Do Petržalky sa vrátila Mierová pieseň, unikátna monumentálna maľba

Spolu so svojimi spolupracovníkmi daroval Petržalke k 50. výročiu unikátny dar. Po dlhých rokoch sa podarilo oživiť druhú z ôsmych monumentálnych malieb, ktoré zmizli pod zatepleniami. Ide o maľbu Jána Ilavského s názvom Mierová Pieseň. Ako vznikla táto myšlienka, prečo má zmysel vrátiť maľbám druhý život a má táto aktivita podporu odbornej verejnosti, redakcii Bratislavský kuriér priblížil iniciátor projektu Martin Kleibl.

 

Prvú monumentálnu maľbu Mier sa podarilo oživiť už v roku 2015, v roku 2023 sa Petržalčania môžu tešiť z druhého diela. Prečo Ste si pre obnovu vybrali práve maľbu Mierová pieseň?

 

Keď som premýšľal nad tým, ktorú maľbu by bolo dobré zrekonštruovať ako druhú v poradí, snažil som sa spomedzi siedmych, ktoré ešte ostali skryté pod zatepleniami, vybrať tú najexponovanejšiu. Námestie hraničiarov je predsa len niečo ako centrálne petržalské námestie. Prechádza tade množstvo ľudí, či už pešo, v MHD alebo autami. Fasáda domu, na ktorom bola maľba umiestnená, je dominantou námestia a je ju vidno z veľkej diaľky. Veľmi podstatným momentom taktiež bolo, že tento rok Petržalka oslavovala 50. výročie od začiatku výstavby sídliska a základný kameň Petržalky sa od apríla 1973 nachádza na Námestí hraničiarov, takmer priamo pod týmto domom.

 

Rekonštrukcia maľby bola súkromná iniciatíva môjho občianskeho združenia Konduktor a je to vlastne taký darček k 50. výročiu sídliska Petržalka. Podarilo sa to aj vďaka tomu, že obyvatelia dali ešte minulý rok súhlasné stanovisko s rekonštrukciou.

 

Ako dlho trvali prípravy a následne práce, kým maľba uzrela svetlo sveta? Koľko ľudí na nej pracovalo?

 

Prípravy začali vlastne už samotnou žiadosťou o súhlas majiteľov bytov a nebytových priestorov minulý rok. Potom nasledoval výber realizátorov. Pôvodne som počítal s tým, že maľbu bude robiť, tak ako to bolo pri maľbe Mier, horolezec Stano Marton. Ten bol v 80. rokoch pri každej jednej petržalskej monumentálke. Vzhľadom na jeho vek sa ale už do takejto realizácie púšťať nechcel. Musel som hľadať v mladšej generácii.

 

Ozval sa mi mladý výtvarník Michal Turkovič, že by veľmi rád na projekte participoval. Prizval kolegu Viktora Fehéra z Košíc a tím bol hotový. Ostávalo už len vyriešiť financovanie. Grant sa podarilo získať od mestskej časti Petržalka a od Bratislavského samosprávneho kraja. Realizačné práce sa mohli začať. Tie odštartovali dosť neskoro a to až 10. novembra 2023. Napriek veľkým obavám nám počasie veľmi prialo a už o 10 dní sme mali maľbu hotovú. Robili sme v trojici.

 

Aká veľká je plocha steny, na ktorú ste maľovali a akú techniku ste použili?

 

Plocha fasády má zhruba 460 m². Podklad bolo treba najprv napenetrovať, následne sa naniesla podkladová farba striekacím strojom. Kolegovia si nakreslili mriežku a pomocou špeciálnej siete preniesli na fasádu všetky linky. Potom sa už “iba” vymaľovávali jednotlivé plochy štetcami a valčekmi. Postupuje sa ako keď sa robí omaľovávanka, len v trochu väčšej mierke :).

 

Čím sú tieto maľby pre vás významné a unikátne, prečo má zmysel im vrátiť druhý život?

 

V Petržalke vzniklo v 80. rokoch týchto obrovských malieb osem. Išlo na jednej strane o zveľadenie šedivého sídliska a na druhej strane mali tieto diela aj funkciu orientačných bodov. Vzhľadom na množstvo a monumentalitu týchto malieb išlo o unikátny fenomén, ktorý sa stal pre Petržalku charakteristický a nenájdeme veľa príkladov vo svete, kde by boli takto systematicky maľby na fasádach umiestnené. Množstvo Petržalčanov tieto maľby vnímalo, dnes už dospelí ľudia sa ozývajú, že jednotlivé maľby reflektovali, keď boli deti. Dokonca sa s nimi nejakým spôsobom identifikovali. Vnímam to z mnohých reakcií na sociálnych sieťach a veľmi ma to teší. Pretože aj o tom je umenie vo verejnom priestore. Nielen prostredie skultivuje a poľudští, ale prispieva aj k vytvoreniu identity a pozitívnemu vzťahu k svojmu bydlisku.

 

Máte v pláne pokračovať s obnovou ďalších malieb aj v roku 2024?

 

Súčasne s povolením na maľbu na Námestí hraničiarov som oslovil aj obyvateľov domu na Blagoevovej 24, kde sa nachádzala maľba Znaky Bratislavy od Petra Günthera. Išlo o úplne prvú realizovanú maľbu z roku 1981. Zástupca vlastníkov aj správcovská spoločnosť boli nápadom rekonštrukcie nadšení a tak sa podarilo získať aj súhlas obyvateľov domu.

 

Takže už teraz zariaďujem všetky potrebné veci, aby sme sa mohli hneď na jar pustiť do práce. Túto maľbu bude spolufinancovať aj Slovenská národná galéria, za čo som riaditeľke Alexandre Kusej nesmierne vďačný a podporu takejto inštitúcie si veľmi vážim. Je to dôkaz toho, že ide skutočne o výnimočný projekt a má podporu aj u odbornej verejnosti. Ak pôjde všetko ako má, možno sa nám podarí na jeseň zrekonštruovať ešte jednu maľbu. Ale to je ešte vo hviezdach, takže nebudem prezrádzať viac.

 

Ako k vzniku ďalších vie prispieť verejnosť?

 

Máme otvorený transparentný účet a budeme vďační za každý príspevok. Číslo účtu je SK64 0200 0000 0047 0068 4755. Takisto sa dá prispieť na činnosť OZ Konduktor prostredníctvom 2%. Viac informácií o všetkých projektoch OZ nájdete na adrese www.konduktor.sk

 

jp

foto: M. Kleibl