Rádio VIVA: "Regionálne sme najbližšie k občanom."

Ivan Lacho vedie Rádio VIVA už 5. rok. Vyštudoval síce STU, odbor svetelná technika, ale celý život ho to ťahalo k hudbe a filmu.  Na strednej škole objavil čaro Divadla Hudby. Keď nastúpil na STU (vtedy ešte SVŠE), tak sa prihlásil do Divadla Hudby na Mladej Garde. O rok sa stal jej šéfom a o ďalší rok založil Divadlo Hudby pri ELAM klube. Potom sa stal šéfom video sekcie pri T-klube v Bratislave a nakoniec založil spolu s kamarátom z detstva spoločnosť INTERSONIC venujúcu sa distribúcii filmov do kín, VHS a neskôr DVD. Pred 5 rokmi začal prevádzkovať regionálne rádio v Bratislave, Rádio VIVA. 

 Ako sa z distribútora filmov stane prevádzkovateľ rádia?

 Príchodom internetu sa zmenil celý svet filmovej distribúcie. Pirátstvo, ktoré vždy v malej forme existovalo, sa stalo národným športom. Vydali ste DVD a na druhý deň, keď sa objavilo na pultoch, ho desiatky pirátskych stránok doručili 200 000 ľudom zadarmo cez internet. Bohužiaľ, tu štát tradične zlyhal v ochrane práv. Tam, kde vás v Nemecku, USA alebo vo Francúzsku pri nelegálnom šírení filmov a sťahovaní vysoko pokutovali, alebo odpojili od internetu, u nás nič.  V Nemecku a Francúzsku potom mohli vzniknúť legálne online VOD distribučné kanály. V CZ a SK  teraz máme dominanciu výhradne zahraničných portálov ako NETFLIX a HBOGO. Keďže majú premiérove filmy, seriály a pýtajú v priemere 10 eur na mesiac, tak sa to už neoplatí robiť ani pirátom. Takže tam, kde sme my stratili miesto na trhu kvôli pirátom, piráti strácajú význam kvôli lacnému NETFLIXU. Trh to vyriešil sám. A tak,  keď som dostal možnosť prevádzkovať rádio, tak som sa vrátil k svojej druhej záľube po filme – k hudbe.

 Aké boli vaše predstavy s Rádiom VIVA?

 Naša predstava bola vybudovať silné regionálne rádio po vzore Košíc a Trnavy. Vybudovali sme štúdio a začali vysielať od 06:00 do 18:00 moderované vysielanie. Mali sme každú pol hodinu správy, dopravu a počasie. Hudbu sme prispôsobili modernejšiemu mestskému formátu a opustili sme oldies formát pôvodnej VIVY. Oslovili sme všetky mestské časti na spoluprácu. Získali sme podporu primátora Nesrovnala a Magistrátu mesta Bratislavy, župana Pavla Freša a Bratislavský samosprávny kraj, starostu Ružinova Dušana Pekára a mestskú časť Ružinov. Mali sme tiež veľmi dobré spolupráce s mestskými časťami Petržalka, Rača, Karlova Ves.  Propagovali sme všetky akcie Magistrátu, BSK a vybraných mestských častí. Pokrývali sme divadlá, filharmóniu, múzeá. Boli sme partnerom majálesov a pútí vo vybraných mestských častiach a partnerom všetkých veľkých bežeckých akcii odohrávajúcich sa v meste ako ČSOB Maratón, TELEKOM Night run a ďalších. V bežeckej sezóne sme pokrývali až 2 bežecké akcie za víkend celých 5 mesiacov. Popri vysielaní sme otvorili Víkendovú školu moderovania, kde sme školili nových nádejných moderátorov a redaktorov pre prácu v rádiu. Uvedomili sme si, že na túto profesiu nie je žiadna iná škola a záujem mladých ľudí bol veľký. Že sme boli v tejto škole úspešní, svedčí umiestnenie našich moderátorov vo veľkých rádiách: 2x Expres, 1x Fun, 3x Európa 2, len za 2 roky existencie školy. Bratislava mala skutočne záujem podporovať regionálne vysielanie a mať po vzore Košíc, Trnavy, Liptova vlastné mestské rádio.

 Hovoríte v minulom čase?

 Áno, v minulom čase. Prišli voľby do BSK a komunálne voľby na primátora a starostov mestských časti. Všetko, čo sa za tie roky vybudovalo, skončilo v koši. Prišli noví ľudia a iné názory na to, či Bratislava potrebuje Metropolitné regionálne rádio. Vraj im stačí internet.

 Takže, aká je budúcnosť Rádia VIVA?

 Oslovila nás Mestská časť Petržalka. Metropolitné rádio je vraj to, čo budú potrebovať na spropagovanie akcii v roku 2021. Tešíme sa na spoluprácu. Oslovíme znova Magistrát, BSK a mestské časti, či sa nevrátia k podpore regionality nášho rádia. Naďalej máme záujem pomáhať, podporovať všetky kultúrne podujatia a projekty v regióne. Viac ako inokedy to po dnešnej situácii s COVID19 bude potrebné.

 Na akých frekvenciách si môžu poslucháči naladiť Rádio VIVA a aká je vaša počúvanosť?

 Rádio VIVA si môžete naladiť v Bratislave a okolí na frekvenciách 94.9, 101.1 a 93.3 Mhz. V Nitre na frekvencii 101.0 Mhz. Pokrývame signálom všetko od Malaciek na západe, až po Levice na východe, Topoľčany na severe. Pripravujeme spustenie vysielača v Trnave na frekvencii 101.0 Mhz, ktorý pokryje signálom až po Piešťany na severe. Spolu je to viac ako 800 000 ľudí na západe Slovenska.  Podľa merania počúvanosti počúva Rádio Viva týždenne 35% poslucháčov Bratislavy.

 Ako vás zasiahol COVID19?

 Rádio je závislé od reklamy a my sme tiež pocítili významný pokles. Ale sme radi, že naši tradičný klienti, ktorí potrebujú reklamovať v regióne, s nami stále zostávajú. Ponúkame novým klientom pomoc pri znovuotvorení prevádzok po COVID-e. Keďže všetci pracujeme kvôli pandémii z domu, tak sme sa pustili do zmeny našej webovej stránky. Vytvorili sme webový Žurnál, v ktorom prinášame denne správy zo sveta hudby, filmu, podujatí. Tieto správy obsahujú bannerové reklamy, ktoré ponúkame našim klientom k rádiovým kampaniam grátis. Vstúpili sme tak aj na pole online reklamy ako doplnku k reklame v rádiu.

 Aká je budúcnosť regionálnych rádií podľa vás?

 Podľa môjho názoru, ak má štát záujem podporovať regionalitu a regióny, tak by regionálne rádiá a televízie mali spadať pod túto ochranu. Regionálne rádio pri súčasných zákonoch, ktoré podporujú hlavne veľké rádiá, nemá šancu prežiť z reklamy. Samosprávne kraje a mestské časti by mali nájsť cestu ku svojim občanom. Pre rádio platí: „Sme najbližšie k občanom". To ako to funguje v praxi pri podporovaných rádiách samosprávou sme mohli vidieť teraz pri celoštátnom testovaní, kde rádia v Trnave a Košiciach informovali ľudí naživo v teréne, kde sa môžu otestovať, kde je najmenej ľudí, a čo od ľudí samospráva očakáva. Dúfam, že Ministerstvo Kultúry SR tiež nájde model, ako zakomponovať regionálne rádia do podpory regionálnej kultúry.

(pk, foto archív IL)