V Európe sa šíri fóbia z turistov, Bratislavy sa to zatiaľ netýka

Turizmus podstatne zvyšuje HDP mnohých členských štátov EÚ.

V turisticky najfrekventovanejších miestach sa však stáva zdrojom problémov pre miestnu populáciu. Niektoré mestá zvažujú relatívne drastické opatrenia na zníženie počtu turistov.

Fenomén sa začína označovať pojmom “turizmofóbia”. V populárnych turistických destináciách sa turisti začínajú stretávať s nepriateľsky naladenými domácimi, ktorí chcú svoje mestá také, aké boli pred tým, než sa turizmus stal masovým.

Od benátskych kanálov, po ulice Dubrovníka, cez škótsky ostrov Skye a párty ostrov Ibiza sa turisti stali pre miestnych nočnou morou napriek príjmom, ktoré prinášajú.

Ibiza nie je párty pre každého

Na Ibize sa ubytovanie pre mnohých miestnych obyvateľov stáva nedostupným. Turisti, ktorých lákajú nočné kluby a tyrkysové pláže ženú ceny ubytovania do astronomických výšok.

Gabriel Alberto Andrade sa minulý rok rozviedol a odvtedy žije v modrej dodávke vybavenej posteľou, televízorom a malou kuchynkou. Na streche má solárne panely, ktoré mu dodávajú elektriku.

„Nie je jednoduché žiť v dodávke, ale výška nájomného je šialená. Nedá sa to platiť,” hovorí 47-ročný Argentínčan, ktorý žije na ostrove od roku 2000. Pred 9 rokmi, kedy sa narodili jeho deti si za 400 eur na mesiac mohol prenajať dom. Dnes má problém za túto sumu nájsť izbu.

Situácia sa vyhrotí počas turistickej sezóny, kedy sa populácia ostrova strojnásobí, ceny vyletia a zvýši sa aj dopyt po pracovnej sile. Pre sezónnych pracovníkov, ktorí sú často slabo platená sa ubytovanie stáva nedostupné.

Majiteľ miestnej reštaurácie Can Alfredo Joan Riera hovorí, že zvykol denne dostávať 12 životopisov so žiadosťou o prácu počas leta. Dnes sú to jeden, či dva.

„Už nikdy takéto leto“

V prímorskej mestskej časti katalánskej Barcelony nazývanej Barcelonetta domáci protestujú proti správaniu sa turistov už dlhšie. Opitosť či sex na verejnosti sú bežné a podobne ako na Ibize, rast nájomného prinútil mnohých odísť.

„Už nikdy takéto leto,“ „Už žiadni turisti v našich domoch“, „Nie ste tu vítaní”. Takéto transparenty bolo možné vidieť počas protestu, ktorý sa v Barcelonette konal 12. augusta na pláži plnej turistov.

Španielska tlač označila demonštráciu za prejav “turizmofóbie”, ktorá je v španielsku je na vzostupe. Krajina má celosvetovo tretí najväčší objem turistov. V posledných rokoch, podobne ako iné destinácie, profituje z toho, že je považovaná za bezpečnejšiu než Egypt, Tunisko alebo Turecko.

V Barcelone doško k incidentu, kedy krajne ľavicová skupina zastavila v autobus s turistami a nasprejovala jeho okná farbou. V Palma de Mallorca mladí enviroaktivisti použili v rámci protestu v prístave dymovnice. Držali pritom transparenty “Turizmus zabíja Mallorcu”.

Španielske Baleárske ostrovy sú turisticky mimoriadne navštevované. Odhodlali sa však k zníženiu ubytovacej kapacity na 623 tisíc, pričom plánujú ďalšie obmedzovanie na pol milióna v nasledujúcich rokoch.

“Hlavný pilier našej ekonomiky a práce je turizmus”, uznáva aj 67-ročný obyvateľ Palma de Mallorca Arturo Monferrer. “Musí sa to ale robiť v hraniciach.”

Kontrola počtu turistov

V období medzi rokmi 1995 a 2016 sa počet medzinárodných cestovateľov zvýšil z 525 miliónov na viac ako 1,2 miliardy. Za nárastom stoja najmä lacné letenky a silnejúca stredná trieda v rozvíjajúcich sa krajinách ako je Čína, India a krajiny Zálivu.

V niektorých mestách sa už hranice únosnosti prekročili, napríklad v chorvátskom Dubrovníku. “Niekedy musíte na vstup do historického centra čakať v rade viac ako hodinu v pečúcom slnku”, sťažuje si Ana Bolesevic, ktorú živí turizmus.

Samospráva mesta s prezývkou “perla Jadranu” zaviedla vidoesystém, ktorý umožňuje kontrolovať počty turistov a chce tiež obmedziť počet lodí, ktoré v meste robia zastávky v rámci okružných plavieb.

Na druhej strane Jadranského mora sú Benátky s 265 tisíc obyvateľmi a 24 miliónmi návštevníkov do roka.

Mesto zvažuje rezervačný systém pre vstup na námestie Svätého Marka v najfrekventovanejších časoch. Turistické prehrešky ako sú jedenie na chodníkoch alebo nakláňanie sa do kanálov sa pokutujú až do výšky 500 eur.

Vo Florencii miestne úrady striekajú vodu na nádvorí baziliky Svätého srdca, aby tam zabránili turistom piknikovať. Na Ibize sa domáci tešia zo zavádzania obmedzení na ubytovacie kapacity.

„Ak budeme naďalej takto rásť, dostaneme sa do bodu, kde už nebudeme konkurencieschopní. Ibiza už nebude príjemné mesto na život.

Preto by sme to mali obmedziť,” hovorí riaditeľ pre oblasť turizmu v rámci miestnej samosprávy Vincent Torres.

Cieľom je, aby sa turizmus, ktorý je pre ekonomiku ostrova životne dôležitý, nebo zdrojom frustrácie. Pred tým, než sa stala turistickým rajom sa Ibiza spoliehala na rybolov a poľnohospodárstvo.

Znetvorili sme systém

„Nikdy by som si nemyslel, že budem musieť obraňovať španielsky turistický sektor, ktorý generuje 11 % HDP krajiny,“ povedal nedávno španielsky premiér Mariano Rajoy.

„Turizmus nie je nepriateľ,“ hovorí prezident Globálnej organizácie turizmu (GTO) so sídlom v Madride Taleb Rifai.

Prezident asociácie pre podporu turizmu Lucas Prats vysvetľuje, že systém sa znetvoril. „Kedysi boli na Ibize turistické oblasti a turistické ubytovanie. Dnes je všetko pre turistov.”

Na škótskom ostrove Skye známeho svojou divokou prírodou sa miestne orgány obávajú, že nárast turizmu ohrozí lokálny ekosystém.

„Najjednoduchšie je povedať: Už žiadni turisti,” komentuje Taleb Rifai. „Ale tí, čo to hovoria by prví lametovali nad tým, že turisti sú preč.”

Európsky parlament vo svojom uznesení z roku 2015 píše, že “európsky turizmus musí prejsť z modelu kvantitatívneho rastu na kvalitatívny model, ktorý bude viesť k udržateľnému rozvoju,” s dôrazom na kvalifikované pracovné miesta, diverzifikáciu turizmu v odľahlých a pobrežných oblastiach a udržateľnú zamestnanosť.

Zdroj: Autor: Oest-France, Paola Tamma

https://euractiv.sk/clanky/regionalny-rozvoj/v-europe-sa-siri-fobia-z-turistov/?utm_source=traqli&utm_medium=email&utm_campaign=19

Foto: Twitter