Aktuálne dianie 26. júl 2021

Lenka Vavrinčíková: "Nie som typická žena, ktorá sa chce silou mocou vydávať."


Obzvlášť počas viac ako rok trvajúcej pandémie patrila medzi ľudí, ktorých síce osobne nepoznáme, no večer čo večer trávili v našich obývačkách, keď sme v obavách sledovali Televízne noviny. Tak sme si povedali, že je najvyšší čas zoznámiť sa s markizáckou moderátorkou Lenkou Vavrinčíkovou trošku bližšie...

Verejnosť vás pozná ako jednu z najznámejších tvárí Markízy. Na obrazovke ste začínali v Počasí a v Teleráne, neskôr ste sa zúčastnili v šou Tvoja tvár znie povedome, no a následne ste zakotvili v Televíznych novinách. Tie sú pre mnohých vnímané, ako taký „Olymp“. Vnímate to tak aj vy alebo si viete časom predstaviť aj ďalší posun?

Vždy, keď som v mojom živote robila nejakú prácu, nikdy som sa nezamýšľala nad tým, čo bude ďalej. Žila som v prítomnosti a riadila sa jednoduchým heslom “rob to, čo ťa baví”. Neviem si predstaviť, že by som robila roky robotu, ktorú nemám rada iba preto, aby som sa možno neskôr posunula niekam inam. Bola som vždy spokojná tam, kde som aktuálne bola a tak je to aj teraz.

Čo máte na svojej súčasnej práci najradšej a čo vás možno ešte aj dnes vie zaskočiť?

Mám svoju prácu rada ako celok. Ťažko vybrať jednu konkrétnu vec. Baví ma, že to nie je stereotyp. Každé vysielanie je iné. Okrem toho na Markíze prinášame do spravodajstva aj rôzne osviežujúce momenty, ako napríklad komentované grafiky alebo rozhovory naživo s odborníkmi, takže už to nie je len sedavé zamestnanie. (smiech) Mám rada celkovo atmosféru vysielania, celého procesu tvorby Televíznych novín a v neposlednom rade aj svojich kolegov.

Mávate trému?

Už to nie je tréma v pravom slova zmysle, ale vždy, pred každým vysielaním, sa maximálne sústredím. Som rada, keď viem, čo ma čaká a som absolútne pripravená. Takú tú ozajstnú trému zažívam skôr vo výnimočných situáciách, ako napríklad naposledy, keď som hosťovala v jednom čísle v šou Tvoja Tvár znie povedome. Ale je to taká tá “dobrá” tréma, ktorá sa stratí s prvými krokmi na javisku a potom príde naopak eufória a radosť z toho, že som to zvládla.

O vás je známe, že pochádzate z Bratislavy. Ktorá časť je tá vaša, v ktorej ste vyrástli a poznáte ju naspamäť?

Vyrástla som v Devínskej novej Vsi, ale škôlku aj základnú školu som absolvovala v Dúbravke. Najradšej však spomínam na časy, keď som chodila na gymnázium na Grösslingovej ulici v centre mesta. Túto časť milujem dodnes.  

Zároveň nie je tajomstvom, že ste sa pred časom presťahovali z Bratislavy na vidiek. A to sa u rodákov z hlavného mesta nedeje často.

Bývali sme s priateľom v malom bytíku v Petržalke. Veľa sme chodili na výlety smerom na Záhorie, a tak nás táto lokalita veľmi oslovila. Zvažovali sme kúpu väčšieho bytu alebo stavbu rodinného domu a vyšiel nám z toho lepšie rodinný dom.

Nerobí vám problém cestovanie?
Väčšinu svojho života som bývala v Devínskej, čo je od mesta tiež trošku od ruky, takže každodenné cestovanie do školy a do mesta mi nerobilo problém a odmalička som naň bola zvyknutá. 

Keďže máte osobnú skúsenosť, tak skúste porovnať. Aké sú plusy bývania na vidieku verzus život v meste a naopak?

Záleží na tom, čo človek vo svojom živote potrebuje. Ak ste kaviarenský a krčmový typ, potrebujete spoločnosť a byť neustále medzi ľuďmi, tak sa mesta asi vzdáte len ťažko. My s mojím priateľom sme radi sami a sme vo fáze života, kedy vyhľadávame pokoj. Možno nás to časom omrzí a mesto nás priláka späť, ale momentálne nie je nič krajšie, ako sa ráno zobudiť a nepočuť nič, iba spev vtákov. Ja hovorím, že za ruchom a zábavou vždy môžete niekam ísť. Ale mať doma permanentný kľud a ticho je vzácnosť, to sa v meste a v panelákoch hľadá ťažšie. 

Začalo nám leto, a tak, ako plánujete oddychovať?

Zatiaľ, vyzerá to tak, že si vystačíme so Slovenskom a že si v podstate vystačíme aj s našou vlastnou záhradou. (smiech) Máme tam všetko potrebné, takže sa nám v tejto dobe ani cestovať veľmi neoplatí. 

A čo vo všeobecnosti – ako u vás vyzerá najúčinnejší relax, počas ktorého si oddýchnete najviac?

Ja milujem upratovanie. Je to pre mňa očista nielen priestoru, ale aj duše. Mám rada poriadok, nie iba v zmysle, že na policiach nemôže byť prach a umývadlá a batérie sa musia lesknúť ako zrkadlo, ale poriadok vo veciach celkovo. Že usporiadanie vecí v domácnosti - či už v kuchyni alebo v šatníku má systém a všade okolo mňa sú veci, ktoré pravidelne nosím a používam.  

Zaregistrovala som, že s partnerom ste už takmer pätnásť rokov. Znamená to, že ste človek, pre ktorého sobáš nie je v živote dôležitý?

Práve naopak, myslím si, že sobáš je veľký záväzok na celý život. No na druhej strane som nikdy nesnívala o veľkej svadbe, ani o svadbe ako takej. Asi v tomto nie som typická žena, ktorá sa chce silou mocou vydávať. Aj keď nikdy nehovor nikdy. (smiech)

 

Veronika Trojanová

(zdroj foto: TV Markíza)

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter