Rakúšania sa spaľovní neboja, vyrábajú im teplo aj elektrinu. Skládky dávno zakázali.

Slovnaft chce nahradiť starú spaľovňu kalov novým zariadením na spracovávanie odpadov. Verejnosť má pochybnosti a aktivisti protestujú. Nedávny prieskum agentúry AKO ukázal, že väčšina Slovákov má obavy najmä preto, že o moderných zariadeniach na energetické zhodnocovanie odpadov nemá informácie. Hospodárske noviny (HN) nedávno priniesli rozhovor s rakúskou expertkou na odpady a spaľovne Helgou Stoiber. Zaujal nás, pretože v ňom spomína aj na časy, kedy aj Rakúšania diskutovali o spaľovniach a uvádza veľa zaujímavých faktov. Pre čitateľov Bratislavského Kuriéra sme z rozhovoru vybrali tie najzaujímavejšie časti.

Rakúšania spaľujú odpady už od roku 1963

V Rakúsku uviedli do prevádzky prvú spaľovňu odpadov Flotzersteig už v roku 1963 a to rovno uprostred obytnej zóny v 14.viedenskom obvode. Na ďalšiu viedenskú spaľovňu Spittelau si ako študentka spomína aj Helga Stoiber. V roku 1987 totiž prechádzala technologickou modernizáciou a pritom vyhorela. Stoiber si spomína, že ako veľmi mladá študentka, ktorá vtedy bývala neďaleko, bola veľmi kritická.

„Dnes už mám hlboké odborné znalosti o technológiách aj právnych predpisoch a tak ako väčšina ľudí v Rakúsku, nie som proti spaľovniam. Ani renomované enviromentálne organizácia nie sú proti. V Rakúsku to už dávno nie je téma“, povedala v rozhovore Helga Stoiber a dodala, že dnešné zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov sa s tými dávnymi vôbec nedajú porovnávať. A platí to aj o podmienkach za akých môžu fungovať. „Zhruba od roku 2000 už hovoríme o najmodernejších spaľovniach, ktorých vplyv na životné prostredie je minimálny. A to vďaka prísnym právnym predpisom a moderným technológiám. To, čo sa dnes deje v spaľovniach odpadu, je úplne odlišné od toho, čo sa dialo predtým, ako nastúpili najmodernejšie technológie“, uviedla pre HN Helga Stoiber.

Spaľovanie odpadov je v EÚ prísne regulované

Stoiber kedysi pracovala aj pre Rakúsku agentúru životného prostredia a spaľovanie odpadov je podľa nej najprísnejšie regulované priemyselné odvetvie v rámci EÚ. „Európska legislatíva definuje približne 15 parametrov produkcie emisií, ktoré musia byť monitorované. V prípade nepretržite monitorovaných emisií viacero monitorovacích zariadení odoberá vzorky každých niekoľko sekúnd. Následne vypočítajú a spriemerujú hodnoty za 30 minút, respektíve za 24 hodín, a automaticky sa kontroluje, či sú v súlade s limitnými hodnotami emisií stanovenými v prevádzkovom povolení“, uvádza pre HN Helga Stoiber. Podľa nej ide vždy o exaktný a prísny proces.

Vyvážať odpady na skládky je strata

Pri celkovom pohľade na problematiku odpadov je podľa Helgy Stoiber najdôležitejšia snaha obmedziť samotnú tvorbu odpadov. Keďže ale odpady tvoríme, najlepšie je podľa nej naučiť sa ich opätovne využívať – recyklovať. A nerecyklovateľné odpady ďalej využiť energetickým zhodnotením v spaľovniach. „Podľa môjho názoru je pre spoločnosť strata, keď vyhadzujeme odpad, ktorý má výhrevnú hodnotu a mohol by sa použiť ako palivo na výrobu energie. Napríklad zmiešaný komunálny tuhý odpad má približne rovnakú výhrevnosť ako lignit a plastový odpad je dokonca v rozsahu čierneho uhlia“, povedala v rozhovore pre HN Helga Stoiber, ktorá zásadne nesúhlasí s názormi, že spaľovne odpadov znižujú mieru recyklácie. „To absolútne nie je pravda. Krajiny s najvyššou mierou spaľovania odpadu sú podľa oficiálnych štatistík o odpadoch, ktoré členské štáty EÚ každoročne zasielajú Eurostatu, zároveň krajinami s najvyššou mierou recyklácie“, tvrdí Stoiber.

Bez nových spaľovní sa Slovensko nezaobíde

Slovensko aktuálne vyváža na skládky približne 35 percent komunálneho odpadu a zaviazali sme sa, že do roku 2035 toto číslo znížime na 10 percent. Podľa Helgy Stoiber sa tento cieľ bez zvýšenia kapacít na energetické zhodnocovanie odpadov zrejme nebude dať dosiahnuť. „V prvom rade je potrebný rozsiahly systém separovaného zberu. Podľa môjho názoru je najlepšou možnosťou tepelné spracovanie zmiešaného komunálneho odpadu s energetickým zhodnotením v kombinácii s dôkladným separovaným zberom a predbežným spracovaním recyklovateľného odpadu a vysokou mierou recyklácie“, uviedla Stoiber pre HN s tým, že Rakúsko má aktuálne viac ako 40 zariadení na spracovávanie odpadov a v pláne sú aj ďalšie nové. „Dôvodom, prečo máme veľký počet zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu, je to, že skládkovanie neupraveného odpadu s určitou výhrevnosťou alebo obsahom organického uhlíka je v Rakúsku od januára 2004 zákonom zakázané“, vysvetľuje pre HN Helga Stoiber.

Spaľovne chránia klímu, skládky ju ohrozujú

Rakúska expertka pre HN vysvetľuje aj celkové nastavenie rakúskej spoločnosti, ktorá podľa nej pochopila, že odpady nezmiznú a je rozumné naučiť sa ich využívať.  „V Rakúsku je všeobecne známe, že spaľovaním odpadu v spaľovniach chránite klímu. Keď sa odpad skládkuje, aj keď na najmodernejšej skládke, vzniká metán, ktorý sa uvoľňuje do atmosféry. Metán je skleníkový plyn s potenciálom globálneho otepľovania, ktorý je výrazne vyšší ako potenciál CO₂. Keď sa ten istý odpad spaľuje, uvoľňuje sa menej škodlivý skleníkový plyn CO₂ namiesto metánu. Preto má spaľovanie odpadu v porovnaní so skládkovaním celkový účinok na ochranu klímy“, zdôraznila Helga Stoiber a dodala, že druhou obrovskou výhodou je znižovanie závislosti od fosílnych palív. „Spaľovanie odpadu produkuje elektrinu a teplo, čím sa znižuje spotreba plynu alebo uhlia. Nehovoriac o tom, že spaľovanie ničí baktérie a vírusy, ktoré sa hromadia na skládkach. Podľa môjho názoru by bolo veľmi zaujímavé porovnať zdravotné štatistiky s umiestnením skládok a najmä s tými, ktoré zhoreli“, dodáva Helga Stoiber.

Prečo je na Západe viac spaľovní a menej skládok, ako na Východe

Rozdiely v spôsoboch, akými krajiny Západu a Východu Európy riešia problém odpadov, pramenia podľa Helgy Stoiber v rôznom nastavení politických elít aj celkovej spoločenskej situácii.  „Zdá sa, že na Západe bola v akademickej a vládnej sfére väčšia a skoršia zhoda, že spaľovanie má väčšie environmentálne benefity než skládkovanie“, hovorí Stoiber, ale zároveň dodáva, že situácia sa mení: „Existuje niekoľko štátov, kde je už táto technológia viac uznávaná. Niektoré z nich, napríklad Srbsko, už prevádzkujú zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu. Iné, ako Slovinsko, Chorvátsko, Čierna Hora a tiež Grécko, v súčasnosti pripravujú projekty spaľovania odpadu“.

Helga Stoiber je tak v konečnom dôsledku presvedčená, že ľudia sa nakoniec nebudú vedieť vyhnúť nutnosti, naučiť sa využívať nerecyklovateľný odpad na energetické zhodnocovanie.

 (bak, foto a vizualizácie HS))