Rozdielny prístup samospráv k šetreniu?

Najhorší scenár v súvislosti s ekonomikou mesta a pandémiou je podľa vedenia mesta až výšky 45 miliónov eur. Následkom toho sa mesto i jednotlivé mestské časti rozhodli stopnúť viaceré plánované projekty.

Staré známe, ktoré všetci poznajú, ale znie "ak treba v živote začať šetriť, tak v prvom rade od seba".

A tak nás zaujímalo, aký dopad bude mať uťahovanie opaskov na chod jednotlivých mestských a miestnych úradov, resp. zamestnaneckého stavu našich najväčších mestských častí ako sú Petržalka a Ružinov, vedenia Bratislavského samosprávneho kraja, magistrátu Bratislavy a pre porovnanie sme oslovili i mesto Trnava.

BSK: Prvé škrty začali od zamestnancov.

Ak by sme v tomto ohľade mohli udeliť ocenenie za najzodpovednejší prístup, zrejme by si ho odnieslo vedenie Bratislavského samosprávneho kraja, ktoré očakáva výpadok z príjmov vo výške 8 miliónov eur. Už pri celoplošnom zavádzaní opatrení proti prvej vlne ochorenia Covid-19 totiž BSK pristúpilo na uťahovanie si (aj) vlastných opaskov, ako by sa od každého správneho hospodára očakávalo. „BSK v rámci prvej vlny Covid-19 pristúpil k viacerým opatreniam, medzi inými k celoplošnému zníženiu platov zamestnancov o 10 %. V oblasti šetrenia mzdových nákladov podnikol BSK aj ďalšie kroky. Pracovné miesta zamestnancov, ktorí odišli (odchod na materskú dovolenku, dôchodcovia, na základe dohody o skončení pracovného pomeru) sa neobsadzujú,“ priblížila hovorkyňa úradu pod vedením Juraja Drobu.

Zaujímavý je aj ďalší fakt, a to ten, že zatiaľ čo je verejnosť zvyknutá na situáciu, kedy si nové vedenie na úrady prináša „svojich nových“ ľudí, v prípade BSK platí pravý opak. Zatiaľ čo záverečný účet za rok 2018 evidoval 252 zamestnancov BSK, o rok neskôr to bolo už len 249 a k dátumu 1.7.2020 Bratislavský samosprávny kraj eviduje dokonca o jedného zamestnanca menej, teda 248. „V celkovom počte zamestnancov k 1.7.2020 sú započítaní aj zamestnanci novovzniknutého Inštitútu regionálnej politiky, kde bolo vytvorených 9 pracovných miest a prijatých 6 zamestnancov,“ upresnila Lucia Forman z BSK.

PETRŽALKA: Za nárastom je zlučovanie zamestnancov pod jednu strechu.

Naopak, zvýšený zamestnanecký stav eviduje nové vedenie Petržalky od svojho nástupu do vedenia úradu v roku 2018. Navýšený počet zamestnancov však na miestnom úrade vyvstal následkom zlučovania úradu s miestnymi organizáciami: „Vedenie mestskej časti Petržalka robí kroky v rámci reorganizácie miestneho úradu Bratislava-Petržalka, s čím súvisí aj zmena počtu zamestnancov. Koronavírus však nemá na organizačné zmeny žiadny vplyv. V rámci organizačnej štruktúry pribudol na úrade nový Referát správy verejných priestranstiev, ktorý prevzal pod seba väčšinu činností Miestneho podniku verejnoprospešných služieb Petržalka. Nedávno pod miestny úrad prešli aj zamestnanci Strediska služieb školám a školským zariadeniam Petržalka. Dôvodom týchto zmien je snaha mestskej časti čo najviac zoptimalizovať chod úradu,“ zaslalo nám svoje stanovisko vedenie Petržalky s tým, že práve pre rozbehnutú reorganizáciu, s ktorou sa začalo ešte pred pandémiou, vedenie nepristúpilo k rušeniu pracovných miest na miestnom úrade.

O prácu sa teda nemusia báť ani zamestnanci 11-tich základných a 24-roch materských škôl, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Petržalky. Napriek rušeniu dotácie na takzvané obedy zadarmo, ktoré vláda plánuje od januára 2021, zamestnanecký stav v petržalských školách a škôlkach je dlhodobo poddimenzovaný a preto naopak, vedenie neustále hľadá personál, tak pedagogický, ako aj nepedagogický.

RUŽINOV: Korona zasiahla aj mzdové náklady na úradníkov.

