Aktuálne dianie 9. september 2017

Bratislava si zaslúži mať atraktívne nábrežné promenády – plány a vízie (2. časť)


Nábrežie je darom pre mesto od rieky, ktorá ním preteká. Ako s týmto darom naložia obyvatelia žijúci okolo nej, je a bude ich vizitkou.

Viac ako dvadsaťsedem rokov po nežnej revolúcii nemá Bratislava vybudovanú sústavu moderných nábrežných promenád.

Kedysi honosný slogan „Krásavica na Dunaji“, ktorý sa už žiaľ nepoužíva, mohol byť už dávno nahradený iným: „Bratislava – mesto krásnych nábrežných promenád“.

V prvej časti našej trilógie o promenádach v Bratislave, sme sa venovali najmä nevyužitému potenciálu, ktorý hlavné mesto v podobe Dunaja a jeho nábreží má.

Poukázali sme aj na to, že namiesto kontinuity, tvorivosti a nápaditosti, ešte stále vznikajú akési nepochopiteľné fragmenty bezduchých asfaltových častí promenád (pod mostom SNP na petržalskej strane, či Dvořákovo nábr.).

V tejto, druhej časti, sa ale venujeme najmä víziám, nápadom a plánom, ktoré boli verejnosti predstavené v nedávnej i dávnejšej minulosti.

Petržalská promenáda

Najskôr ale pripomeňme, že Útvar hlavnej architektky hlavného mesta sa zaoberá štúdiou Petržalského brehu Dunaja od Mosta Lafranconi po Prístavný most. Ako nás magistrát informoval, v súčasnosti prebiehajú prieskumy aktuálneho stavu, posudzovanie aktuálnych zámerov, resp. súčasného užívania priestoru nábrežia. Výsledkom štúdie Dunajského nábrežia bude sprístupnenie celého úseku nábrežia a jeho využitie pre verejnosť. Do procesu tvorby štúdie bude zapojená odborná i laická verejnosť a koncepcia bude predstavená verejnosti v prvom polroku 2018.

Rok 2010: Predstavenie novej Dunajskej promenády

Začiatkom roka 2010 bol predstavený projekt výstavby novej Dunajskej promenády medzi mostom SNP (vtedy Novým mostom) a Starým mostom, resp. osobným prístavom. Promenáda bola vybudovaná a dodnes funguje. Vizualizácie, ktoré sa v tejto súvislosti objavili, zrejme k projektu nepatrili... ale vyzerá to na nich dobre (viac v tretej časti článku).

(Nová tvár dunajského nábrežia - prezentované 2010)

Rok 2011: Plány nábrežia a promenády okolo PKO

Narazili sme aj na článok, resp. rozhovor s Jánom Krnáčom, konateľom spoločnosti Henbury Development z roku 2011, ktorý je uverejnený na portáli uzemneplany.sk. Prečítajte si malú časť z tohto rozhovoru.

Deklarovaným cieľom projektu je dotvorenie nábrežnej promenády až po Karloveskú zátoku. Môžete stručne priblížiť jeho architektúru, štruktúru a funkčné poslanie?

Odpoveď: Pokračovanie projektu River Park bude nadväzovať na trend mestskosti, dôrazu na peší pohyb a rôznorodosť funkcií. Prinesie do územia aj novú kvalitu, ktorou je výraznejšie prepojenie Karpatského masívu, nábrežia a rieky. Vznikne tu čitateľnejší princíp mestských blokov, ktoré budú predelené námestiami plnými prírodných prvkov. Druhej fáze River Parku má dominovať Mestská hala - novostavba, ktorá sa stane súčasťou mestského bloku. Verejný priestor pred halou bude akcentovaný námestím, rozšírením nábrežia a úpravami brehu. Celkový pohľad na RiverPark I. a II. budú ovládať dve dominanty - vysunutá horizontála apartmánového domu River House a vertikálna administratíva na námestí. Výška hmoty nábrežia bude od River Parku I. klesať smerom k Mestskej hale. Celkové vyťaženie územia River Park II. je podstatne menšie ako River Park I, čomu zodpovedá aj nižší počet podlaží a viac perforácií hmoty. Ktoré prvky majú zabezpečiť, aby sa celý komplex nevyčlenil ako „lokalita pre vyvolených“, ale naopak – aby vtiahol ľudí do každodenného spoločenského pulzu, ktorý našej metropole stále očividne chýba?

