Návrat k harmónii: "Rok plný zmien a inšpirácie."

Zimné večery nesú v sebe zvláštnu mágiu. Každý z nás ju prežíva po svojom. Niektorí si vychutnávajú pokoj pri svetle sviečok, iní hľadajú ticho v myšlienkach, akoby v nich chceli nájsť odpovede na otázky, ktoré priniesol uplynulý rok. Pre Martina Repu, Bratislavčana, ktorého kniha minulý rok očarila čitateľov po celom svete, sú tieto Vianoce symbolom nielen ticha, ale aj hlbokej vďačnosti a inšpirácie. Po roku plnom zmien nám prináša nielen pohľad na svoju cestu, ale aj hlbšie zamyslenia, ktoré môžu byť sprievodcom pre každého z nás.

„Vianoce sú pre mňa časom zastavenia sa a vnútorného pokoja,“ hovorí Martin, ktorého slová akoby zrkadlili atmosféru zimného večera. „Za posledný rok som pochopil, že harmónia nie je o tom, čo  vlastníme, ale o schopnosti nájsť pokoj v sebe samom.“ Tento postoj nesie odkaz, ktorý hlboko rezonuje s citátom jeho obľúbeného perzského básnika: „Všetko vesmírne sa pohybuje kvôli láske. Ak  stratíš rovnováhu, vráť sa k srdcu.“

Martin sa zamýšľa nad tým, ako sme si Vianoce časom zredukovali na honbu za darčekmi. „Kedysi boli Vianoce oslavou solidarity, spoločnosti a viery,“ pripomína. „Ako hovorievali starí mudrci: Nie to, čo  príde pod stromček, ale to, čo nesieme v srdci, robí Vianoce Vianocami.“ Táto myšlienka preniká do jeho každodenného života, keď hovorí o tom, že by sme mali nájsť malé Vianoce každý deň. V tichu, v  láske a vo vedomom zastavení sa.

Martinov minuloročný debut, Spútaní časom, ktorý skúmal tému lásky a tajomstiev podvedomia, zarezonoval u čitateľov na celom svete, napríklad aj v Japonsku.

Tento rok však autor zamieril ešte hlbšie. Jeho pripravovaná kniha, momentálne s pracovným názvom Tri ženy, má preskúmať úplne nové zákutia ľudskej mysle a  vnútorných svetov. „Táto kniha je pre mňa ako cesta do neznáma,“ priznáva Martin. „Oproti Spútaní časom, ktoré boli o  láske a neviditeľných nitiach podvedomia, idem tentoraz oveľa hlbšie. Tri ženy sú o svetoch nevedomia, ktoré nepoznáme, a o drobkoch, ktoré nás vedú domov.“

Kniha, ktorá ešte pred pol rokom niesla názov Štrnáste prebudenie duše, sa neustále mení a zreje spolu s autorom. „Nie je to len kniha. Je to aj moje vlastné objavovanie stránok seba samého,“ dodáva. Tento nový titul sľubuje byť fascinujúcim spojením príbehov troch žien, ktoré hľadajú vlastnú cestu k pravde, rovnováhe a domovu, v najhlbšom zmysle toho slova.

Okrem písania sa Martin tento rok vrátil aj k svojej starej záľube, blogovaniu. Jeho nová platforma, WayTheArt, je priestorom, kde sa stretávajú myšlienky o harmónii, duševnom pokoji a vnútornom raste. Webová stránka (www.waytheart.com) je navrhnutá tak, aby inšpirovala a spájala ľudí z rôznych kútov sveta.

„WayTheArt je viac než len blog. Je to miesto na zdieľanie, kde môžu duše túžiace po rovnováhe nájsť odpovede,“ vysvetľuje Martin. „Verím, že harmónia je univerzálny jazyk, ktorý nás spája bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzame. Čitatelia z Japonska, Ruska či anglicky hovoriaceho sveta dokazujú, že hľadanie vnútorného pokoja je spoločným cieľom nás všetkých.“

Platforma sa zameriava na témy, ktoré čitateľom pomáhajú znovuobjaviť šťastie v maličkostiach, nachádzať krásu vo svete okolo nás a budovať rovnováhu medzi tým, čo dávame a prijímame. Jej  posolstvo je jasné: harmónia nie je cieľ, ale cesta, naša každodenná voľba.

V osobnom živote Martin kladie veľký dôraz na rodinu, ktorú nazýva základným kameňom svojej inšpirácie. „Rodina je miesto, kam sa vraciam, keď potrebujem silu,“ hovorí. „Všetko, čo píšem, knihy, blogy, nesie odtlačok hodnôt, ktoré mi odovzdali moji blízki.“

Prepojenie s predkami a ich odkazom považuje za kľúč k pochopeniu samého seba. „Verím, že v každom z nás, v našich blízkych, a dokonca aj v ľuďoch, ktorých ešte len stretneme, zanechali naši predkovia stopy. Tieto znamenia, drobky na ceste domov, nám pripomínajú, kým sme a kam smerujeme.“

S Vianocami prichádzajú nové sny a ciele. Martin sa sústreďuje na dokončenie svojej druhej knihy a na rozšírenie obsahu na WayTheArt. „Chcem vytvárať viac inšpiratívnych článkov a budovať komunitu zameranú na vnútorný rast a rovnováhu,“ hovorí. Zároveň chce venovať viac času vlastnému rastu. „Verím, že sme sem neprišli, aby sme zostali celiství, ale aby sme sa nechali rozpliesť a znovu poskladať do lepšej verzie samých seba.“

Na záver odkazuje čitateľom: „Nebojte sa snívať. Každý krok na ceste k vášmu šťastiu je dôležitý. A   pamätajte, šťastie bolo, je a bude v nás, kamkoľvek sa vydáme.

(pk)