie oveľa viac, ako bolo možné ušetriť.

Mestská časť Lamač ďalej pokračuje na projektoch pre zvýšenie energetickej efektívnosti školských budov a športovej haly, vrátane inštalovania fotovoltiky. Tie by chcela financovať z externých zdrojov.

Podobne aj Karlova Ves  pristúpila k znižovaniu energetickej náročnosti v materských a základných školách, v budovách kultúry či miestneho úradu. Došlo k výmene termostatických hlavíc na radiátoroch a  sledovaniu teploty v miestnostiach, čím sa zamedzilo prekurovaniu priestorov. Podľa hovorcu mestskej časti viedli tieto kroky k značnému zníženiu spotreby tepla, no kvôli nárastu cien na komodite ušetriť nedokázali.

„V roku 2022-2023 sme termostatickým vyregulovaním vykurovania v dvoch škôlkach znížili náklady na spotrebu tepla o 60 %,“ informoval Branislav Heldeš. No na základe rozhodnutia ÚRSO cena tepla v roku 2023 pre mestskú časť narástla o 300 %. Preto, ani tu nedokázali opatreniami na komodite usporiť.

Obnova školy znížila spotrebu energií o 76 percent                                                                                                  

Počas uplynulých dvoch rokov Karlova Ves rekonštruovala aj ZŠ Dubčeka. „Školu sme zateplili, osadili vonkajšie žalúzie, vymenili sme hydroizoláciu strešnej krytiny so zateplením, vybudovali sme nádrže na zachytávanie dažďovej vody so spätným využitím vody v prevádzke školy, osadili sme fotovoltické panely pre pokrytie spotreby prevádzky,“ opísal projekt Heldeš.

Na škole tiež pribudli solárne panely pre zabezpečenie prípravy teplej vody, rekuperácia a vzduchotechnika s meraním CO² v triedach, osadili zelené steny na fasády školy, aby sa v lete ochladzoval objekt. Všetky opatrenia umožnili znížiť spotrebu energií na tejto škole o 76 %.

Výmena okien a dverí na Dome kultúry

Bratislavská mestská časť Vajnory sa pripravuje na zvládnutie energetických výziev investíciami, ale aj úsporami. „V prechádzajúcom období sme odpojili od energií nevyužívané budovy, investovali do energeticky úspornejších vykurovacích telies a rozvodov a v základnej škole, zmenili vnútorné osvetlenie na budove Miestneho úradu, školy aj škôlky za úsporné ledkové,“ informoval redakciu Martin Maťko z referátu komunikácie mestskej časti.

Samospráva tak dosiahla úsporu okolo 20 % oproti predošlému obdobiu. Aktuálne mestská časť pripravuje projektovú dokumentáciu na zateplenie starších budov a realizuje výmenu okien a dverí na Dome kultúry.

Piloty osádzania fotovoltiky na škôlkach i školách

Rovnaké úspory sa podarilo dosiahnuť aj v Dúbravke. Samospráva tiež informovala, že k nosným projektom v uplynulom období patrila regulácia energie v Dome kultúry Dúbravka. Prišlo k výmene zdroja tepla z pôvodnej, neefektívnej plynovej kotolne zo 70. rokov, za osadenie odovzdávacej stanice tepla. Modernizáciou prešla výmenníková stanica na ZŠ Sokolíkova.

Mestská časť zároveň spustila pilotnú fotovoltiku na ZŠ Pri kríži. „Aktuálne sa koncentrujeme na osadenie fotovoltiky na niektorých vhodných plochých strechách - napríklad materských škôl alebo budov miestneho úradu v Dúbravke. V tomto smere je pilotným projektom MŠ Cabanova, kde sme v uplynulých týždňoch riešili otázku statiky a možnosti upevnenia solárnych panelov,“ priblížila Dana Šoporová z tlačového oddelenia.

Zatepľovanie a vodozádržné opatrenia                                                                                                                     

V Ružinove prijímajú v oblasti energetickej efektívnosti viaceré opatrenia na miestnych úradoch aj v školských zariadeniach. Na budove úradu vymenili okná, rekonštruovali odovzdávaciu stanicu tepla a vyregulovali systém kúrenia.

„Novostavby a rekonštrukcie sú energeticky efektívne, so zatepleným obvodovým plášťom. Z hľadiska energetickej efektívnosti spĺňajú všetky kritériá teplotechniky,“ uviedla Adela Vavrušová, z komunikačného oddelenia Ružinova. Na objektoch budujú vodozádržné opatrenia ako sú zelené strechy či odvod dažďovej vody do vsakovacích systémov. 

Výmena svietidiel na škole a rekonštrukcia miestnej knižnice

Devínska Nová Ves zabezpečuje energetickú efektívnosť zatepľovaním budov, výmenou kotlov, rozvodov TÚV, svietidiel. „Tento rok sme napríklad pristúpili k výmene kotlov v budove Mýtnica na Istrijskej ulici, pokračujeme v zatepľovaní ZŠ I. Bukovčana 3, v Dovina pasáži na ulici Milana Marečka sme vymieňali svietidlá. V najbližšom období je plánovaná výmena svietidiel na ZŠ I. Bukovčana 3,“ predstavila miestne projekty Jana Martanovičová z mediálneho. Samospráva tiež plánuje rekonštrukciu knižnice.

Samosprávy majú ísť v šetrení energií príkladom. Mnohé tento proces už naštartovali. Výsledkom majú priniesť kvalitnejšie renovácie aj úspory v rozpočtoch.

jp

foto: MC Karlova Ves