Odpoveď: Lokalita nábrežia Dunaja bola vždy projektovaná ako nová mestská zóna. Zámerom bolo vybudovať peknú modernú štvrť pre všetkých. Táto lokalita má obsahovať segmenty pre náročných klientov, ale svojím zameraním oslovuje najmä typického Bratislavčana. Mestská polyfunkcia s oddychovou zónou a kultúrno-spoločenskou sálou je široká ponuka pre klientov rôzneho zamerania. Hlavným prvkom v tomto kontexte sú verejné priestory medzi jednotlivými blokmi, moderná nábrežná promenáda a, samozrejme, mestská hala, ktorá okrem iného prinesie do územia život. Rovnako sú to budúce obchodné prevádzky umiestnené v parteri s rozmanitým funkčným využitím. (zdroj:http://www.uzemneplany.sk/sutaz/jan-krnac-henbury-development-nasim-zamerom-je-prinavratit-do-bratislavy-promenadneho-ducha)

Prezentovaná promenáda v roku 2011

Projekt River Park II. dnes s nábrežím

Dunajská promenáda - 3. júl 2016

Aj keď súčasnému stavu sa budeme venovať v tretej časti našej trilógie o dunajských promenádach, pripomeňme, že 3. júla 2016 slávnostne „otvorili“ Dunajskú promenádu v Bratislave, od River Parku po Most Lafranconi. V rámci revitalizácie boli obnovené plochy, vysadená zeleň, vybudované verejné osvetlenie a umiestnené lavičky, odpadové koše, stojany na bicykle. V budúcnosti tú má pribudnúť aj planetárium a mediatéka. „Bol to dlhodobo zanedbaný verejný priestor, ľudia boli z toho frustrovaní. Ja som Bratislavčanom sľúbil, že to opravíme a že im tú promenádu vrátime a dnes sľub plníme,“ uviedol počas slávnostného otvorenia promenády aj za prítomnosti starostu Starého Mesta Radoslava Števčíka.
Nesrovnal informoval, že v rámci rekonštrukcie sa podarilo obnoviť múrik popri promenáde, ktorý je vyrobený zo spišského travertínu. Obnovili sa aj zábradlia na balkónikoch. Promenáda je taktiež po rekonštrukcii vyspádovaná, čiže by sa na nej nemali tvoriť kaluže. Na promenáde taktiež zostane cyklotrasa. Spôsob jej vyznačenia je však podľa primátora ešte otázkou odbornej diskusie. Primátor na záver spomenul aj novú sochu, ktorá na promenáde pribudne. „Koho socha to bude, to zatiaľ zostáva prekvapením,“ uzavrel primátor.

Dunajská promenáda pri otvorení 2016

foto: Dunajská promenáda v lete 2017 zatiaľ bez sľubovanej sochy a bez cyklopruhov

MESTSKÉ ZÁSAHY a dunajské nábrežia

Svojou troškou, ale nie nevýznamne, prispel do snahy o zlepšovanie stavu dunajských nábreží a promenád v Bratislave, aj projekt Mestské zásahy. Niektoré vizualizácie jasne dokumentujú snahu autorov vniesť na nábrežia nápady, hravosť, účelnosť i pohodu.

Ako sa Vám javí situácia na bratislavských nábrežiach a stav promenád v meste dnes...?

Píšte na: redakcia@bakurier.sk, alebo: lattacher@bakurier.sk

MIESTO NA DUNAJI - Autor: Vallo Sadovsky Architects

V našom projekte sme sa usilovali využiť Dunaj nielen ako miestotvorný fenomén, alebo fyzický priestor, ktorý sa nachádza v strede Bratislavy, ale pokúsili sme sa použiť aj jeho energiu a pohyb. Na našom móle sme sa sústredili na činnosti, ktoré umožňuje prúdenie vody. Na jeho špici je umiestnená mikroturbína, ktorá pri dobrých podmienkach dokáže zabezpečiť elektrickú energiu na osvetlenie a hudobnú produkciu na plate. Na plávanie v protiprúde sme vytvorili tri „kade”, v ktorých môže plavec plávať na mieste. Ich okraj a spodok sú pod vodou zabezpečené klietkou zo sieťoviny. Treťou atrakciou je vodné lyžovanie, pri ktorom jazdec využíva protiprúd. Lyžuje v priestore na to vytvorenom, a tento priestor mu umožňuje aj pohodlný nástup a výstup z vody.
Na móle sa nachádza aj malý prístav s možnosťou ukotvenia menších člnov alebo lodí. Takisto využívame „hľadisko“ – breh, na ktorom sú schody a drevené stupne na sedenie

