V Bratislavskom kraji je vyše 5 800 zdravotníckych zariadení

Bratislavský kraj má mimoriadne hustú sieť zdravotníckych zariadení, napriek tomu je dostupnosť niektorých odborných lekárov problematická. Najmä pneumológov, diabetológov, detských psychiatrov, reumatológov či geriatrov. Župa zároveň eviduje 372 odborných zástupcov zdravotníckych zariadení vo veku 70 a viac rokov. Koľko ambulancií funguje v jednotlivých okresoch, kde ich je najmenej a ako sa mení ich počet? Pre Bratislavský kuriér poskytla podrobné údaje hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Lucia Forman.

Nájsť odborného lekára a dostať sa k nemu na vyšetrenie nemusí byť jednoduché ani v Bratislavskom kraji. Hoci má región hustú sieť zdravotníckych zariadení, ich rozmiestnenie je nerovnomerné a niektoré špecializácie sú dostupné horšie než iné. Podľa údajov Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) bolo v sledovanom období roku 2026 evidovaných 5 842 zdravotníckych zariadení. Ide pritom o všetky druhy zdravotníckych zariadení, nielen o ambulancie. „Aj s prihliadnutím na skutočnosť, že Bratislavský kraj je rozlohou najmenší, možno konštatovať, že sieť ambulancií je najhustejšia, tak z pohľadu počtu, ako aj z pohľadu dojazdových vzdialeností,“ uviedla pre Bratislavský kuriér hovorkyňa BSK Lucia Forman.

Najhoršie dostupní sú niektorí špecialisti

Podľa informácií z praxe patria medzi horšie dostupné odbornosti pneumológia, diabetológia, detská psychiatria, reumatológia a geriatria. Podrobné údaje BSK ukazujú, že v celom Bratislavskom kraji je evidovaných iba osem ambulancií detskej psychiatrie. V okresoch Bratislava II, Malacky, Pezinok a Senec nie je v poskytnutom prehľade uvedená ani jedna. V Bratislave I a Bratislave III sú po tri ambulancie, v Bratislave IV a Bratislave V po jednej. Pomerne nízky je aj počet geriatrických ambulancií. V celom kraji ich je 17, pričom v okresoch Malacky a Pezinok funguje po jednej. V okrese Senec nie je evidovaná žiadna. Reumatologických ambulancií je v kraji 35. Najviac, desať, ich eviduje okres Bratislava IV. Naopak, v Bratislave V je iba jedna, v Bratislave III dve a po dve aj v okresoch Pezinok a Senec. Pneumologicko-ftizeologických ambulancií je 37 a diabetologických 57. Ich počet sa medzi jednotlivými okresmi výrazne líši.

Štatistiky nemusia ukazovať skutočnú dostupnosť

Oficiálne vyhodnotenie ambulantnej siete vykonáva Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Bratislavská župa upozorňuje, že samotné štatistiky nemusia dostatočne vystihovať situáciu v jednotlivých regiónoch. „Štatistiky verejnej optimálnej siete spracované Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vychádzajú z idealistickej metodiky, nezohľadňujúcej realitu ambulantnej praxe v regiónoch,“ vysvetlila Lucia Forman. Podľa BSK výpočty vychádzajú napríklad z ideálnych počtov pacientov, predpokladaného odchodu lekárov do dôchodku vo veku 63 rokov či počtu vyšetrení v ambulanciách. Tieto ukazovatele podľa župy nemusia presne odrážať skutočnú potrebu špecialistov.

Všeobecných ambulancií je podľa župy dostatok

Priaznivejšie hodnotí BSK situáciu v oblasti všeobecného lekárstva. K zvýšeniu počtu ambulancií podľa župy prispeli dotácie Ministerstva zdravotníctva SR. V Bratislavskom kraji je podľa poskytnutého prehľadu evidovaných 372 všeobecných ambulancií pre dospelých a 147 ambulancií pre deti a dorast. Najviac všeobecných ambulancií pre dospelých má okres Bratislava II, konkrétne 81. Nasledujú Bratislava I s 59 a Bratislava V s 53 ambulanciami. V okrese Pezinok je ich 25, čo je najmenej v rámci kraja. Pri pediatroch vedie Bratislava II s 28 ambulanciami, nasleduje Bratislava V s 25 a Bratislava IV s 22. Najmenej ich je v okrese Pezinok, kde je evidovaných 11. Podľa hovorkyne BSK obyvatelia ani poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v súčasnosti nesignalizujú nedostatok všeobecných ambulancií z hľadiska ich počtu.

V roku 2025 pribudlo 482 zariadení, zaniklo 271

Údaje župy umožňujú sledovať aj vývoj počtu zdravotníckych zariadení. V roku 2025 bolo v Bratislavskom kraji na začiatku sledovaného obdobia evidovaných 5 673 zdravotníckych zariadení. Počas roka vzniklo 482 a činnosť ukončilo 271 zariadení. Na konci obdobia ich bolo evidovaných 5 773. Za sledované obdobie roku 2026 uvádza BSK vznik 357 a zánik 280 zdravotníckych zariadení. Na konci sledovaného obdobia ich eviduje 5 842. Tieto údaje zahŕňajú všetky druhy zdravotníckych zariadení.

Viac ako 800 odborných zástupcov má najmenej 60 rokov

Významnou výzvou zostáva veková štruktúra zdravotníckeho personálu. Podľa údajov BSK dosahuje priemerný vek lekárov v ambulantných zariadeniach približne 50 rokov. Samostatná evidencia odborných zástupcov zdravotníckych zariadení však ukazuje výrazné zastúpenie vyšších vekových kategórií. V Bratislavskom kraji je evidovaných 2 508 odborných zástupcov. Z nich 451 patrí do vekovej kategórie 60 až 69 rokov, ďalších 331 má 70 až 79 rokov, 38 je vo veku 80 až 89 rokov a traja majú 90 až 99 rokov. Spolu tak 823 odborných zástupcov dosiahlo vek najmenej 60 rokov, čo predstavuje približne tretinu evidovaných osôb. Vo veku 70 a viac rokov je ich 372. Najpočetnejšou vekovou kategóriou sú odborní zástupcovia vo veku 50 až 59 rokov, ktorých je 754.

V niektorých odbornostiach je priemerný vek nad 60 rokov

Z pohľadu jednotlivých špecializácií eviduje župa najvyšší priemerný vek odborných zástupcov v klinickej imunológii a alergológii, kde dosahuje 62 rokov. V pneumológii a reumatológii je to 61 rokov, v diabetológii a nefrológii 60 rokov. Práve niektoré z týchto odborností pritom BSK označuje za horšie dostupné. Ďalším zdrojom informácií o veku lekárov je evidencia zdravotníckeho personálu. Údaje do nej však zatiaľ nahlásila približne polovica zdravotníckych zariadení, preto neposkytuje úplný obraz o vekovej štruktúre všetkých ambulantných lekárov.

Pacienti by mali poznať čakacie doby

Bratislavský samosprávny kraj upozorňuje, že pri hodnotení dostupnosti zdravotnej starostlivosti nestačí sledovať iba počet ambulancií. Za vhodné riešenie považuje zavedenie elektronického výmenného lístka a jednotného verejne dostupného objednávkového systému, ktorý by pacientom poskytoval prehľad o čakacích dobách na jednotlivé odborné vyšetrenia. Takýto systém by zároveň umožnil presnejšie identifikovať lokality, v ktorých je dostupnosť zdravotnej starostlivosti nedostatočná. Župa upozorňuje aj na potrebu motivovať mladých lekárov, aby si vyberali nedostatkové špecializácie a rozhodli sa pre ambulantnú prax. „Je potrebné zreálniť platby zdravotných poisťovní za jednotlivé výkony, aby bolo motivujúce pre lekárov otvoriť si vlastnú ambulanciu,“ uviedla Lucia Forman.

Župa podporila ambulancie sumou 372-tisíc eur

Bratislavský samosprávny kraj podporuje vznik nových ambulancií finančnými dotáciami, rozvojom personálnych kapacít, modernizáciou zdravotníckych priestorov aj podporou povoľovacích procesov. Prostredníctvom Bratislavskej regionálnej dotačnej schémy poskytol na podporu ambulantného sektora doteraz 372-tisíc eur. Vznik nových ambulancií podľa župy nezávisí iba od financií. Dôležité sú aj demografické pomery, existujúca sieť zdravotníckych zariadení, dostupnosť personálu, vhodné priestory či nadväznosť na nemocničnú a ďalšiu špecializovanú starostlivosť. BSK preto investuje aj do vzdelávania budúcich zdravotníkov. Súčasťou modernizácie stredných zdravotníckych škôl v jeho pôsobnosti je nové simulačné centrum na Strečnianskej ulici.

Investície smerujú do Karlovej Vsi aj Petržalky

Župa zároveň investuje do obnovy zdravotníckych zariadení vo svojom vlastníctve. V Poliklinike Karlova Ves sa investície týkajú vstupných priestorov, výťahov a sociálnych zariadení. V Petržalke sa realizuje rekonštrukcia priestorov zdravotného strediska na Rovniankovej ulici. Pripravuje sa tiež kompletná rekonštrukcia priestorov stacionárov na Donnerovej ulici v Karlovej Vsi. Súčasťou aktivít kraja je aj budovanie infraštruktúry zameranej na podporu zdravia a zdravého životného štýlu. Hoci počet zdravotníckych zariadení v Bratislavskom kraji zostáva vysoký, dostupnosť niektorých špecializácií je podľa župy problematická. Výzvou do ďalších rokov tak nebude iba vznik nových ambulancií, ale aj generačná obmena lekárov a vytvorenie podmienok, ktoré ich motivujú zostať v ambulantnej praxi.

(vt, ilustr. foto BSK)