Namaľovaná čiara na promenáde, nemôže garantovať bezkolíznosť medzi pešími a cyklistami

(Napísali ste nám) - Desať krajín Európy prosperuje aj vďaka silnej “značke” Dunaj, rieke, ktorá nimi preteká. Mestá na rieke Dunaj majú svoju špecifickú atmosféru.

Z najbližších susediacich miest, Viedeň ani Budapešť od počiatku nevtlačili svojmu nábrežiu tak jednoznačný punc promenády, teda miesto hromadných rodinných prechádzok, ako Bratislava.

Terajší stav Dunajskej promenády z hľadiska možnosti uskutočnenia kľudných, pokojných, bezpečných rodinných prechádzok je možno hodnotiť ako žalostný.

Približne 5m širokú promenádu “otčimovia“ mesta určili pre niekoľko stotisíc peších vrátane detí, matky s kočíkmi, starších ľudí, zdravotne hendikepovaných aj so zníženou pohybovou schopnosťou, medzi ktorými kľučkujú cyklisti, segwaisti, skateboardisti a kolobežkári s elektrickým pohonom.

V miestnych novinách publikuje svoj článok primátor mesta Ivo Nesrovnal a ihneď jeho prvá veta znie nasledovne: „Bratislava je na bicykli krásna.“ Starosta Radoslav Števčík sa uvedie myšlienkou, že podľa jeho zistenia cyklisti v historickej časti mesta svoj bicykel väčšinou tlačia.

Ďalší dopravný expert hovorí a zároveň zisťuje, že cyklisti vlastne nie sú na cestných komunikáciách nijako chránení. V internetovom priestore sa vzápätí oboznamujem s ďalším článkom blogera, ktorý svoje reálne postrehy z Bratislavy publikuje pod názvami: Nepríčetné mesto.

Áno, pán primátor Ivo Nesrovnal, Bratislava môže byť na bicykli krásna. Cyklopruhy by však nemuseli viesť po 5m širokej promenáde. Budúca cyklotrasa postavená podľa noriem by rovnako nemala zabrať časť z 5m šírky promenády na úkor peších.

Pán starosta Števčík sa rovnako „účelovo“ mýli. V historickom jadre mesta sa v drvivej väčšine na bicykloch jazdí; netlačia sa. Bolo by zaujímavé si vypočuť dopravného experta a jeho odpoveď na otázky: ako sú na cestných komunikáciách chránení účastníci na mopedoch, skútroch, slabších motorkách, malých autách oproti mohutným SUV, MPV, nákladným autám, autobusom?

Ako sú chránení na verejnom chodníku, promenáde, peší, deti, matky s kočíkmi, starší, hendikepovaní, keď na rovnakom chodníku jazdia napr. 90 kg cyklisti chránení prilbami, zápästnými, lakťovými a kolennými chráničmi, ktorí na promenáde s vyčleneným cyklopruhom, alebo len na chodníku, nikdy nejdú rýchlosťou chodca.

Namaľovaná čiara na promenáde, oddeľujúca cyklopruhy od pešej promenády, nemôže

„garantovať““ bezkolíznosť medzi pešími a cyklistami, zabrániť poškodeniu zdravia, a to aj s ťažkými zdravotnými následkami, ktoré by s vysokou pravdepodobnosťou nastali po strete cyklistov s pešími.

Ani rozmiestnenie niekoľko 100 tabúľ s piktogramami, ktoré vyzývajú k vzájomnému rešpektovaniu sa, ohľaduplnosti a porozumeniu, ani štúdie na reakčný čas cyklistu zabrzdiť, ap. nezabránia vzniku kolíznych situácii s nebezpečnými následkami najmä pre chodcov.

Bratislava má rozlohu 367 km². Spoznať krásy tejto plochy z bicykla je istotne zaujímavé, dobré a správne. Všetkým, ktorí po tom túžia je potrebné vyhovieť a vytvoriť vyhovujúce podmienky, súčasťou ktorých je aj zabezpečiť maximum pre ich bezpečnosť.

Tých 367 km² zároveň vytvára dobrý predpoklad k tomu, aby cyklopruhy, resp. cyklotrasa neviedla po promenáde. Aj peší, deti, ktoré len začínajú chodiť, deti na trojkolkách bez pedálov, matky s kočíkmi, starší ľudia majú právo sa na verejnom chodníku, promenáde cítiť bezpečne, komfortne, bez strachu z ohrozenia na zdraví.

Rád by som reagoval aj na zverejnený článok Ing. arch. Halčina zo dňa 20. 3. 2018.

Pán Halčin okrem iného uvádza, že kto koná proti územnému plánu, napríklad zrušením segregovanej dopravy na hlavnej cyklotrase, poruší de facto zákon, keďže územný plán má silu zákona.

V tejto súvislosti však treba uviesť, že územný plán, teda konkrétne všeobecne záväzné nariadenie mesta, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti územného plánu, musí byť predovšetkým v súlade so zákonmi ako aj zdravým sedliackym rozumom, aby mohla byť vôbec vznesená požiadavka na jeho rešpektovanie.

V prípade, ak je v zmysle územného plánu umiestnená hlavná cyklotrasa na promenáde pre peších, čo je podľa mňa samo o sebe v rozpore so zdravým rozumom a súčasne je podstatná časť územia určená ako rozvojová, tak územný plán si protirečil už od samotného počiatku svojej existencie, keď umožnil na úkor promenády jednak zriadenie hlavnej cyklotrasy a následne aj masívnu výstavbu na nábreží.

Keď už otcovia mesta takúto absurdnosť dopustili, je v súčasnosti jedinou možnosťou zmeniť územný plán tak, aby reflektoval požiadavky aktuálnej doby a v prvom rade zaručil bezpečnosť obyvateľov Bratislavy.

Územný plán nie je žiadna nezmeniteľná dogma, je to len koncepčný dokument obstarávaný na dlhé obdobie, ktorý však musí svojimi doplnkami a zmenami pružne reagovať na súčasný dynamický svet a navyše sám so sebou nesmie byť v rozpore.

Keď bolo možné zrušiť Mečiarove amnestie alebo zrušiť bankové tajomstvo vo švajčiarskych bankách, je určite možné zrušiť alebo zmeniť aj tie časti územného plánu mesta Bratislavy, ktoré nielen že sú absolútne nepoužiteľné v súčasnosti, teda segregácia chodcov a cyklistov na 5 m širokom chodníku, ale už v čase keď vstúpili do platnosti pôsobili ako výsledok nezrelej úvahy (samotné umiestnenie hlavnej cyklotrasy na promenáde pre peších).

Pán Halčin má teda nepochybne pravdu v tom, že s požiadavkami na zjednanie nápravy je nevyhnutné obrátiť sa na zástupcov mesta.

Do doby, kým sa zástupcovia mesta konečne rozhýbu, a celú situáciu snáď vyriešia k spokojnosti tak chodcov ako aj cyklistov, však musím len kvitovať rozhodnutie komisie pre dopravné značenie, na základe ktorého sa časť doterajšej cyklotrasy zmenila na zmiešanú zónu, čím bola na cyklistov prenesená povinnosť neohroziť chodcov.

Či už bol týmto rozhodnutím porušený územný plán mesta alebo nie, bezpečnosť je prvoradá, keďže chodec je voči zrážke s cyklistom asi rovnako imúnny ako skútrista voči automobilu.

Peter Vavro

Ilustr. foto: autor