RANDE NA MÓLE – Autor: re:mix architects

Nábrežná pešia zóna Starého Mesta podľa nášho názoru „nefunguje“ a to z dôvodu, že na nej prakticky neexistujú žiadne „aktívne miesta“. Je príjemné
prechádzať sa ruka v ruke, ale nie niekoľko kilometrov bez impulzu. Poloha a funkcia pešej promenády je predurčená pre rôznorodé mikropriestory, ktoré ponúkajú pohyb, oddych, šport, relax, chill out, performance, exhibičné priestory. Toto leto sme si všimli, že drvivá väčšina ľudí z centra smerovala na druhý breh Dunaja, aby si ponorila nohy do piesku, pozorovala mesto, či sledovala hru svojich detí… tak ako aj my. Otázka znie, či musí existovať len T-Com pláž ako
verejný mestský priestor, ktorý funguje navyše len sezónne, kam si môžme ísť sadnúť, pozorovať rieku a opaľovať sa, ale čo potom, keď je po lete… Ústrednou myšlienkou návrhu je vytvorenie niekoľkých menších verejných priestorov „X-pointov“, ktoré by vytvorili 5 sektorov – zón, ktoré majú aktivovať jednotlivé úseky nábrežnej zóny Starého Mesta – HUDBA, UMENIE, CAMP, DIVADLO a MÓLO.

DŽUNGĽA V MESTE – autor: Beef

Mesto na Dunaji, neopozeraná panoráma, totálna džungľa len pár metrov od historického centra, netypické miesto na aktivity pre centrum mesta… predĺženie dunajskej promenády cez Pečniansky les. Džungľu navrhujeme zachovať a promenádu viesť popri brehu rovno na Dunaji. Kontakt s biotopom je obmedzený na lokálne letmé dotyky na vybraných miestach. Promenáda nie je iba chodník, je to multifunkčný objekt, kde sa dá športovať, grilovať, či posedieť.

DUNAJSKÉ BALKÓNY - Ateliéry a autori: IG AA SKA

Miesto/lokalita zásahu: Nábrežie armádneho generála Ludvíka Svobodu, pod hradom od Nového mosta po River Park

Eurovea II. – nová časť nábrežia

Zatiaľ najvážnejším projektom, ktorý má v blízkej budúcnosti priniesť predĺženie promenádneho nábrežia na ľavom brehu Dunaja, je pokračovanie výstavby komplexu Eurovea II. Zámer ráta s novou promenádou, ktorá hádam nadviaže na podobnú kvalitu, akú ponúka už existujúca za Starým mostom. (titulná vizualizácia)

Projekt Nové Lido

Projekt Nové Lido ráta so vznikom novej mestskej štvrte v Petržalke, ktorá prináša aj využitie dunajského nábrežia v podobe promenád i obnoveného kúpania. Zámer sa ale stretol aj s kritikou niektorých mestských poslancov i aktivistov kvôli rozsiahlej zástavbe.

Projekt Virtuálne nábrežia

Transformáciou dunajského nábrežia v Bratislave, ako kontextuálneho prvku organizmu celého mesta, sa nedávno zaoberali autori Ing. arch. Linda Urbanová a Ing. arch. Ján Urban z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v rámci projektu Virtuálne dunajské nábrežia. Cieľom projektu bolo rozanalyzovať potenciál vybratých častí dunajských nábreží, zvážiť možnosti ich využitia a prezentovať verejnosti tieto návrhy pomocou aplikácie pre mobilné zariadenia využívajúcej virtuálnu realitu na vytvorenie diskusie o týchto hodnotných priestoroch v meste. Jednotlivé študentské tímy spracovali problematiku vybratých častí nábrežia Dunaja v Bratislave v rámci záverečných prác inžinierskeho štúdia. Autori práce „Bratislava na Dunaji“ zvolili prístup, ktorý zachádza hlbšie do štruktúry okolitej zástavby a nábrežia rieky sa dotýka len malými zásahmi.

