Magistrát ich snahy o kompostovanie zastavil

Podľa aktuálnych štatistík vyprodukuje 1 Slovák ročne 100 kg potravinového odpadu. Ten končí na skládkach. 

Následne sa stáva zdrojom skládkového plynu s negatívnym dopadom na klímu. Rovnako negatívny je aj pre zdravie ľudí vzhľadom na šírenie baktérií. Cieľom samospráv má byť tento trend zvrátiť. Prispieť k tomu má aj komunitné kompostovanie.

So susedmi, v mestskej časti Rača, si Ľubomíra vytvorila komunitu, ktorá sa rozhodla kompostovať a prejsť od slov o šetrení prírody k aktívnemu zodpovednému správaniu, keďže ako sama hovorí „horí nám pod zadkom“. Jej záujem a snahu podporilo ďalších 11 susedských rodín. Matka vtedy dvoch detí sa tak rozhodla vložiť zvyšky svojej energie do projektu za správnu vec a pustila sa do akcie. To však ešte netušila, čo ju na dlhej ceste ku „legálnemu“ kompostovaniu v Bratislave čaká. 

Proces žiadosti skomplikovala korona aj byrokracia

Keď sa začiatkom februára 2020  dohodla so susedmi, začala zisťovať, telefonovať a hľadať  možnosti ako vo veci ďalej postupovať. Do žiadosti bolo potrebné zapracovať aj úkony, na ktoré si sama netrúfla.  Oslovila priateľov a po sfinalizovaní podkladov, 1. marca 2020, oficiálne podala žiadosť.

Nasledovalo obdobie, počas ktorého niekoľko krát žiadatelia dopĺňali informácie pre rôzne oddelenia magistrátu, emailom aj osobne. Trpezlivo čakali, keďže sa štartovala prvá vlna pandémie, oneskorenú reakciu pripisovali nariadeniam okolo korona krízy.

Nádoby na kompostovanie si zakúpili sami

Po pár týždňoch sa však rozhodli inak. . „So susedmi sme sa dohodli, že na rozhodnutie nebudeme čakať. Kúpili sme nádoby, pletivo a všetko potrebné. Celkovo nás to stálo 500 eur,“ hovorí Ľubomíra.

Prvú nádobu si tak  postavili na území, ktoré nepatrí mestu Bratislava a verili, že kým ju naplnia, príde schválenie a ďalšie dve už budú stáť na príslušnom mieste schválenom magistrátom.

V letných mesiacoch iniciátorku projektu kontaktovala pre doplnenie ďalších údajov aj mestská časť Rača. Pomyslela si, že projekt je už vo finále. Opak bol pravdou.

Po prvej naplnenej nádobe si po čase sami postavili druhú, následne tretiu nádobu, v prvej už mali vyzretý kompost. „Máme tu pred domom lúku, kvety, kríky a malú záhradku pre deti - paradajky, jahody, hrášok, malina a  nejaké bylinky. Tam vraciame do prírody to, čo sme si od nej vzali. A dostávame za to ešte lepšiu úrodu,“ dodáva predkladateľka žiadosti.

Informácie z magistrátu stále neprichádzali.

Po 14 mesiacoch zamietavá odpoveď

Odpovede sa obyvatelia bratislavskej Rače, ktorí mali záujem kompostovať dočkali po zhruba 14. mesiacoch, v apríli 2021. Stanovisko bolo, na ich prekvapenie, zamietavé. Radosť a dobrý pocit, vystriedalo sklamanie. „To ako dlho to trvalo je strašne demotivujúce. Naozaj plníme tretiu 600 litrovú nádobu. Keď som podávala žiadosť, mala som 2 deti a nebola som tehotná. Keď prišla odpoveď, mala som tretie (trojmesačné) dieťa,“ konštatuje Ľubomíra.

Komplikovanosť a dlhé trvanie celého procesu priznala aj Bratislava. Magistrát pripravuje zmeny. „Áno, skutočne pri vyhodnocovaní žiadostí o zriadenie kompostéra vstupujú do pripomienkovania viaceré odborné oddelenia, ktorých je v procese povinne 6-8 podľa typu pozemku. Aby sa takéto situácie neopakovali, a aby sme vlastnými zložitými procesmi nevytvárali bariéru pri kompostovaní, pracujeme v súčasnosti na zrýchlení a racionalizácii celého procesu, od vytvorenia možnosti online žiadosti, cez lepšie “trackovanie” žiadostí na úrade a zredukovanie potrebných stanovísk na minimum až po prehľadné informovanie o podmienkach a postupe vopred na webe,“ dodáva.

Nebudeme čakať, kým sa úrady zobudia

V nesúhlasnom stanovisku Oddelenia tvorby mestskej zelene je uvedené, že „zriadenie komunitného kompostoviska ovplyvní údržbu a užívanie priľahlých pozemkov, estetiku priestoru a pod.“. Oddelenie v dokumente tiež upozorňuje, že nepodporuje individuálne zaberanie verejnej zelene, a že ani ľuďom žijúcim v jeho okolí to nemusí vyhovovať. Od okolia však doposiaľ žiadna negatívna spätná väzba neprišla. Preto je trocha bizarné, že v čase, kedy všetci potrebujeme k podobným aktivitám povzbudiť, pretože klimatická kríza nezmizla, len ju prekryla iná, riešime estetickú stránku priestoru.

Obyvatelia Rače sa však nedali odradiť. To čo prírode vzali, plánujú vrátiť. Kompostujú ďalej. „Klimatická kríza totiž nemá v úmysle čakať, kým sa úrady zobudia,“ dodáva Ľubomíra.

jp