Bude v uliciach Bratislavy menej ľudí bez strechy nad hlavou?

V našom hlavnom meste žije na ulici viac ako 4-tisíc ľudí. Služby poskytované neziskovými organizáciami môže využiť len 12 % z nich. Týchto služieb je totiž veľmi málo. Za posledné roky sa riešenie bezdomovectva v Bratislave nezmenilo. Stále tu máme ten istý počet miest, kde sa ľudia môžu vyspať, osprchovať, najesť alebo ísť na záchod. Pretože, keď ste na ulici, nemáte kam ísť na záchod.

Jediné, čo majú ľudia na ulici spoločné je to, že nemajú domov

Skupina ľudí bez domova je veľmi rôznorodá. Bez strechy nad hlavou sa ocitnú mladí ľudia, ktorí prichádzajú z detských domovov alebo ľudia po výkone trestu. Na ulici sa ocitnú aj ľudia so psychickými a zdravotnými problémami. Tiež ľudia, ktorí prišli do Bratislavy za prácou a oklamali ich. Nemajú sa kam vrátiť alebo sa hanbia ísť naspäť domov. O bývanie prichádzajú aj muži po rozvode a ženy, ktoré opustili patologický vzťah a nemajú zázemie.
Verejnosť vníma negatívne hlavne tie typy ľudí bez domova, ktorí sú neprispôsobiví, zhromažďujú sa na uliciach a pijú alkohol. Podľa Alexandry Károvej z OZ Vagus ide o ľudí, ktorí žijú na ulici desiatky rokov: „Ak sa aj snažia dostať z ulice, sú na to sami. Nemajú rodinu, ani priateľov, nikoho, kto by ich na ceste podržal. Ak človek príde o prácu, nemá kde bývať, nemôže si platiť zdravotné a sociálne poistenie. Človek ochorie, zdravotný stav sa mu zhoršuje, nevie si nájsť ani brigádu. Je sám, ukradnú mu občiansky. Takto sa to opakuje. Človek často stratí nádej, že sa to vôbec podarí. Veľakrát je rezignovaný, nemá sa prečo snažiť, nič ho nečaká. Nemá víziu, že keď sa mu to podarí, tak uvidí svoju rodinu alebo sa bude môcť vrátiť domov. Vtedy sa stáva východiskom alkohol. Zatiaľ som nestretla človeka, ktorý by bol spokojný s takýmto spôsobom života.“

Chýba prevenčný systém

Štatistika z roku 2016 hovorí, že na Slovensku žije 26 tisíc ľudí na ulici. A ďalším 4-8% hrozí vylúčenie z bývania. Podľa vyjadrenia mesta a minuloročného sčítania žije v hlavnom meste najmenej dvetisíc ľudí bez domova, z toho takmer tristo je detí. Skutočný počet ľudí v Bratislave bez strechy nad hlavou je podľa OZ Vagus až 4,5 tisíc. Príčinou je, že na Slovensku dodnes neexistuje prevenčný systém, ktorý by zabránil, aby sa ľudia vôbec na ulicu dostali. Združenia, ktoré sa tejto téme venujú, sa zameriavajú na ľudí, ktorí už na ulici žijú.
V porovnaní so zahraničím je Slovensko pozadu hlavne v prevencii. Služby denných centier a nocľahární sú podobné aj mimo našej krajiny. Podľa Alexandry Károvej by sme si mali brať príklad zo severských štátov: „Ak tam neplatí človek nájom alebo elektrinu, na dvere mu zaklope sociálny pracovník a zisťuje, čo sa deje. Či niekto zomrel v rodine alebo prišiel o prácu. V takom prípade štát  človeka oddlží. Po roku dlh začne splácať. Človek nepríde o bývanie. Takýto proces je finančne, časovo, aj personálne menej náročný pre štát, aj pre občana. Ak už niekto o bývanie príde, získa ho späť len veľmi ťažko. Na Slovensku rovno prídete o byt. Prevencia je vždy lacnejšia. Štát na to má spôsoby ako to vyriešiť. Zatiaľ sa na to nikto nezameral.“  

Ako sa na odstránení bezdomovectva podieľa mesto a mestské časti?

Každé mesto má zo zákona povinnosť spravovať nízkoprahové centrum  a terénnu sociálnu prácu. Keďže mesto túto prácu nerobí, objednáva si neverejných poskytovateľov. Medzi inými je to OZ Vagus, ktorému financuje projekt denného centra aj streetworku. V roku 2019 išlo z mestskej kasy na občianske združenia a neziskové organizácie zaoberajúce sa bezdomovectvom 500-tisíc eur a v roku 2020 to bolo 550-tisíc eur. V najbližšej dobe chce mesto spustiť  ďalšie nástroje pre ukončenie bezdomovectva a prevenciu vzniku bezdomovectva. „Už v tejto chvíli mesto nad rámec svojich zákonných povinností prispieva grantovou výzvou pre prevenciu a ukončenie bezdomovectva neziskovým organizáciám, aby mohli robiť svoju prácu kvalitne a boli schopní rozširovať svoje kapacity smerom k práci s ľuďmi bez domova.“ uviedla hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová.Podiel mestských častí na odstraňovaní bezdomovectva závisí od jej polohy. Mestské časti sa finančne podieľajú hlavne na terénnej sociálnej práci. Denné centrum Domec pre ľudí bez domova je zriadené na Mýtnej ulici v Starom Meste. Preto je ťažké presvedčiť ostatné mestské časti, aby ho tiež financovali.  Podľa Alexandry Károvej je ale dôležité neodstrkovať služby pre ľudí bez domova na okraj mesta: „Hrozilo by, že by ľudia dostali pokutu, ak by museli cestovať hromadnou dopravou. Preto sme radi, že sme získali túto budovu.“

Najnovšie sa OZ Vagus podarilo získať spoluprácu s mestskou časťou Rača, ktorá poskytne dva byty na prenájom ľuďom bez domova. „Snažíme sa osloviť aj iné mestské časti, ale je to pre nich novinka, je to dlhý proces. Najskôr projekt musí prejsť cez finančné oddelenie, potom cez bytové oddelenie, potom to musí chcieť starosta. Ten musí povedať, že jeden byt by mohli poskytnúť na tieto účely a až potom to schvaľuje miestne zastupiteľstvo,“ hovorí Alexandra Kárová.  

Najskôr bývanie, potom dôstojný život

Pozitívnou zmenou v starostlivosti a ľudí bez domova je pohľad na bývanie. Mesto vyčlenilo 9 bytov, ktoré má v správe magistrát a v ktorých budú bývať ľudia bez strechy nad hlavou. Okrem bývania vďaka sociálnemu poradenstvu môžu riešiť svoju sociálnu situáciu. OZ Vagus má v správe už desať takýchto bytov. Pridávajú sa aj ďalšie združenia, ktoré zháňajú byty za týmto účelom.Dostupné bývanie alebo „housing first“ je koncept, podľa ktorého ak má človek splnenú základnú potrebu bývania, môže sa venovať riešeniu ďalších problémov. Je to spôsob odstránenia bezdomovectva. Podľa hovorkyne Bratislavy Kataríny Rajčanovej „Bratislava pilotuje prístup housing first ako prvé mesto na Slovensku a jeho súčasťou je aj podrobná evaluácia jeho prínosu. Pokiaľ sa projekt ukáže ako úspešný, plánujeme jeho rozšírenie a zavedenie do systému prideľovania mestských bytov. Je dôležité si uvedomiť, že mesto má v tejto chvíli obmedzený počet bytov a aj keď pracuje na rozšírení svojho bytového fondu, bude trvať roky, kým bude môcť týmto nástrojom skutočne znížiť počet ľudí bez domova a v ideálnom prípade bezdomovectvo v Bratislave ukončiť.“ Housing first úspešne zaviedlo Brno, kde projekt ukázal, že bezdomovectvo je riešiteľný problém.Neziskové organizácie urobili výber klientov, vhodných kandidátov, ktorí by mohli ísť do nájomných bytov bývať. Tento mesiac zasadne odborná komisia, ktorá návrhy zhodnotí a vyberie domácnosti, ktoré byt získajú. Prví nájomníci by sa mohli nasťahovať už v novembri.

Riešenie bezdomovectva má pozitívne ekonomické a morálne dopady

Analýza OZ Vagus a Inštitútu enviromentálnej politiky ukázala, že sociálna práca s ľuďmi bez domova má ekonomické dopady na verejné financie. Za 1 investované euro do neziskových organizácií sa štátu vráti až 12 eur. Služby sociálnej intervencie majú výrazný dopad na ekonomiku u ľudí v produktívnom veku. U nich je ešte šanca, že keď sa postavia na vlastné nohy, budú môcť prispievať do štátneho rozpočtu. Najdôležitejšia služba, ktorú poskytuje OZ Vagus je preto ošetrovanie. „Tým, že ľudia si neplatia zdravotné poistenie, nemajú nárok na zdravotné ošetrenie. Nemôžu prísť k lekárovi s chrípkou. Môže pre nich prísť sanitka alebo ísť na centrálny príjem len ak sú v ohrození života. Všetko, čo sa deje pred tým, robíme my. Ošetrujeme ich. Preto klient neskončí v nemocnici a nemusia mu amputovať nohu, čo je bežná vec. V zime spia vonku, majú omrzliny. Ak sa to nerieši, tak to končí amputáciou. Tým, že my ošetrujeme ľudí, tým znižujeme výdavky na starostlivosť. Iné výdavky dá štát na to previazanie rany a iné na operáciu,“ hovorí Alexandra Kárová. Poradenstvom a pravidelnou komunikáciou s ľuďmi bez domova sa tiež znižujú výjazdy polície a sanitiek.
Okrem pozitívneho ekonomického dopadu, má starostlivosť o ľudí bez domova aj ľudský rozmer. Podľa Alexandry Károvej „vďaka tomu, že sa nám podarí niekoho umiestniť do domova dôchodcov, do nemocnice alebo útulku, môže ten človek dôstojne zomrieť. Nezomrie na ulici.“

Monika Grznárová, foto:TASR