Ako uvádza Ing. arch. Vladimír Hrdý, externý spolupracovník Fakulty architektúry aj Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, zaústenie priestoru Chorvátskeho ramena z územia Petržalky do územia Celomestského centra Bratislavy v Petržalke, je dobrá a mimoriadne aktuálna téma. „Riešené územie a objekt Múzea prírody je priamo vo vyvrcholení ústrednej osi Petržalky koncipovanej v zmysle medzinárodnej súťaže z roku 1967 na výstavbu novej časti mesta na pravom brehu Dunaja, kde 84 kolektívov z celého sveta vytváralo názor na priestorové a funkčné využitie územia. Do tej doby bolo nevyužiteľné pre celoplošnú zástavbu v takom rozsahu.“

Nové mesto pre 115 tisíc obyvateľov bolo podľa neho najväčšie novopostavené obytné sídlo v priebehu pár desaťročí v nedávnej minulosti Európy. „Priestorový koncept bol postavený na stredovej severojužnej integračnej osi dlhej 5 kilometrov, ktorej hlavnou funkciou bolo vytvoriť funkčnú a priestorovú chrbticu sídla so zapojením Chorvátskeho ramena s novým využitím – drenážovaním spodných vôd územia Petržalky, ale zároveň potvrdením pôvodného priestorového fenoménu tohto územia, a to vodných plôch ramien Dunaja v území vnútrozemskej delty za Devínskou bránou Karpát.“ Ing. arch. Vladimír Hrdý tvrdí, že vytvorenie tohto reliktu pôvodného ramenného systému, ktorý bol pre územie Petržalky historicky charakteristický, sa stalo dôležitým. „Veď tu všade striedavo po celej ploche sa premiestňoval hlavný tok Dunaja, svedčia o tom štrkové nánosy hrúbky 20 – 30 metrov. Ramenné systémy boli opustené korytá hlavného toku, územie bolo pravidelne zaplavované povodňami, takže aj po ustúpení prehistorického mora mu bol fenomén vody naďalej vlastný. Až v poslednom období bol Dunaj zregulovaný tak, aby sa dalo toto územie v bezprostrednej blízkosti centra mesta využiť a zastavovať bez ohrozenia záplavovými vodami.“

Externý spolupracovník STU ďalej tvrdí, že urbanizáciou na tejto strane sa Bratislava stala mestom na Dunaji a teraz sa začína etapa zrastenia jej zastavaných území v priestore Celomestského centra Petržalky medzi Starým a Prístavným mostom. „Ďalším faktom súčasnosti je, že urbanizačná os v priestore Chorvátskeho ramena nebola dobudovaná v zmysle pôvodných zámerov. V Petržalke bola realizovaná len obytná zástavba a keďže nebola ujasnená koncepcia hromadnej koľajovej dopravy, bola v území osi fakticky stavebná uzávera. V území medzitým vyrástlo množstvo náletovej zelene, fyzicky je tak potvrdzovaný prírodný charakter otvorených priestorov so zeleňou a hoci sa v tejto časti mesta býva už 40 rokov je sídlo nedobudované.“ (zdroj:http://vedanadosah.cvtisr.sk/bratislava-na-dunaji)

Návrh kultúrneho objektu v lokalite obnoveného Chorvátskeho ramena, medzi mostmi Apollo a Starým mostom na Petržalskej strane alebo, dá sa povedať, úplne nové PKO. Také niečo riešil z architektonického pohľadu Ing. arch. Michal Hajduk z Fakulty architektúry STU v Bratislave v rámci projektu Virtuálne dunajské nábrežia. Vedúcim práce bol prof. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD. Ako sa uvádza v prezentácii tejto práce, projekt bol overením myšlienky z prebraného platného územného plánu, ktorý v území počíta s novým objektom PKO. „Objekt PKO slúži ako kultúrne centrum oblasti, ako aj Petržalky či Bratislavy ako takej. Po zániku PKO vznikla otázka potreby takejto inštitúcie, aj funkčnej náplne. Navrhovaný objekt preto poskytuje kultúrne vyžitie v rámci kinosál, divadelnej sály a multifunkčnej sály, rovnako aj v rámci knižnice, galérie a je doplnením o funkcie reštaurácií a obchodov.“ Hotové riešenie architektúry bolo podľa autora determinované štyrmi sálami nachádzajúcimi sa na treťom nadzemnom podlaží. „Tieto sú konzolovo vysunuté nad podnož objektu, využívajúc sklon konzol k usadeniu divákov. Dve najväčšie sály sú radené v jednej línií v smere východ – západ a vytvárajú najväčšiu hmotu objektu, zakončenú šikmými konzolami na oboch svetových stranách. Dve menšie sály sú od tohto smeru vyosené na severnú a južnú svetovú stranu a rovnako ukončené šikmou konzolou.“ V popise projektu sa ďalej hovorí, že tento kompozične silný objem je usadený na podnož, ktorá je jednoduchším riešením vyrovnávajúcim prvkom a tektonicky objekt usádza k zemi.„Materiálovo sú tieto objemy obalené oceľovou konštrukciou nesúcou perforované oceľové plechy, ktorý objekt zjednocujú. Oceľ na fasáde dopĺňajú presklené plochy parteru a presklené časti vrchného podlažia, ktoré v oceľovom obklade vytvárajú akési diery a kompozične fasádu dotvárajú.“ (zdroj: http://vedanadosah.cvtisr.sk/nove-pko-vo-virtualnej-realite)

Ďalšou z prác, ktorá bola predstavená v rámci tohto zaujímavého architektonického projektu, je Od Urban space po mokrade. Ústrednou myšlienkou riešenia je kontrast medzi urbanizovanou a prírode blízkou krajinou s tvorbou plynulého prechodu medzi nimi – od Urban Space po mokradné spoločenstvá podľa myšlienky prof. Petra Skleničku „Diverseisbeautiful“. „Ide o vzťah troch celkov, ktoré sú spoločne s Dunajom a jeho ramenami vo vzájomnej interakcii. Prvým celkom je ostrov Lido, ktorý symbolizuje mesto. Obsahuje pláže, objekt reštaurácie, sprístupnený kontakt s vodou, a teda priestor na voľno časové aktivity, spoločenské a kultúrne podujatia. Jeho protipólom je ostrov Soví les slúžiaci na extenzívnu krátkodobú rekreáciu pri zachovaní prírodného charakteru územia. Posúva sa hranica CHA Soví les, ktorá rozdeľuje ostrov na rekreačnú zónu lesoparkového charakteru a na chránené územie s náučným chodníkom doplnené o biocentrum v podobe mokrade,“ uvádza sa v prezentácii projektu. Autorkou je Ing. Michaela Rečková, vedúcou práce Ing. arch. Eva Putrová, PhD. V rekreačnej časti dominuje objekt slúžiaci ako infocentrum s reštauráciou a letným kinom. Tretím celkom je nábrežná promenáda. „Hlavnou líniou je medzinárodná cyklistická trasa, ktorá je vedená v korune zemnej hrádze. V kontakte zo Starým mostom sa napája predĺžené Chorvátske rameno. Priestor nábrežia obsahuje centrálne námestie, pobytové trávnaté plochy, detské ihrisko, prístaviská pre člny a kanoe, riverpool, urbanspace a skatepark v priestoroch podmostia. Z pohľadu kompozičnej filozofie ide o príbeh dunajských živočíchov odohraný v pôdorysnom usporiadaní návrhu. Sú symbolom biodiverzity, ochrany a vzájomnej interakcie s okolitou flórou a zhmotnené do landartu v podobe mloka, vážky a čajky – tvoria spolu prirodzený potravinový reťazec, ktorý vykazuje vzájomnú energetickú závislosť.“

Hlavné mesto Bratislava dodnes nemá ucelenú koncepciu rozvoja dunajských nábreží, ktorá by vytvárala akýsi integrovaný celok. Aj keď by boli jednotlivé časti nábreží a promenád rôznorodé v architektonickom poňatí, z urbanistického hľadiska mohli vytvárať celok, ktorý by spĺňal tie parametre a kritériá, ktoré by od neho mesto očakávalo. To by ale práve muselo byť charakterizované v spomínanej neexistujúcej ucelenej koncepcii. Tá už zrejme nikdy nevznikne. V územnom pláne Bratislavy v časti C sa len kuso konštatuje, že sa majú „Dotvoriť územia oboch nábreží Dunaja pre funkcie Bratislavy ako európskej metropoly na Dunaji...“.

Nábrežie je darom pre mesto od rieky, ktorá ním preteká. Ako s týmto darom naložia obyvatelia žijúci okolo nej, je a bude ich vizitkou.

Spracoval: rl

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter