Karlova Ves sa nevzdáva stavebnej uzávery v Karloveskej zátoke

Bratislavská Karlova Ves sa nevzdáva boja za vyhlásenie stavebnej uzávery v Karloveskej zátoke.

Ide o územie ohraničené Mostom Lafranconi, Botanickou ulicou, Dunajom a Čiernym potokom, ktoré mestská časť považuje za významné územie s prírodným a športovým zázemím, avšak zároveň zaujímavé a atraktívne aj pre developerov. Jej vedenie sa preto obrátilo aj na ministra dopravy a výstavy Árpáda Érseka.

"Žiadame, aby potvrdil správnosť rozhodnutia nášho stavebného úradu a názor krajskej prokuratúry, že stavebná uzávera bola vydaná v súlade so zákonom a všetkými vyhláškami a predpismi.

Teda, že sme nepochybili," uviedla na dnešnom brífingu karlovoveská starostka Dana Čahojová.

Stavebnú uzáveru totiž mestská časť vyhlásila prvýkrát v roku 2012, okresný úrad ju však v roku 2013 zrušil.

Rovnako zrušil minulý rok ďalšiu stavebnú uzáveru, ktorú Karlova Ves vyhlásila v roku 2015 a zároveň nevyhovel ani protestu prokurátora, ktorý dal za pravdu karlovoveskej samospráve.

Tá sa však nestotožňuje s dôvodmi na zrušenie stavebnej uzávery.

Tie považuje za iracionálne a konanie štátnych orgánov označuje za arogantné, pričom zdôrazňuje, že verejný záujem by nemal byť povýšený nad súkromný záujem developerov.

Karlova Ves preto podala voči doterajším rozhodnutiam rozklad, podobne postupovala aj krajská prokuratúra.

"Rozkladová komisia bude posudzovať všetky stanoviská a dôvody ministerstva aj krajskej prokuratúry. Definitívne rozhodnutie leží na stole ministra," skonštatovala Čahojová, ktorá sa na neho obrátila aj so žiadosťou o stretnutie.

Samospráva v tejto veci verí "vo víťazstvo zdravého rozumu", keďže veľa možností na ochranu územia nemá a zmeniť alebo doplniť územný plán mesta, čo je v kompetencii hlavného mesta, je podľa starostky zdĺhavé až nereálne, pričom sa vraj neustále "pretláčajú" projekty, ktoré prinášajú zisk a nie verejný záujem.

"Ak zlyhá inštitút stavebnej uzávery, ako kontrolný mechanizmus na stavebnom úrade nám zostane dôrazne a veľmi ostražito kontrolovať všetky regulatívy, normy a indexy súčasného planého územného plánu," podotla Čahojová, pričom aj ten podľa nej poskytuje dostatočne veľkú vôľu pre ďalšiu neželanú výstavbu, ktorú sa v minulosti nie vždy podarilo zastaviť.

Stavebná uzávera by pritom mala platiť ako dočasný ochranný mechanizmus, kým nebude platiť územný plán zóny. S jeho obstarávaním začala mestská časť na podnet miestneho zastupiteľstva v roku 2012 a má slúžiť na podrobnejšiu reguláciou daného územia v zmysle platného územného plánu mesta. Na ochranu územia boli v minulosti vyhlásené aj viaceré petície.

"(Developerské) pokusy boli a predpokladám, že aj budú pokusy, keď bude priaznivá atmosféra alebo nedostatočná kontrola zo strany stavebného úradu alebo iných inštitúcií," dodala Čahojová.

Na význam územia pritom poukazuje aj ochranár a miestny poslanec Jaromír Šíbl. "Je tu hodnotné prírodné prostredie. Môžete tu pozorovať živočíchy ako vzácne druhy vtákov - kormorány, volavky, rybáriky, orliaka morského. Pravidelne sa tu vyskytuje aj bobor," upozorňuje Šíbl, podľa ktorého pritom nie je ich životné prostredie na zachovaných prirodzených brehoch so štrkovými plážami a lužnými lesmi v konflikte so súčasným rekreačným využívaním územia.