Kvalita ovzdušia: Podľa RÚVZ má Bratislava dobré rozptylové podmienky

SHMÚ v Bratislave pri privítal podobnú spoluprácu s hlavným mestom SR, ako má moravská metropola Brno.

Tá totiž vlastní 5 monitorovacích staníc ovzdušia. Martin Kremler, vedúci odboru Monitorovania kvality ovzdušia SHMÚ uviedol, že ústav oceňuje mediálnu kampaň iniciatívy Za čisté ovzdušie.

"Každá takáto akcia pomáha upriamovať pozornosť na problematiku kvality ovzdušia," povedal.

Na margo slov Marekovej, že SHMÚ má v Bratislave štyri meracie stanice, pričom v porovnateľnom českom Brne je až desať, povedal, že štyri stanice Národného monitorovacieho systému kvality ovzdušia (NMSKO) SHMÚ v Bratislave boli obnovené a vybavené prístrojmi pomocou financií zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

 „V pondelok (25. 11.) bola kompletne vymenená stanica na Trnavskom mýte. V rámci aktuálne prebiehajúceho projektu Skvalitnenie národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia sú plánované na území Bratislavy ďalšie dve meracie stanice. V blízkej budúcnosti tak bude SHMÚ merať kvalitu ovzdušia v šiestich lokalitách Bratislavy,“ podotkol Kremler s tým, že to bude o dve stanice viac, ako vlastní ČHMÚ v Brne.

„Vlastníkom piatich staníc v Brne je totiž samotné mesto Brno a jedna patrí tretiemu subjektu. SHMÚ by privítal podobnú spoluprácu s Bratislavou, akú má ČHMÚ s Brnom,“ uviedol.

SHMÚ podľa jeho slov v pondelok 25. novembra inovoval na svojom webe informovanie verejnosti o kvalite ovzdušia. Aktuálne koncentrácie znečisťujúcich látok sú v tabuľke podfarbované piatimi farbami podľa výšky nameranej hodnoty. "Zvýšila sa tým prehľadnosť ponúkaných dát pre laickú verejnosť," skonštatoval Kremler.

V utorok 26. novembra upozornili občianski aktivisti z iniciatívy Za čisté ovzdušie, že na viacerých miestach v Bratislave zaznamenali zvýšene hodnoty ultrajemných častíc, ale aj častíc PM 2,5 a PM 10. "Má to závažné dôsledky na celý organizmus," upozornila Dana Mareková z iniciatívy.

Za kľúčové považuje, aby sa zlepšil zber dát. "Vyzývame kompetentných, aby skvalitnili merania, informovanosť verejnosti a realizovali opatrenia, ktoré môžu zlepšiť kvalitu ovzdušia," podotkla. To, že SHMÚ zvýši v Bratislave o niekoľko kusov počet meracích staníc, nepovažuje za úplne dostatočné.

Poukazuje totiž na počet staníc v porovnateľnom českom Brne, ktorý bude aj naďalej vyšší oproti Bratislave.

"Nie je to len z hľadiska počtu, ale z hľadiska toho, na čo sa zameriavajú meracie stanice," spresnila. V Bratislave je podľa Dana Kollára z Cyklokoalície práve doprava tým najväčším znečisťovateľom ovzdušia.

"Magistrát a jednotlivé mestské časti Bratislavy, ale aj Bratislavský samosprávny kraj musia podniknúť kroky, ktoré povedú k obmedzeniu počtu áut v meste. Tie riešenia nie sú 
také zložité, je to napríklad výstavba kvalitnej cyklistickej infraštruktúry, upokojovanie dopravy, parkovacia politika či zatraktívnenie verejnej dopravy. To prinesie vyššiu kvalitu života v meste a zdravšie obyvateľstvo," skonštatoval.

Ako pre Bratislavský kuriér uviedol Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ), kvalitu voľného ovzdušia v SR riadi a sleduje rezort životného prostredia. Merania zabezpečuje prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu. Orgány verejného zdravotníctva tu majú iba úlohu dotknutého rezortu.

Môžu sa však vyjadrovať k interpretácii výsledkov vzhľadom na možné vplyvy na zdravie obyvateľov. Ako RÚVZ pripomenul, v období do r. 1989 bolo v meste veľa veľmi závažných stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia – napr. Chemické závody Juraja Dimitrova, Matador, Technické sklo i podstatne viac znečisťujúca výroba v Slovnafte.

Veľká časť týchto prevádzok bola po r. 1990 odstavená alebo významne rekonštruovaná. V súčasnosti dominuje znečistenie z hustej cestnej dopravy.

„Je dobré, keď je prehľad o stupni znečistenia ovzdušia, ale o zdrojoch znečisťovania má rezort životného prostredia veľmi dobrý prehľad. Preto si myslíme, že veľmi hustá sieť monitorovania ovzdušie nezlepší a že je potrebné čo najviac investovať do technických a organizačných opatrení na  znižovanie znečistenia na zdrojoch,“ uvádza RÚVZ.

Z hľadiska vplyvu na zdravie sú podľa úradu významné najmä dlhodobé koncentrácie jednotlivých znečisťujúcich látok. Krátkodobé zhoršenie znečistenia ovzdušia síce môže pôsobiť na citlivé populačné skupiny (malé deti, starí ľudia, kardiaci, astmatici), avšak obranné mechanizmy človeka vedia takéto krátkodobé zaťaženie zvládnuť.  

Hlavné zdravotné účinky sa dostavujú pri dlhodobej záťaži z dýchania znečisteného ovzdušia. Aj pre prachové mikročastice PM 2,5 je stanovený limit v podobe ročného priemeru.

„Orgány verejného zdravotníctva podporujú informovanosť obyvateľov o kvalite ovzdušia, avšak s kvalifikovaných vysvetlením, ktoré nebude u obyvateľov vyvolávať neopodstatnené obavy a paniku, ktoré môžu ich zdravotný stav ovplyvniť viac ako znečistenie ovzdušia samé“.

Bratislava má vďaka pomerne vysokej veternosti a veľmi nízkemu počtu hodín inverzie ročne dobré rozptylové podmienky. Koncentrácie znečisťujúcich látok, namerané napr. na Trnavskom mýte alebo pri Slovnafte, sa pomerne rýchlo riedia a vo väčšej vzdialenosti sú už hodnoty podstatne iné.

Obyvatelia Bratislavy majú nárok dýchať zdravé ovzdušie, ale ovzdušie všetkých veľkých miest je v súčasnosti poznačené emisiami. Odpovede pripravila MUDr. Jindra Holíková.

Ministerstvo životného prostredia deklaruje, že zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku je jednou z jeho hlavných priorít. Reaguje tak na utorkové vyhlásenie iniciatívy Za čisté ovzdušie, ktorá na základe svojich meraní upozornila na alarmujúce výsledky. Tie ukázali hodnoty nebezpečných častíc i to, že vzduch, ktorý dýchajú ľudia v Bratislave, im škodí.

"Pri ochrane ovzdušia potrebujeme mať v prvom rade kvalitné údaje. Ministerstvo životného prostredia preto prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) realizuje projekt rozšírenia a skvalitnenia monitoringu kvality ovzdušia na Slovensku," uviedol pre TASR hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.

V rámci projektu pribudne 15 kompletne nových vybavených automatických monitorovacích staníc, okrem iného aj v Pezinku. V Bratislave to bude v Rači, Podunajských Biskupiciach a vymenená stanica bude aj na Trnavskom mýte. "Ministerstvo urobilo v poslednom období v oblasti ochrany ovzdušia viacero zmien k lepšiemu.

V roku 2017 sme presadili novú legislatívu, ktorá zavádza prísnejšie emisné limity aj pre stredne veľkých znečisťovateľov. Významným spôsobom sa zefektívnila informovanosť obyvateľov o smogovej situácii a umožnil sa aj vznik nizkoemisných zón v mestách a obciach.

Konkrétnym riešeniam na zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku sa venuje aj Envirostratégia 2030," priblížil Ferenčák.

Najnovším opatrením ministerstva v prospech ochrany ovzdušia je podľa jeho slov kotlová dotácia vo výške 35 miliónov eur, ktorá je určená na výmenu starých kotlov na tuhé palivo v domácnostiach za ekologické zariadenia na zemný plyn.

"Európska únia nám zároveň nedávno schválila integrovaný projekt LIFE v hodnote 15 miliónov eur, zameraný na zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku," podotkol hovorca ministerstva.

Poukázal aj na medzinárodné podujatie, ktoré sa uskutoční 28. a 29. novembra v Bratislave. "Ide o Európske fórum pre čistejšie ovzdušie - Clean Air Forum, ktorého cieľom je upriamiť pozornosť odbornej a politickej sféry na kvalitu ovzdušia, otvorene o nej diskutovať, hovoriť o konkrétnych dôsledkoch znečisteného ovzdušia na zdravie ľudí, ako hľadať účinné opatrenia na zlepšenie tohto stavu," vysvetlil.

(rl, TASR, red)

Ilustr. foto: Archív Br. kuriér