Aktuálne dianie 21. december 2020

Prešporské Vianoce, aké si dnes nevieme predstaviť. Mäso zo somára a ježkov by sme dnes asi ťažko niekde našli


Obyvateľstvo bolo v Prešporku veľmi rôznorodé - maďarské, nemecké a slovenské. A rovnako aj sociálne vrstvy boli rôznorodé. Šľachta využívala predvianočné obdobie na stretávanie, zúčastňovala sa koncertov rodinného typu v mestských palácoch a tie pokračovali až do Fašiangov, kedy boli nahradené plesmi a bálmi. Tí chudobnejší, ktorí žili na dedinách, v dnešných mestských častiach Bratislavy, sa počas Adventu venovali rôznym zvyklostiam.

Všetci však mali jedno spoločné. Adventné obdobie využili ako duchovnú prípravu na sviatky a častokrát na vysporiadanie vzťahov - na zmierenie. S predvianočným obdobím sa  tiež spájala mágia lásky či vymetaním zla a svárov. Atmosféru prešporského Adventu a Vianoc sa vám pokúsime sprostredkovať spolu s etnologičkou Katarínou Nádaskou.

Prešporské roráty, miesto, kde si ľudia prichádzali usporiadať naštrbené vzťahy

V minulosti sa Vianoce chápali čisto ako kresťanský sviatok. Až do vzniku Prvej republiky tu bolo oficiálne náboženstvo rímsko- katolícke. Aj keď na území Bratislavy bolo veľa protestantov z radov Evanjelikov, aj Židov. Židia síce neslávili Vianoce, ale dokázali sa prispôsobiť a všetci súžili v pokoji. 

Tradične sa v meste sa slúžili omše, ktoré sa konali veľmi skoro ráno, volali sa roráty. Boli to omše k oslave panne Márii. Slávili sa o 4 hodine rannej. „Slávili sa len pár dní, a preto boli také výnimočné. Napriek tomu, že sa slúžili tak skoro ráno, chodili tam všetky vekové a sociálne vrstvy. Chodili s lampášmi, zababušení od malých detí až po starých ľudí. Táto duchovná príprava mala aj veľmi praktické vyústenie. K štedrej večeri si mohli sadnúť len takí ľudia , ktorí sa dokážu uzmieriť . A tak každý vedel, že má príležitosť si po omši pohovoriť, odpustiť si a zmieriť sa,“ vysvetľuje Nádaská.

Mágia lásky aj vymetanie zla namiesto predvianočného zhonu

Zvyk, ktorý sa nevykonával v Bratislave, ale práve v jednotlivých mestských častiach, vtedy vidieckych sídlach, bolo takzvané pučkovanie na sviatok Barbory. „Keď boli dievčatá slobodné, vzali vetvičku z čerešne, alebo ovocného stromu, dali ju do vázičky a sledovalo sa či pri izbovej teplote zakvitne. Keď zakvitla, tak sa slobodné dievča vydá,“ spomína Nádaská.

O magické zvyky neboli ochudobnení ani chlapci. Na Luciu, sviatok, ktorý poznáme už z predkresťanského obdobia, chodili slobodní mládenci prezlečení ako Lucky. „Mladí muži sa zamaskovali takým spôsobom, že tvár si ponorili do vody a potom do múky. Na hlave a na tele mali plachty. Obyčajne boli traja až piati, ale nesmeli nič hovoriť, aby sa nedali dešifrovať po hlase. V ruke mali husacie krídlo a išli od domu k domu a kývnutím hlavy sa pýtali, či ich pozvú ďalej. Husacím krídlom imaginárne smetie zametali smerom von,“ vysvetľuje etnologička. Tento zvyk mal z domu vymiesť všetko zlo, sváry a zabezpečiť, aby sa luďom dobre bývalo. Niekedy mládenci, pod zámienkou, že sú Lucky, sledovali aj iné „ciele“. Mohli prezrieť domácnosti, kde bývali dievčatá na vydaj, popozerať ako majú upratané, ako majú zariadené domy. Neskôr túto tradíciu prebrali dospievajúce dievčatá.

Na „bajgloch“ zo 16. storočia si pochutnávame dodnes

V samotný štedrý deň, už skoro ráno, piekli ženy vianočné pečivo, aby mali čím obdarovať koledníkov a vinšovníkov. Vinšovať sa chodilo v súčasných mestských častiach, ale aj v Bratislave. Nikdy nemohla prísť vinšovať prvá žena, musel to byť muž. Čím mladší, tým lepšie. Ten vinšoval zdravie hojnosť a podobne a v čom bola symbolika, že odovzdával mladosť svižnosť, zdravie a krásu.

Za zmienku určite stojí pečivo, ktoré v Bratislave doteraz poznáme ako tzv. bajgle (od nemeckého Beugel – oblúk). „V 16. storočí sa podľa archívu Mesta Bratislava aj cechovej knihy prvý krát objavil cukrár, ktorý piekol pečivo v tvare malej podkovičky, ktoré sa nazývali bajgle. Získal splnomocnenie od cechu, že od Vianoc do Turíc mohol piecť toto pečivo,“ popisuje Nádaská.  Podkovička sa objavuje v Bratislave dodnes a stala sa neodmysliteľnou pochúťkou bratislavského štedrovečerného stola. Boli plnené makom alebo orechmi.  Piekli sa aj bábovky, vianočky, a robili sa prešporské bonbóny.

Ryba z Dunaja, základ vianočného hodovania

Pred samotným jedením sa stôl vysväcoval svätenou vodou. Robieval to zväčša otec. Ten predniesol aj úvodnú modlitbu. V samotnej Bratislave sa obyčajne jedli tri vianočné polievky, všetky boli pôstne, keďže katolíci držali pôst. Pripravovala sa polievka rybacia, vianočná kapustnica, šošovicová štedrovečernica. Potom to bola ryba. Z rieky Dunaj sa lovilo viacero druhov rýb, a tak sa na štedrovečernom stole objavovali šťuka, zubáč, pstruh, či sumec. Nesmeli chýbať ani pupáky z vianočkového cesta s makom alebo orechmi. Na slávnostný stôl taktiež patrili oplátky, cesnak, med a jabĺčko , ktoré sa krájalo. Pre dospelých pohár dobrého vína a pre deti mušt, čím sa večera zakončila. Chlieb si mešťania radi kupovali od miestnych pekárov. V prímestských obciach sa piekol chlieb v domácnostiach pred sviatkami. Prijedal sa ku každej z polievok.

Vo sviatočnom jedálničku sa objavovalo aj mäso zo somára či koňa

Tak ako vo väčších mestách všade na svete aj v Bratislave žili ľudia chudobní aj bohatí. Zloženie jedálnička preto samozrejme odzrkadľovalo, kde sa v sociálnej hierarchii človek nachádza. K tomuto obdobiu sa viažu pokrmy, ktoré by sme na bratislavských stoloch už len ťažko hľadali. Napríklad v 18. storočí sa podľa Nádaskej jedlo ešte aj mäso zo somárov, keďže vlastnili veľa somárov ako ťažných zvierat. Dokonca aj konské mäso bolo pre ľudí veľmi chutné a diétne. Aj z takého mäsa sa potom vianočné špeciality robili. Chudobnejší ľudia siahli aj po mäse z ježkov a krtkov, slimákov. Išlo o veľmi chudobných ľudí a žobrákov.

Prvé zdokladované betlehemské hry sú z Prievozu

Na vidieku chodili po štedrej večeri koledníci, prípadne sa hrali sa betlehemské hry. Tie boli mimoriadne obľúbené aj v Bratislave. „Ako prvé sú zdokladované betlehemské hry v Prievoze v 16. storočí. Ide o rôzne biblické výjavy, ktoré nacvičovali žiaci. V Prípade dobrého počasia sa hrali pred kostolom,“ hovorí o sviatočných aktivitách obyvateľov súčasnej Bratislavy Katarína Nádaská.

Zároveň ľudia radi chodili po chrámoch pozerať betlehemy. Najkrajší betlehem pochádzal zo 17. storočia a bol v kostole sv. Štefana. Aj takto trávili sviatočné obdobie rodiny s detičkami.

jp, foto: TASR

1 komentár
ODPOVEDAŤ vladimír tomčík | 22. 12. 2020, 19:59

Preboha ! Čo ta tetka Nádská zase natárala ! Nebudem komentovať také zhovadilosti ako sú ježkovia.... Ale do vzniku 1. ČSR nebolo oficiálnym náboženstvom Rímsko-katolícke náboženstvo. Ale aj evanjelici, kalvíni, židia ortodoxní i neológovia boli oficiálne uznamí. dokonca po anektovaní Bosny sa aj islam stal oficiálnym náboženstvom. A mešita bola pri živovskej ješive na Hradnom vrchu. Ale to somárikovia, ježkovia a slimákovovia netušia

Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter