Cudzincom vo vlastnom meste?

Po štyroch už zaregulovaných  zónach v rámci celomestskej parkovacej politiky, prvá staromestská zóna, Hlavná stanica – Blumentál, čaká na reálne zavedenie do života. Ak sa to podarí, nové pravidlá by mali v tejto husto obývanej časti začať platiť už o niekoľko týždňov.

Či je to reálne a čo by to malo „priniesť alebo zobrať“ rezidentom žijúcim v tejto oblasti, sme sa porozprávali s miestnou poslankyňou a vicestarostkou Starého Mesta Martinou Uličnou.

Podľa všetkého, aj Staré Mesto po Novom Meste, Rači, Petržalke a Starom Ružinove čaká zavedenie nových parkovacích pravidiel. Ste aj dlhoročná obyvateľka Starého Mesta, ako to vnímate z pohľadu občana, nielen z komunálnych pozícií, na ktorých už roky pôsobíte?

Ako obyvateľka to vnímam, že ide o náročný a kľúčový projekt pre kvalitu života rezidentov v našej mestskej časti. Projekt má veľmi veľa vstupov, málo kompromisov, ale  najmä finančných  dopadov na Staromešťanov. Som presvedčená, že tak ako je celomestská parkovacia politika nastavená, nemá potenciál riešiť problémy s parkovaním v meste a Magistrát Bratislavy si vybral reštriktívnu cestu na obmedzenie počtu áut v meste.

Mestské zastupiteľstvo schválilo parkovaciu politiku už v roku 2019. Na to, že je niečo schválené tri roky, by som od Magistrátu Bratislavy očakávala omnoho  lepšiu a kvalitnejšiu prípravu a rozsiahlejšiu participáciu s obyvateľmi. Prvé stretnutie k návrhu projektu organizácie dopravy zóny Hlavná stanica – Blumentál so zástupcami magistrátu a poslancami mestskej časti sa uskutočnilo až 22. decembra 2021. Pripomienky poslancov mestskej časti a obyvateľov boli akceptované len minimálne a projekt čakal dlhšiu dobu aj na pečiatku Krajského dopravného inšpektorátu.

Každopádne, Staré Mesto prispelo do celomestského systému parkovania zatiaľ iba jednou zónou, aj keď požiadavka Magistrátu Bratislavy bola rozdeliť mestskú časť Staré Mesto na štyri zóny už v prvej fáze. Rozhodli sme sa tak preto, že skôr ako sa budú musieť prispôsobiť novým pravidlám všetci obyvatelia Starého Mesta, si chceme počkať na výstupy z reálneho fungovania jednej zóny Hlavná stanica – Blumentál.

Staré Mesto má už roky dva parkovacie systémy – Staromestskú parkovaciu politiku a BPS PARK. Ako sa to celé dá zladiť?

Staré Mesto je úplne najšpecifickejšiou mestskou časťou v rámci celej Bratislavy. Tým, že sme centrum Bratislavy a denne sem prúdia tisícky áut, naši predchodcovia vo vedení samosprávy sa museli už dávno zaoberať reguláciou parkovania. Od roku 2010 na území Starého Mesta platí staromestské rezidenčné parkovanie s absolútnym zvýhodnením Staromešťana – rezidenta. V absolútnom centre mesta je parkovanie regulované spoločnosťou BPS PARK a.s.

Staromestská rezidenčná politika možno nie je úplne dokonalá, je však funkčná a u drvivej väčšiny Staromešťanov obľúbená.

Pripojením zóny Hlavná stanica - Blumentál do celomestskej parkovacej politiky, ktorú zavádza Magistrát Bratislavy, príde k ďalšej zmene a k rozdrobeniu územia Starého Mesta na zóny s ďalšími pravidlami parkovania, čo nevnímam ako veľmi šťastné. Rovnako, za súčasnej neľahkej a nepredvídateľnej ekonomickej situácie, mi príde ďalšie finančné zaťažovane Bratislavčanov poplatkami za parkovanie za absolútne nevhodné. Veď za druhé auto zaplatí domácnosť 150 eur.

Malo by sa teda spustenie zóny odložiť?

To by som nepovedala. Ako som už uviedla, parkovacia politika je už schválená od roku 2019. Mrzí ma, že Magistrát Bratislavy ako prvé zavádza poplatky za parkovanie pre Bratislavčanov, bez reálneho vytvorenia nových parkovacích možností. Za dva roky od schválenia parkovacej politiky sa dalo urobiť pre Bratislavčanov podstatne viac.

Myslím tým predovšetkým reguláciu dopravy a sľubované záchytné parkoviská. Magistrát Bratislavy v kampani k celomestskej parkovacej politike uvádzal, že do roku 2021 vznikne minimálne 12 záchytných parkovísk, pribudne 8 expresných liniek MHD a 4 expresné linky Bratislavskej integrovanej dopravy. V tomto smere neurobili nič.  Žiadne záchytné parkoviská, žiadny nový parkovací dom na okraji mesta s napojením na rýchlu MHD.

A práve to  je kľúčom k fungujúcej parkovacej politike. Ak  denne púšťame  do Bratislavy 33-tisíc áut, máme problém. A predovšetkým Bratislavčania - rezidenti, ktorí budú platiť za to, že budú môcť zaparkovať svoje jedno auto za 39 eur alebo druhé za 150 eur na svojej ulici, prípadne na ulici v okolí.  Pritom ani systém parkovania deklarovaný  mestom Bratislavčanom nezaručí  garanciu voľného  miesta v ich lokalite a blízkom okolí.

V dnešnej dobe garantovať miesto na parkovanie si netrúfne snáď nikto...

To samozrejme nie. Celomestská parkovacia politika je nastavená tak, že aj keď si zaplatím za rezidenčnú kartu, možno napokon po dlhšom krúžení okolo bytoviek, budem musieť ísť parkovať o štyri ulice ďalej. Povedzme si preto na rovinu – čo pozitívne vlastne rezidentom táto zmena prinesie? Menej áut, prázdnejšie ulice ?  Alebo len vyššie poplatky?

Skúsme si predstaviť modelovú situáciu zo zón, kde je už zavedená celomestská parkovacia politika, ako sú Krasňany, Tehelné pole, Starý Ružinov – východ, či Dvory 4.

Napríklad, som rezident v zóne, v rodine máme dve autá, takže zaplatím za prvé auto 39 eur a za druhé 150 eur. Ale pracujem v inej časti mesta, kde už tiež platí parkovacia politika. Prvým šokom je, že jednotná parkovacia politika vôbec nie je jednotná, každá zóna, má iné sadzby a iné spoplatňované časy, iné pravidlá, potrebujem smartfón, najprv sa prihlásim, pri odchode zo zóny sa odhlásim...

Potrebujem parkovať 8 hodín denne, preto si ako Bratislavčan priplatím za bonusovú kartu 10 eur, s možnosťou dvojhodinového denného bezplatného parkovania. (Pripomínam, že Staré Mesto je  až na pár ulíc z využívania bonusovej parkovacej karty vylúčené, tu musíte  vždy platiť hodinovú sadzbu.)

Ostáva mi však stále 6 hodín, ktoré musím zaplatiť. Ak si vezmeme priemerný počet pracovných dní v roku, ak pracujem na Dvoroch 4, doplatím vyše 1400 eur za rok, v zóne Tehelné pole vyše 2100 eur za rok a v pripravovanej zóne Hl. stanica – Blumentál vyše 2800 eur za rok. To všetko za súčastnej neľahkej a nepredvídateľnej ekonomickej situácie, v čase raketovo stúpajich cien všetkého.

To asi mnohých prinúti využiť MHD...

Asi áno. V Starom Meste by ľudia aj prestúpili do MHD, sú však aj lokality, kde MHD vôbec nejazdí. Spolu s  obyvateľmi sme spisovali petície na zavedenie aspoň jednej linky, ktorá by spojila hlavné ťahy s horšie dostupnými ulicami a obytnými zónami v lokalite Machnáč, Bôrik, ale nie je záujem to riešiť. A ďalšou otázkou je, čo ako Bratislavčan za svoje rastúce dane a poplatky za parkovanie dostanem? Môžem využívať ako Bratislavčan zvýhodnené parkovanie v parkovacích domoch alebo podzemných parkoviskách? Ostanú tisíce dochádzajúcich áut každé ráno na záchytných parkoviskách pred mestom a zlepší sa priepustnosť križovatiek?

Trvám na tom, že najprv bolo  potrebné doriešiť zásadné vstupy ako regulovaný vjazd do mesta, či budovanie parkovacích domov pre tých, ktorí do mesta dennodenne prichádzajú, a až potom spoplatniť Bratislavčanov. Problémom tejto parkovacej politiky je, že z Bratislavčanov robí cudzincov vo vlastnom meste, Bratislavčan okrem svojej rezidenčnej zóny bude všade inde platiť rovnako ako hocijaký iný návštevník. Denne sa rozprávam s mnohými ľuďmi, a nielen so Staromešťanmi a nečudujem sa im, že sa tu takto cítia.

Čo bude teda ďalej, ako očakávate, že bude nasledovať schvaľovanie zóny Hl. stanica – Blumentál?

Zóna Hlavná stanica–Blumentál je už dávno schválená ako súčasť celomestskej parkovacej politiky. Na Starom Meste sme väčšinovo jednotní v tom, že prerokovať a schváliť môžeme materiál, s ktorým sa detailne vieme oboznámiť. Naposledy nám boli projekty organizácie dopravy z magistrátu doručené narýchlo, až po termíne miestnej rady, ktorá predchádza zasadnutiu miestneho zastupteľstva. A do tretice, aktuálny projekt zóny Hlavná stanica-Blumentál bol  doplnený  o prvky zdieľanej mikromobility (kolobežky, bicykle) na úkor ešte dnes jestvujúcich parkovacích miest zaregulovaných v staromestskej rezidenčnej politike, s čím ako staromestská poslankyňa nemôžem súhlasiť. Tiež  citlivo vnímam aj doriešenie parkovania trhovníkov v blízkosti trhoviska Žilinská, na Kýčerského ulici. Ak im nebude umožnené parkovať, ohrozí to fungovanie jediného obľúbeného trhoviska v Starom Meste. A ďalších nezodpovedaných otázok je tu ešte oveľa viac.

Som presvedčená, že ako staromestskí poslanci musíme využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby sme tento projekt v maximálne možnej miere priblížili potrebám rezidentov v Starom Meste. Hoci ako mestská časť nemáme príliš veľký priestor na manévrovanie, je našou povinnosťou aj tých pár kompetencii využiť naplno.

(bk, foto B.Jančárová)