Aktuálne dianie 2. december 2019

Bratislava: Predkladá celkový rozpočet ako vyrovnaný, vo výške 449 miliónov eur


Hlavné mesto nedávno zverejnilo návrh rozpočtu na rok 2020.

V návrhu magistrát informuje, že rozpočet hlavného mesta na roky 2020-2022 je priesečníkom nižšieho očakávaného rastu príjmov oproti minulým rokom, vysokého nárastu mzdových a iných prevádzkových výdavkov, cieľu udržať dlh pod 50 % bežných príjmov a pokračovať v realizácii prioritných projektov mesta.

V dôvodovej správe návrhu sa píše, že celkový rozpočet hlavného mesta sa predkladá ako vyrovnaný vo výške 449,0 mil. eur, z čoho bežný rozpočet tvorí 323,8 mil. eur.

Pri očakávaných bežných príjmoch na úrovni 326,3 mil. eur je rozpočtované saldo bežného rozpočtu iba 2,5 mil. eur (0,8 % príjmov).

To je spolu so zapojením peňažných fondov mesta (15,4 mil. eur), novým úverom (20,0 mil. eur) a kapitálovými príjmami z predaja majetku a z fondov EÚ (61,3 mil. eur) použité na krytie investičných výdavkov mesta (98,0 mil. eur). 

Výhľad do rokov 2021 a 2022 predpokladá bežné saldo na úrovni 6,2 mil. eur (1,8 %) v roku 2021 a 11,7 mil. eur (3,3 %) v roku 2022 za predpokladu nezmenených bežných príjmov oproti prognóze.

Východiská rozpočtu

Magistrát hl. mesta ďalej v dôvodovej správe uvádza, že podľa neho, legislatívne zmeny v roku 2019 a zhoršujúca makroekonomická situácia na Slovensku sa odrazila na nižších očakávaných príjmoch rozpočtu hlavného mesta na roky 2020-2022 (oproti jarnej prognóze výpadok takmer 6 % príjmov ročne).

Rozpočet hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2020-2022 vychádza z aktuálnych makroekonomických a daňových prognóz ministerstva financií SR (MF SR) zo septembra 2019, ktoré zahŕňajú zvýšenie nezdaniteľného základu časti dane z príjmu fyzických osôb od roku 2020 ako aj horší očakávaný vývoj hospodárstva.

Výpadok  oproti predchádzajúcej prognóze MF SR je 8 mil. eur (4,4 %) v roku 2020, 13 mil. eur (6,9 %) v roku 2021 a 13 mil. eur (6,3 %) v roku 2022. 

Mesto tvrdí, že bez akýchkoľvek zmien politík hlavného mesta by bežné výdavky hlavného mesta narástli o približne 15 mil. eur z dôvodu legislatívnych zmien a kolektívnych vyjednávaní.

Povinná valorizácia tarifných platov zamestnancov vo verejnom záujme zvýši mzdové výdavky v mestských organizáciách a mestskej polícii o približne 6 mil. eur.

Nárast nákladov na financovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb (novela zákona o sociálnych službách v roku 2019) a neštátnych škôl (rast miezd) zvýši výdavky o minimálne 2,7 mil. eur.

Širšie povinnosti v zimnej údržbe chodníkov budú stáť navyše takmer 1 mil. eur. Nárast platov v Dopravnom podniku Bratislava na základe novelizácie zákonníka práce, vyššej minimálnej mzdy (z ktorej sa odvádzajú príplatky) a kolektívneho vyjednávania z roku 2019 sa očakáva na približne 6 mil. eur. 

Rozpočet neuvažuje so zvyšovaním miestnych daní a predpokladá pokles príjmov z dividend mestských obchodných spoločností.

Príjmová závislosť na príjmoch od štátu stúpne z 65 % v roku 2015 na 74 % v roku 2022. Nenaplnenie rozpočtu na rok 2019 a prebiehajúce zmeny vo fungovaní mestských spoločností vedú hlavné mesto k zníženiu očakávaných dividend z rozpočtovaných 5 mil. eur v roku 2019 na 1 mil. eur v rokoch 2020-2022.

Bez úprav sadzieb dane z nehnuteľnosti bude mať Bratislava v roku 2020 najnižšie sadzby dane z nehnuteľnosti zo všetkých krajských miest a s cieľom znižovať dlhové zaťaženie mesta bude potrebné zvážiť jej zvýšenie.

Predpokladá sa, že rozpočet budú mestskí poslanci prijímať 12. decembra na mestskom zastupiteľstve

(red)

Foto: Archív Br. kuriér

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter