Január 2026 bol v Bratislave piaty najchladnejší v 21. storočí

Bratislavčanov po dlhých rokoch zaskočila tuhá zima, ktorá so sebou priniesla poľadovicu, snehovú pokrývku i zamrznutie vodných plôch, z čoho mali najväčšiu radosť korčuliari. Čomu za to vďačíme, či bude studený aj február a na akú jar sa máme pripraviť, sme sa opýtali najpovolanejšieho. RNDr. Pavla Faška, CSc., z odboru klimatologickej služby SHMÚ.

 V čom vnímate rozdiely v tohtoročnej zime a v tej minuloročnej – povedzme, že v rovnakom období, napríklad počas nástupov nových rokov 25/26?

Zimy 2024/2025 a 2025/2026, majú spoločné to, že v decembri a v januári, počas nich, charakter počasia u nás ovplyvňovali prevažne tlakové výše. Výsledkom boli početnejšie teplotné inverzie a menej atmosférických zrážok. Rozhrania rokov 2024/2025 a 2025/2026 mali podobný charakter počasia, ale neboli také mimoriadne teplé, ako to bolo na rozhraní rokov 2021/2022, 2022/2023 a 2023/2024. Úplne iný však bol v januári 2026, v porovnaní s niekoľkými predchádzajúcimi rokmi, vývoj počasia od obdobia Troch kráľov. V roku 2025 sa napríklad v priebehu prvej dekády januára otepľovalo a 9. 1. 2025 dosiahla maximálna denná teplota vzduchu v Bratislave na letisku viac ako plus 10 °C. V rovnakom čase o rok, 9. 1. 2026, bol v Bratislave celodenný mráz a maximálna denná teplota vzduchu dosiahla na letisku mínus 2,0 °C.

 Kedy naposledy bola Bratislava tak dlho ako v súčasnosti v mrazoch, ktoré boli aj tuhšie ako -10 stupňov?

Podobný vývoj počasia ako počas tohtoročného januára, bol v Bratislave aj v roku 2017. Vtedy však boli mrazy ešte výraznejšie a snehová pokrývka hrubšia a stabilnejšia, ako teraz. Aj preto vtedy klesla teplota vzduchu na meteorologických staniciach v Bratislave až do úrovne okolo mínus 15 °C (Bratislava, letisko mínus 15,4 °C, 11. 1. 2017). V tohtoročnom januári sa iba tesne priblížila k mínus 10 °C (Bratislava, Mlynská dolina mínus 9,9 °C, 11. 1. 2026, Bratislava, Koliba mínus 9,8 °C, 11. 1. 2026, Bratislava, letisko mínus 8,5 °C, 9. a 12. 1. 2026). Okrem snehovej pokrývky a niektorých ďalších faktorov, vplýva na teplotu vzduchu v Bratislave aj tepelný ostrov mesta.

 Ide teda o výnimočný jav či o výnimočnú zimu, alebo sme si iba za uplynulé roky odvykli na to, čo by malo byť pre nás v tomto ročnom období a v našich končinách normou?

Prikláňal by som sa k názoru, že bližšie k podmienkam, ktoré tu boli napríklad v niekoľkých zimách ešte aj v 80. rokoch 20. storočia, bol január v roku 2017. Ale v prevládajúcich miernych zimách v posledných rokoch sa nám zdá aj to, čo sme prežívali v januári 2026, ako niečo výnimočné. Pred 60 rokmi by to, čo bolo teraz v januári, málokto považoval za hodné väčšej pozornosti. Nehovoriac o niekoľkých zimách ešte aj v 80. rokoch 20. storočia, ktoré boli vo svojich niektorých etapách mimoriadne až extrémne mrazivé. Napríklad priemerná mesačná teplota vzduchu v januári 1985 dosiahla v Bratislave na letisku mínus 6,3 °C, čo tam bolo ešte menej ako v januári 1963 (mínus 5,9 °C), v povestnej zime 1962/1963. V tohtoročnom januári je hodnota priemernej mesačnej teploty vzduchu v Bratislave na letisku zreteľne vyššia ako mínus 2,0 °C. Na základe odchýlky priemernej mesačnej teploty vzduchu v tohtoročnom januári, ktorá je síce záporná, ale menšia ako 2 °C, od jej dlhodobého priemeru z obdobia 1991-2020 (plus 0,3 °C), sa január 2026 považuje v Bratislave na letisku za teplotne normálny. Treba pripomenúť, že v poslednom studenom januári v roku 2017 dosiahla priemerná mesačná teplota vzduchu v Bratislave na letisku mínus 4,4 °C. Od roku 2018 do roku 2025 mali potom priemerné mesačné teploty vzduchu v januári v Bratislave na letisku vždy len kladné hodnoty a najvyššia z nich, v roku 2023, až plus 4,2 °C. A až v aktuálnom roku je to, po deviatich rokoch, hodnota záporná. Takže január 2026 bol na meteorologickej stanici v Bratislave na letisku piaty najchladnejší v doterajšom priebehu 21. storočia, po januároch v roku 2017, 2006, 2010 a 2009, pričom posledné necelé tri desaťročia sú však citeľne teplejšie, ako boli predchádzajúce desaťročia v druhej polovici 20. storočia.

 Čomu vďačíme za tak dlho pretrvávajúce a tak tuhé mrazy a dokonca aj udržujúcu sa snehovú a ľadovú pokrývku – aj keď nie veľkú, ale predsa.

V širšom priestore Európy už v priebehu jesene a aj v zime bola a stále trvá nevýrazná zonálna cirkulácia vzduchu v atmosfére. Takže potlačené je prúdenie vzduchu pozdĺž rovnobežiek a naopak, výraznejšie je meridionálne prúdenie vzduchu, pozdĺž poludníkov. Tlakové níže k nám viac postupujú od juhozápadu až juhu, z priestoru Stredozemného a Jadranského mora a málo frekventované sú situácie, kedy tlakové níže postupujú z Atlantického oceánu, cez pobrežie západnej Európy, do vnútrozemia Európy. Preto teraz v nižších polohách nepociťujeme opakujúci sa otepľujúci efekt morských vzduchových hmôt z Atlantického oceánu, ktoré prinášajú cez zimu pri svojom postupe na východ tieto tlakové níže. V Škandinávii a severovýchodnej Európe sa už dlhšie udržuje studený vzduch a tento dostáva v takýchto cirkulačných podmienkach vzduchu v atmosfére príležitosť preniknúť aj k nám. Pretože v priebehu prvej dekády januára sa vytvorila na väčšine územia Slovenska snehová pokrývka, mohol sa studený vzduch nad ňou, pri nočnom zmenšení oblačnosti, v oblasti vplyvu tlakových výší, ešte viac ochladzovať. Studený vzduch je ťažší ako teplý, a tak aj pri prípadnom prúdení teplejšieho vzduchu od juhozápadu až juhu, zostával studený vzduch v blízkosti zemského povrchu v nižších polohách neporušený a otepľovalo sa iba vo vyšších nadmorských výškach. Opakovane sa vytvárali teplotné inverzie, ktoré bránili rozvíreniu studeného vzduchu pri zemskom povrchu a mrazivé počasie v nížinách, v kotlinách a v údoliach takto mohlo trvať dlhšie, čo v týchto polohách mohlo stabilizovať aj snehovú pokrývku.

 Ďalším dlho nevideným javom bol mrznúci dážď, ktorý spôsobil veľkú poľadovicu, a tá pretrvávala niekoľko dní. Tento jav hodnotíte ako a pripisujete ho čomu?

Mrznúci dážď sa u nás vyskytuje práve pri situáciách, kedy teplejší a vlhký vzduch prúdi nad studeným vzduchom pri zemskom povrchu. Z oblakov môžu padať tekuté alebo zmiešané zrážky, a tieto v tesnej blízkosti zemského povrchu alebo na prechladenom zemskom povrchu zamŕzajú. Počas niekoľkých posledných zím bolo u nás zreteľne teplejšie, ako v priebehu januára v roku 2026, a tak nebolo ani toľko príležitostí pre výskyt mrznúcich zrážok, ako to bolo teraz.

 Dá sa odhadnúť, aký bude mať táto tuhšia zima následný vplyv na nástup jari – môže to napríklad znamenať, že teplejšie počasie príde pomalšie?

Prítomnosť snehovej pokrývky a zamrznutý zemský povrch spomaľujú procesy otepľovania na konci zimy a na začiatku jari. Ale pretože február je ešte zimný mesiac, tak toto sa môže stať už v jeho priebehu a nemusí sa to prejaviť až v nasledujúcich jarných mesiacoch. Snehová pokrývka v nižších polohách sa niekde už roztopila a aj vo vyšších nadmorských výškach neobsahuje tak veľa vody, ako by to v tomto ročnom období malo byť. Takže môže byť náchylnejšia k rýchlejšiemu topeniu. Určite však ochladenie v tohtoročnom januári prospieva dodržiavaniu zimného vegetačného kľudu rastlín.

 Po tuhých mrazoch prišlo aj daždivé obdobie, ktoré pretrvávalo niekoľko dní. Nie je to ďalšia extrémna zmena v rámci zimy?

Oteplenie na konci januára zatiaľ nebolo veľmi výrazné. Po predchádzajúcich mrazoch bol na viacerých miestach veľmi podchladený zemský povrch. Riziko výskytu poľadovice v niektorých obdobiach niekde stále existuje.

 Aký ešte odhadujete, že bude mať ďalší vývoj táto aktuálna zima – do nástupu jari? Na čo všetko by sme sa mali pripraviť?

Studené vzduchové hmoty sústredené v Škandinávii a vo východnej a severovýchodnej Európe, nie sú až tak ďaleko za severnými a severovýchodnými hranicami Slovenska. Bratislava je na krajnom juhozápade Slovenska, takže relatívne najviac od nich vzdialená. Približne v poslednej tretine prebiehajúcej zimy bude aktuálne pravdepodobne určité striedanie prítomnosti chladnejších a teplejších vzduchových hmôt. Množstvo atmosférických zrážok bude závisieť od toho, ktoré tlakové útvary budú mať dominantnejší vplyv na charakter počasia u nás (tlakové výše – menej zrážok, tlakové níže – viac zrážok). Skupenstvo zrážok bude závisieť aj od kombinácie vplyvu teplotných a vlhkostných podmienok.

 Je možné, že sa tuhé mrazy vrátia? Možno aj kvôli korčuliarom, ktorí po dlhých rokoch „obsadili“ všetky zamrznuté vodné plochy v rámci mesta?  

V kompletnejšie studených zimách je riziko výskytu silnejších mrazov vyššie aj vo februári. Takéto zimy sa však stávajú raritou. Aj v aktuálnej zime chladnejší január tiež nasledoval po piatom najteplejšom decembri na Slovensku od roku 1931. Ak rešpektujeme skutočnosť, že február je zo všetkých troch zimných mesiacov u nás najbližšie k jarnej rovnodennosti a aj na rozsiahlejších  územiach v priebehu tohtoročného januára nádejne vyzerajúca snehová pokrývka nakoniec podliehala dosť veľkým zmenám, tak pravdepodobnosť výskytu  silnejších mrazov vo februári je nižšia ako v januári, čo v oblasti Bratislavy platí viac, ako inde na Slovensku.

(vt)