Meteorológovia zatiaľ očakávajú horúce a suché leto, pribúdajú búrkové smršte

Počasie aj v Bratislave je v poslednom období nevyspytateľné. Na jar sa výrazne oteplilo a potom prišlo kruté ochladenie. „Aktuálne“ začínajú pribúdať aj tzv. búrkové smršte, kedy sa intenzívna búrka s lejakom objaví a prejaví len v určitej lokalite mesta. Aké leto nás čaká v Bratislave sme sa pýtali odborníka.

 „Pokiaľ ide o výskyt búrkových javov v tomto roku, situácia je veľmi zaujímavá,“ uvádza pre Bratislavský kuriér klimatológ Jozef Pecho zo SHMÚ. Pripomína, že prvé búrky sa vyskytli na Slovensku už na začiatku marca 2017, čo bolo na ročnú dobu pomerne skoro. „Zvlášť, ak si uvedomíme, že išlo väčšinou o búrky pomerne silné a intenzívne,“ zdôrazňuje. Podľa neho početné búrky na celom území Slovenska sa vyskytli na začiatku apríla (3.-5.4.2017) a neskôr aj na začiatku a v polovici mája. Vtedy sa napríklad na Šariši a v banskobystrickom kraji vyskytli dokonca aj supercelárne búrky. Z klimatologického hľadiska je podľa J. Pecha výskyt búrok na Slovensku v roku 2017 zatiaľ skôr nadpriemerný a určite vyšší ako v posledných piatich rokoch.

 V marci 2017 sa vyskytli 4 dni, kedy boli aspoň na jednej meteorologickej stanici pozorované búrky, v apríli takýchto dní bolo 8 a v máji až 15, teda celá jedna polovica mesiaca.

Ako nás ďalej informoval, z pohľadu dlhodobej, sezónnej predpovede, sa zatiaľ nedá presne povedať, aké bude leto v Bratislave a či nás tento roku skôr čakajú dlhé vlny horúceho počasia, podobne ako to bolo v roku 2015 alebo naopak chladnejšie a vlhké leto – ako v roku 2016.

 Očakávame však, že by leto malo byť skôr teplotne nadnormálne, no zrážkovo skôr podnormálne. Môže to znamenať aj to, že by sa v našej oblasti mohli vytvoriť podmienky pre dlhšie obdobie so zrážkovým deficitom, prípadne aj suchom. Tým by mohlo byť leto 2017 výrazne odlišné od leta minuloročného, kedy v priebehu júla sa pomerne pravidelne vyskytovali nielen zrážky, ale aj silné a zrážkovo výdatné búrky. Nie je ale vylúčené, že silné a svojim charakterom veľmi špecifické búrky sa nemôžu objaviť aj tento rok.

 Pokiaľ ide o búrky v oblasti Bratislavy, jedna sa napríklad vyskytla v noci z 30. na 31. mája a ďalšia v priebehu dňa 31. mája. Druhá spomínaná mala výrazne lokálny charakter a zasiahla len pomerne úzky pás územia Bratislavy - Lamač, Kolibu, Nové Mesto vrátane Ružinova.

 „Bratislava má veľmi špecifickú orografiu, svahy Malých Karpát sú orientované prevažne na juhovýchod, juh a juhozápad. V priebehu dňa sa vzduch nad nimi môže rýchlo prehrievať, čo napomáha vzniku termiky a niekedy aj búrok,“ informuje nás klimatológ J. Pecho. Aj keď to podľa neho neplatí všeobecne, pretože každá búrka je iná, možno dokonca konštatovať, že pri určitých podmienkach môžu búrky prichádzajúce nad urbanizované prostredie Bratislavy zosilnieť, a to predovšetkým z pohľadu svojich sprievodných javov - napr. dážď môže byť intenzívnejší. Ako dodal, môže to byť dôsledok väčšieho znečistenia vzduchu, vyššej teploty a vlhkosti vzduchu, ale aj charakterom prúdenia vzduchu v podmienkach relatívne komplikovanej orografie (teda tvaru zemského povrchu) Bratislavy.

 (rl, foto SHMU, archiv BK)

 Supercela je jednobunková konvektívna búrka, ktorá obsahuje jeden dlhotrvajúci, rotujúci výstupný prúd a dva zostupné prúdy. Na radare ju charakterizuje mezocyklóna. Supercely bývajú sprevádzané divokým počasím – obrovskými krúpami, tornádami, prípadne prívalovými zrážkami či extrémnou elektrickou aktivitou. Supercely sú v Európe pomerne vzácne, nie však neobvyklé. (sk.wikipedia.org)