Ako zneli Vianoce v Prešporku?

Hudobný život počas Vianoc v Prešporku mal bohatú tradíciu. Inštrumentálna, operná hudba v šľachtických palácoch aj na hrade, neskôr komornejšie koncerty v podnikoch či salónoch.

Vianočné piesne si tradične vychutnávali mešťania aj pri živých Betlehemoch a na omšiach. Ako zneli Vianoce v Prešporku a okolitých obciach redakcii priblížila etnologička Katarína Nádaská.

Priblížte našim čitateľom vianočné hudobné tradície v Prešporku.

V prvej polovici 18. storočia tu dominovala inštrumentálna, ale aj vokálna operná hudba. Znela v šľachtických palácoch aj na hrade. Rovnako tomu bolo aj v druhej polovici 18. storočia, kedy bol Prešporok sídelným mestom uhorského miestodržiteľa.

Na konci 19. storočia sa už v čase Vianoc usporadúvali aj komornejšie koncerty.  Príkladom je podnik s názvom Bellevue. Stál pod Pražskou ulicou a v danom období patril medzi najväčšie zábavné podniky v Bratislave. Neskôr bol podnik počas prvej Československej republiky prestavaný na budovu Sokolovne.

Významnou udalosťou v hudobnom dianí  bolo v roku 1833  založenie Cirkevného hudobného spolku pri dóme sv. Martina. Ponúkal verejnosti účinkovanie v rámci omší s  hudobnou produkciou v kostole a vytváral nádherné koncertné podujatia.

Okrem Dómu sv. Martina účinkoval hudobný spolok aj v budove župného domu na Župnom námestí, v sieni mestských reprezentantov. Koncerty sa konali priamo v sieni alebo na dnešnom nádvorí Starej radnice.

Koledy tiež patrili do pestrej vianočnej hudobnej palety, mali v Prešporku svoje špecifiká?

Áno,  tak ako vo zvyšku Slovenska, aj v Prešporku sa spievali ľudové koledy. Mali svoje špecifiká aj pre západné Slovensko. No nezneli len tu, ale aj v okolitých obciach – Dúbravka, Prievoz, Karlova Ves a podobne, ktoré dnes patria medzi bratislavské mestské časti.

Koledy sa samozrejme dotýkali príbehu narodenia Krista pána. Výnimočné boli tým, že do nich autori vkladali necirkevné nebiblické a žartovné ľudové vložky. V niektorých koledách sú tak v popredí parodické prvky. Keď parafrázujem vyzeralo to asi nasledovne: Na ceste do Betlehema bol ľad. Dedinčania, čo na sväté miesto smerovali sa pošmykli, dary rozbili, mlieko vyliali a podobne.

Betlehemské hry majú tiež svoje miesto v hudobnej histórii Bratislavy...

To bola ďalšia, priam unikátna vec,  ktorá sa zachovala aj v mestskom archíve a mala vplyv na formovanie a existenciu kolied. Vianočné hry boli aktívnou formou ľudového divadla. Hrávali sa dokonca viacjazyčne – po Slovensky a po Nemecky. Po Slovensky si ich mohli pozrieť  a vypočuť aj miestni obyvatelia v Prievoze, ktorý bol v minulosti samostatnou dedinkou. V prípade dobrého počasia sa betlehemské hry konali na miestnom malom námestí, v horšom počasí v chráme.

Rovnako máme doklad, že sa betlehemské hry hrávali aj pred viacerými bratislavskými kostolmi. V 18. a 19. storočí bol populárny aj Františkánsky kostol. V ňom pôsobil páter Felicián - umelec s veľkým hudobným talentom. Sám veľmi pekne spieval koledy, ale samozrejme aj sprevádzal zbor hrou na organe.

Krásnu hrejivú vianočnú atmosféru dotvárali aj spevy pri živom Betleheme. Takýto mali aj Prešpurčania na dnešnom Hlavnom námestí. Popri tom ako sa striedali dobrovoľníci – mešťania, v živom Betleheme zneli piesne detských zborov a rôznych súborov.

Spomínali ste, že koledy zneli v Prešporku aj v inom ako slovenskom jazyku. V akom?

Koledy sa hrali aj v nemeckom jazyku. Dnes už ku koledám radíme aj pieseň Tichá noc, svätá noc, aj keď ide o umelo zloženú pieseň. Pochádza z oblasti dnešného Rakúska, ktorá sa po svojom vzniku v 18. storočí stala hitom. Znela v chrámoch počas celého vianočného obdobia.

Za zmienku určite stojí v presburgských chrámoch hrávaná latinsko-slovenská vianočná omša Jána Jakuba Rybu. Vznikla v roku 1796. Hrala sa buď so symfonickým orchestrom alebo s orgánom. Dôležitú rolu v nej hral aj zmiešaný spevácky zbor. „Rybkova“ omša sa postupne stala uznávanou súčasťou vianočného repertoáru.

Na ktoré ďalšie významné osobnosti spájajúce sa s vianočnou hudbou si ešte spomeniete?

Určite na Edmunda Paschu. Pôsobil nielen ako organista, ale aj hudobný skladateľ. Skomponoval slovenské pastorálne omše. V Prešporku sa najčastejšie hrávalo z jeho zborníka Pastierska harmónia.  Ide o zbierku latinsko-slovenských vianočných omší. Upravil aj veľmi známu slovenskú koledu Do hory do lesa valasi, ktorá sa  stala súčasťou Vianočnej omše F DUR. Pastierska harmónia je výnimočné dielo slovenského baroka s prevahou slovenských kolied.

Bolo vecou prestíže, aby významní hudobníci pôsobiaci v bratislavských chrámoch pripravili zaujímavú vianočnú hudbu. Buď išlo o hudbu čisto orgánovú, alebo sa pridával aj zbor, keďže Prešporok mal zborov viacero. V Dóme sv. Martina pôsobil aj Franz Schmidt, významný hudobník a skladateľ, pre ktorého bol orgán najkrajšie znejúcim nástrojom.

Nedá sa ešte nespomenúť na Alexandra a jeho syna Jána Albrechtovcov, ktorí významne rozvíjali hudobný život v Bratislave. Spolu s inými umelcami ponúkali nádherné vianočné piesne vo svojom salóne. Bola to tradícia Prešpurčanov, ktorá je zachytená v historických záznamoch od 17. storočia.  Rodiny sa vtedy schádzali na 2. sviatok vianočný na vianočných posedeniach, ktoré niesli názov vianočné salóny. Zvykom bolo, že si priatelia spievali koledy pri drobnom občerstvení, ale hlavne počúvali krásny koncert. Vďaka patrí aj rodine Albrechtovcov, ktorí žili na Kapitulskej ulici a robili pre mešťanov takéto hudobné salóny aj počas Vianoc.

Veľmi známy bol aj hudobný salón slečny Bednaricsovej. Vychýrený salón vyhľadávali poslucháči, ktorí si chceli vypočuť kvalitný koncert. Počas Vianoc prinášal špeciálne vianočné vystúpenia, vianočné piesne, ktoré boli autorské.

Ďakujem za rozhovor.

Jana Pohanková

Foto: visitbratislava.sk