34 rokov od Nežnej revolúcie. Môžeme si dovoliť nakúpiť viac či menej?

V piatok 17. novembra si pripomenieme 34. výročie Nežnej revolúcie. Obyvatelia Československa si pokojnými protestmi vybojovali zmenu režimu. Nežná revolúcia otvorila cestu demokracii, priniesla zmeny v ekonomike aj životnej úrovni. O najvýraznejších zmenách, ktoré za vyše tri dekády zazanamenalo Slovensko v oblasti cien a miezd, redakciu informovala Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

Porovnaním priemerných nominálnych miezd (v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs a v prvom polroku 2023 na úrovni 1 373 eur) a cien konkrétnych produktov vedia analytici zjednodušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred vyše tridsiatimi rokmi a koľko v súčasnosti.

"V súčasnosti zarábame v priemere reálne cca o 30 až 35 % viac ako v roku 1989," informovala redakciu analytička. Na nákup mnohých potravín nám dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. A to aj napriek tomu, že počas vlaňajšieho a tohto roka sme boli svedkami prudkého zdražovania potravín. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. O niečo dlhší čas ako kedysi strávime v práci kvôli nákupom niektorých mliečnych výrobkov. Na chlieb dnes však musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas kedysi.

Cenovo dostupnejšie sú podľa analýzy dnes aj oblečenie a obuv. Kým kúpa „lodičiek“ stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes to nie je v priemere ani jeden celý pracovný deň.

Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 9-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe, keď si chceme zaobstarať LCD televízor. Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.

Na kúpu nehnutelnosti musíme pracovať oveľa dlhšie

Na druhej strane dnes na kúpu nehnuteľnosti musíme pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou. „Kým v roku 1989 jeden štvorcový meter vychádzal na 5 dní strávených v práci, tak v šúčasnosti je to osemnásobne viac – vyše 40 dní,“ uvádza Sadovská.

Bez hypotéky či úveru na bývanie sa dnes mnohé slovenské domácnosti pri kúpe nehnuteľnosti nezaobídu.   

Toto porovnanie nezohľadňuje ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. V rámci krajiny sú najvyššie platy a zároveň najnižšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, vďaka čomu sa vyznačuje najvyššou kúpnou silou obyvateľov. V regióne metropoly je zároveň najvyššia koncentrácia obchodov a nákupných centier a realizuje sa v ňom dlhodobo aj najviac nákupov.

jp

Zdroj: WOOD & Company

Foto: Freepik