Počas pandémie výrazne rástol záujem o rybolov

V ČR v roku 2020 zaznamenali rekordný záujem o rybárstvo. Ľudia mali pre seba viac času, pandémia tak paradoxne pomohla niektorým odvetviam zdvihnúť popularitu. Výrazný záujem zaznamenal rybolov aj na Slovensku. Sú slovenské revíre a organizácie schopné poskytnúť možnosti novým rybárom? Ako pandémia a následne pomerne studená jar ovplyvnila bratislavské revíry?  Ako sa pozerajú na obmedzenia, ktoré im definujú nariadenia vlády? O aktuálnom dianí v slovenskom rybolove sme sa rozprávali s Marekom Horčičkom zo Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ).

V ČR v roku 2020 zaznamenali rekordný záujem o rybárstvo. Vnímate nárast záujmu o rybolov aj u nás?

Podobný efekt mala pandémia koronavírusu aj na Slovensku, evidujeme v roku 2020 nárast záujmu o rybolov prostredníctvom nových členov SRZ o viac ako 1000. Pobyt v prírode bol jednou z výnimiek pohybu , čo zrejme podnecovalo záujem ľudí stať sa loviacim rybárom/kou a čas strávený v prírode využiť týmto spôsobom, čiže rybolovom.

Objavujú sa obavy, že revíre už pre viac záujemcov o členstvo nestačia. Aká je situácia s kapacitou v revíroch na Slovensku, prípadne v Bratislavskom kraji?

SRZ hospodári na revíroch buď priamo alebo prostredníctvom svojich organizačných zložiek  SRZ, na Slovensku sme mali  v roku 2020- 124 590 rybárov , počet lovných rybárskych revírov na území SR predstavuje okolo 2050 revírov z kaprovým, pstruhovým alebo lipňovým charakterom. Kapacita rybárskych revírov môže byť problém pri menších vodných plochách , prípadne v bratislavskom kraji hlavne pri štrkoviskách, ktoré majú často menšiu výmeru, a sú obľúbené rybármi zo širokého okolia, kde to v niektorých dňoch najmä na začiatku sezóny môže naozaj vyzerať ako na pretekoch.

Pandémia a výnimočný stav však priniesli aj obmedzenia. V súvislosti s tým  sa v uplynulých týždňoch objavili obavy z prípadných sankcií za nevykonanie povinných brigád. Ako sa k tomu stavia Slovenský rybársky zväz?

Každá OZ SRZ pristupuje k plneniu brigádnickej činnosti individuálne, počas pandémie prebiehala  brigádnická činnosť väčšinou individuálnymi brigádami jednotlivcov, prípadne v závislosti na vydaných nariadeniach vlády SR.

Loveckej sezóne väčšinou predchádza dôkladná príprava rybárskych revírov ? Čo všetko sa pod prípravou myslí? Ako sa vám to vzhľadom na obmedzenia tento rok podarilo?

Starostlivosť o rybárske revíry je celoročná záležitosť. Pred zahájením sezóny v rámci brigádnickej činnosti vykonáva najmä čistenie od odpadkov a údržba prístupových ciest a potom samozrejme to zdanlivo najdôležitejšie - zarybnenie revírov. Napriek pandemickým opatreniam sa uvedené činnosti podarilo rybárskemu zväzu zabezpečiť.

Od 1. marca 2021 vstúpilo do platnosti nariadenie vlády SR č. 33/2021, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Devínske jazero. Celá južná inundácia Moravy od Vysokej pri Morave až po sútok Maliny a Moravy sa presúva do 3. stupňa ochrany, čo výrazne obmedzí činnosť vašich členov v oblasti. Ako to vnímate? Chystáte v tejto veci nejaké kroky?

Obmedzenia vyplývajúce pre našich členov z vyšších stupňov ochrany vnímame ako často neodôvodnené aj vzhľadom k skutočnosti, že výkon rybárskeho práva je oprávnenie v prvom rade chrániť, chovať a až potom loviť ryby. Rybársky zväz sa svojimi činnosťami v najväčšej miere venuje ochrane vôd a zachovaniu populácií rýb zo všetkých subjektov, čo je samozrejme dôsledkom, že je majoritným užívateľom rybárskych revírov a disponuje početnou členskou základňou, dlhoročnými skúsenosťami a odborníkmi na rybársku problematiku. Z dôvodu obmedzení výkonu rybárskeho práva vo vyšších stupňoch ochrany SRZ Rada požiadala o výnimku zo zakázaných činností týkajúcich sa rybárstva na revíroch v 3. a 4. stupni ochrany, ktorá je v štádiu riešenia. Žiadosť bude doplnená o predmetné územie, keďže v čase jej podania CHA Devínske jazero ešte nebol vyhlásený.

V súvislosti s jazerom Kuchajda v Bratislave boli pred pár dňami medializované správy, že ide pri tomto väčšom úhyne rýb o bežný jav, obzvlášť pozorovateľný na jar. Ale nájdu sa aj prípady, kedy k úhynom nemusí dochádzať. Čo vás najviac znepokojuje v súvislosti so stavom vôd a rýb na Slovensku?  Zachytili ste nejaký zhoršujúci trend v súvislosti s klimatickými zmenami alebo znečistením či toxicitou vôd? Sú v tejto súvislosti nejaké druhy rýb na Slovensku ohrozené?

Medializované informácie o úhyne rýb v rybárskom revíri Štrkovisko Kuchajda prípadne v iných rybárskych revíroch sú každoročne sa opakujúcou témou. V jarnom období dochádza pravidelne k menším či väčším úhynom rýb, čo je ale bežný a prirodzený jav pokiaľ úhyn nepostihne väčšinu obsádky. Je prirodzené, že obsádka rýb v revíri je po zime oslabená a náchylnejšia k chorobám a teda dochádza k úhynu slabých a chorých jedincov. Zároveň je tento rok situácia o to horšia, že vplyvom pomerne studenej jari dochádza k pomalému zvyšovaniu teploty vody v revíroch (zvlášť v štrkoviskách) a to dopomáha rozvoju ochorení.

Rybárske revíry na Slovensku v poslednej dobe zaťažujú rôzne problémy zhoršujúce ich stav a to najmä na vodných tokoch. Z celej rady negatívnych vplyvov treba spomenúť hlavne znižovanie prietokov, fragmentácia vodných tokov, znečistenia a ekologické havárie, ktorých sila je znásobovaná nízkymi prietokmi, rybožravé predátory a eutrofizácia u stojatých vôd.

Ďakujem za rozhovor.

Jana Pohankova