K šetreniu vo svojom rozpočte, ako dôsledku koronakrízy, pristúpila aj mestská časť Bratislava – Ružinov. „Dôsledky korony sa prejavili aj vo výpadkoch príjmov samosprávy a výdavky, ktoré neboli nevyhnutné, sa odložili na neskôr. Takisto sa šetrilo aj na mzdových nákladoch, ale k prepúšťaniu kvôli tejto situácii nedošlo,“ ubezpečila nás hovorkyňa mestskej časti Tatiana Tóthová, ktorá zároveň dodala, že znižovanie zamestnaneckého stavu nie je jednoduché, vzhľadom na zvyšujúce sa požiadavky zo strany verejnosti, ako aj narastajúce kompetencie úradu ako takého. Napriek tomu možno konštatovať, že na základe záverečných účtov od roku 2018 nedošlo v prípade Ružinova k dramatickému nárastu zamestnaneckého stavu.

BRATISLAVA: Nad znižovaním počtu úradníkov neuvažujú.  

Aj vedenia hlavného mesta, teda magistrátu Bratislavy sme opýtali, či ako jednu z možností šetrenia pri súčasnej ekonomickej kríze vidí aj vo forme znižovania počtu zamestnancov, či ich miezd. „K znižovaniu počtu zamestnancov sme zatiaľ nepristúpili a v tejto chvíli o tom ani neuvažujeme. Podľa aktuálneho stavu situácie to v budúcnosti môže byť jedna z variant, ktorú budeme v prípade potreby zvažovať,“ dostali sme jednoznačnú odpoveď od hovorkyne, podľa ktorej nebude v pláne mesta ani znižovanie stavu pedagogických či nepedagogických zamestnancov umeleckých škôl, ktoré má hlavné mesto v zriaďovateľskej pôsobnosti, v prípade ak vláda začiatkom roka 2021 zruší príspevky na stravu žiakov.

Obyvateľom a platiteľom daní hlavného mesta, ktoré išli v tomto roku výrazne hore, tak nezostáva iné, než dúfať, že aj keď vedenie mesta pre krízu nemieni začať šetriť predovšetkým vo vlastných radoch, tak aspoň opätovne nenarastú mzdové výdavky a počty zamestnancov úradu, ako tomu bolo v rokoch 2019 a prvej polovici roka 2020.

Nárast je totiž v prípade magistrátu najvypuklejší. Rovných 160 nových pracovných miest sa podarilo vedeniu hlavného mesta vytvoriť za necelé dva roky od "prevzatia kľúčov od mesta". „Posilnili sme hlavne sekciu životného prostredia, sociálnych vecí a Komunálny podnik Bratislavy. Na kratší pracovný úväzok (od 25 % do 80 %) počas prvej vlny koronakrízy (k 1.4. 2020) pracovalo 43 zamestnancov. Spolu 152 zamestnancov pracovalo na základe dohody o mimopracovnej činnosti. Ide o dohody o brigádnickej práci študenta, dohody o vykonaní práce či o pracovnej činnosti. Pozície sa týkajú aj konkrétnych projektov so špecifickým know-how,“ dodala hovorkyňa Rajčanová.

A čo to znamená v jazyku ekonomickom? Konkrétne výdavky na ľudské zdroje v záverečnom účte za rok 2018 boli vo výške tesne nad 15 miliónov eur, zatiaľ čo v roku 2019 sa rovnaká výdavková položka vyšplhala na sumu takmer 17,3 milióna eur. O celé dva milióny eur viac teda vyplácalo vedenie hlavného mesta už minulý rok len na mzdy svojim novým zamestnancom. Nehovoriac o fakte, že v porovnaní záverečných účtov za roky 2018 a 2019 sa o rovných 100 % zvýšili aj výdavky na plat primátora. Zatiaľ čo v roku 2018 išlo na výkon funkcie primátora 55-tisíc eur, v roku 2019 to už bolo 101-tisíc eur. Zaujímavé teda bude sledovať, aké navýšenie výdavkov na mzdy zamestnancov magistrátu preukáže záverečný účet za rok 2020, teda za rok, ktorý môžeme už teraz nazvať krízovým. 

TRNAVA: Kontinuálny pokles úradníkov a stúpajúca úroveň kvality života.

Len pre porovnanie, v rámci úsporných opatrení počas koronakrízy pristúpilo k zníženiu platov svojich zamestnancov aj mesto Trnava, a to za mesiace apríl a máj. A čo sa týka počtu zamestnancov, tak ten, napriek narastajúcej kvalite života v Trnave, na tamojšom úrade každoročne klesá. 

Tabuľka: Počty zamestnancov jednotlivých úradov k medziročným dátumom

Veronika Trojanová

(ilustr. obr. BK)