Sú to už dva roky, čo bola 19. mája 2016 spustená prevádzka Starého mosta po jeho celkovej rekonštrukcii pre chodcov a cyklistov. V júli (8.7. 2016) bola potom po dlhých rokoch spustená aj električka do Petržalky.
Ako vnímate obnovu Starého mosta? Išlo o premárnenú šancu postaviť historickú repliku mosta Františka Jozefa a ponúknuť Bratislave novú veľkú turistickú atrakciu?
Ale bola premárnená šanca dať Bratislave nový moderný smart most hodný 21. storočia?
Alebo vám stačí rekonštrukcia ktorá bola urobená?
Na vaše názory čakáme na: redakcia@bakurier.sk
Cez novopostavený Starý most v Bratislave mohli od 19. mája prechádzať chodci a cyklisti. Po Štúrovej ulici mohli zas v jednom smere jazdiť autá.
Kolaudačné rozhodnutia na stavebné objekty na petržalskej strane, samotný Starý most a Štúrovu ulicu od dotknutých úradov totiž nadobudli právoplatnosť.
Začiatkom mája 2016 Bratislavský samosprávny kraj, ako špeciálny stavebný úrad pre mestské dráhy, informoval, že začal kolaudáciu električkovej dráhy na Starom moste a v Petržalke. Ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním bolo určené na 26. mája.
Starý most pred rokom 2014
Prestavbu bratislavského Starého mosta po dvoch rokoch od jej začatia ukončili v polovici decembra 2015. Konzorcium troch firiem projekt realizovalo za 58,8 milióna eur bez DPH.
Na financovaní projektu sa 85 percentami podieľala Európska únia, desiatimi percentami štát a piatimi percentami mesto. Aby ho eurofondy preplatili, museli ho dokončiť do konca roka 2015.
O tejto téme sme písali aj tu.
(rl, tasr)
Foto BK-orig.+ archív hmb
Nižšie čítajte z histórie a chronológie obnovy mosta
dobová vizualizácia
Z histórie: Tlačová správa magistrátu z roku 2010:
V piatok 15. januára 2010 sa začína sanácia pilierov pod cestnou časťou Starého mosta v súvislosti s budovaním modernej električkovej trate do Petržalky.
Spoločnosť Alfa 04, víťaz verejného obstarávania, 27. novembra 2009 odovzdala projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie stavby Nosný systém MHD, prevádzkový úsek Janíkov dvor - Šafárikovo námestie, 1. časť Bosákova ulica - Šafárikovo námestie.
V projekte je vypracovaná alternatíva rekonštrukcie železničného mosta pre 2 koľaje, 2 lávky pre peších a cyklistov. V súčasnosti sa spracúva dokumentácia pre stavebné povolenie a verejné obstarávanie pre zhotoviteľa.
V rozpočte na rok 2010 bolo vyčlenených 6 miliónov eur na tento projekt.
Most F. Jozefa
Na základe vyhodnotenia výsledkov statických výpočtov, geodetických meraní, materiálových testov, hlavných prehliadok a statických a dynamických skúšok vykonaných na Starom moste, bola skonštatovaná ďalšia funkčnosť, exploatačná spôsobilosť, bezpečnosť a spoľahlivosť cestnej časti Starého mosta pre prevádzkovanie MHD, chodcov a cyklistov.
Naďalej je potrebné dodržiavať povolenú rýchlosť 40 km/h autobusmi MHD pri zachovaní minimálnych odstupov 70 metrov Zistený bol stabilizovaný stav, prijaté opatrenia sú účinné, individuálna doprava je naďalej vylúčená.
Vybudovaním modernej električkovej trate, ktorá na seba prevezme bremeno nosného dopravného systému sa Bratislava zaradí medzi európske mestá, ktoré preferovaním povrchového nosného dopravného systému zabezpečili napríklad v súčasnosti mimoriadne potrebnú bezpečnosť hromadnej dopravy.
Riešenie nosného dopravného systému využitím električkovej dopravy je systém perspektívny, otvorený a nebráni prípadným budúcim úvahám o realizácii podzemného dopravného systému na báze metra.
Hlavné mesto podpísalo s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií a Železnicami SR v apríli 2007 Memorandum o spoločnom postupe v príprave, realizácii a využívaní železničnej infraštruktúry na území Hlavného mesta SR Bratislavy budovanej v rámci projektov TEN-T 17 pre integráciu mestskej koľajovej dopravy a železničnej koľajovej dopravy.
V decembri 2008 hlavné mesto so Železnicami SR podpísalo zmluvu o uzatvorení budúcich zmlúv pri spolupráci na zabezpečení združenej investície.
Význam tohto dokumentu spočíva predovšetkým v potvrdení záujmu Železníc SR a mesta Bratislava skoordinovať dve najvýznamnejšie dopravné investície na území hlavného mesta, ktoré v budúcnosti zásadným spôsobom ovplyvnia možnosti pohybu a prepravy domácich aj zahraničných cestujúcich.
Začiatky realizácie projektu Nosného dopravného systému na báze rýchlej električky siahajú do roku 2003, keď po trojkolovej širokej diskusií laickej a odbornej verejnosti bolo oslovených 8 riešiteľských kolektívov.
Vyhodnotením šiestich predložených návrhov bola formulácia zásad riešenia, ktoré boli schválené uznesením mestského zastupiteľstva a pripravené riešenie je realizáciou schválených zásad.
Dôležitou súčasťou výstavby prvej etapy nosného dopravného systému bude prestavba najstaršieho bratislavského mosta cez Dunaj, ktorého umiestnenie pochádza z konca 19. storočia. V súčasnosti je na ňom umiestnená nevyužívaná železničná trať, komunikácia a pešia lávka.
Čo sa týka územného plánu hlavného mesta, nosný system MHD je v ňom už dlhé roky definovaný. Hovorí o trase A (Dúbravka - Karlova Ves - Slávičie údolie - dve vetvy vedenia v centre – Ružinov – letisko) a trase B (Rača – ŽST Predmestie – ŽST Filiálka , tunel pod Dunajom – Petržalka, Chorvátske Rameno – Janíkov dvor – Južné mesto).
Avšak pokiaľ trasa B má využívať železničnú infraštruktúru s najskorším termínom spustenia v roku 2015, financovanie a následne realizácia plne tunelovej trasy A je na najbližšie roky nereálna. Uvažuje sa až po roku 2020.
Dovtedy tvorí nosný systém MHD koľajová doprava na území mesta Bratislavy – električkové trate stredom sídlisk doplnené o železničné trate vedené okrajmi sídlisk. Významné zlepšenie pre cestujúcich sa dosiahne aj integrovaným dopravným systémom (BID).
Retrospektíva z r. 2010
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR pri prejednávaní zámeru dalo stanovisko, že pri rekonštrukcii mostu je potrebné riešiť aspoň jeden z dvoch rozhodujúcich parametrov plavebnej dráhy rieky Dunaj.
Hlavným parametrom pre využitie kapacity plavidiel je plavebná výška, ktorej požadovaný plavebný priechodový prierez nad maximálnou plavebnou hladinou je 9,10 m.
Rieka Dunaj je zaradená ako vodná diaľnica Európy – koridor VII. Zároveň je zaradená v programoch EÚ TENT-T ako prioritná cesta č. 18 Rýn – Mohan – Dunaj.
Túto požiadavku stavebný zámer vyriešil dobudovaním stávajúcich mostných pilierov do potrebnej výšky vyplývajúcej z plavebného priechodového prierezu.
Ministerstvo životného prostredia SR po pripomienkovaní a predložení stanovísk od dotknutých subjektov, expertov a občanov vydalo dňa 6.7.2006 záverečné stanovisko o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uvádzanej stavby.
Orientačný inžiniersko-geologický prieskum Bratislava – Starý most cez Dunaj vykonala a záverečnú správu vypracovala a.s. Geostatik Žilina vo februári 2007. V závere tejto správy uvádza, že materiálové zloženie podpier č. 3, 4, 5 a 6 a ich základové škáry sú v zmysle normy (STN 73 1001) pre záujmový objekt zložité.
Expertné stanovisko k statike mosta a ponuke uchádzača vo verejnej súťaži z 13.11.2007 od Ing. Alexandra Tesára, PhD., DrSc., odporúča rekonštrukciou riešiť doteraz vykonané zmeny pre zachovanie jeho ďalšej exploatačnej spôsobilosti.
Od tej istej kancelárie boli magistrátu doručené v tom istom termíne „závery z pravidelných geodetických meraní a ich statických vyhodnotení uskutočnených na Starom moste cez Dunaj“. V nich bolo uvedené, že spodná stavba má stupeň poškodenia IV a navyše posledný pilier v Dunaji je ľahko naklonený na centrum mesta.
Tiež konštatovali, že oceľové konštrukcie v poliach 1, 6 a 7 sú uspokojivé a ich nosnosť nie je znížená. Oceľová provizórna konštrukcia v poliach 2 až 5 vykazujú stupeň poškodenia V. V týchto záveroch boli aj návrhy sanačných opatrení okamžitých, krátkodobých a dlhodobých.
Uviedli aj odporúčania k riešeniu nového premostenia Dunaja v danom mieste.
V stanovisku k rekonštrukcii Starého mosta a ponuke uchádzača od Doc. Ing. Milana Chadnogu, CSc. zo dňa 15.11.2007, bola konštatovaná nutná komplexná rekonštrukcia spodnej stavby mosta.
Medzitým mesto vypísalo verejnú súťaž na verejného obstarávateľa na poskytnutie služieb, a to na vypracovanie projektovej dokumentácie stavby „Nosný systém MHD v Bratislave, prevádzkový úsek Janíkov dvor – Šafárikovo nám. v Bratislave, 1. časť Bosákova ul. – Šafárikovo nám. v Bratislave“.
Po ukončení všetkých nutných administratívnych úkonov bola dňa 15.2.2008 podpísaná „Rámcová dohoda“ a zároveň „Zmluva o dielo“ so združením dodávateľov, ktorí boli vybraní na predmet dodávky projektovej dokumentácie.
Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Bratislava trval na podmienke, že pri kompletnej výmene oceľovej konštrukcie mostovky Starého mosta je nutné odstrániť z profilu koryta Dunaja jeho strednú podporu a tým rozšíriť aj plavebnú dráhu Dunaja tak, ako sa zaviazala SR v rámci Belehradského dohovoru o režime plavby na Dunaji.
Pri ďalších rokovaniach v rámci prípravy projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie bola vznesená ďalšia požiadavka na značnú úpravu spodnej časti mostu z titulu pripravovanej výstavby vodného diela Wolfstahl.
Z tohto titulu je potrebné znížiť dno koryta rieky Dunaj od 2 až do 4 m podľa terajšieho profilu dna. Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácii SR a Ministerstvo životného prostredia SR Hlavnému mestu zároveň pri trvaní svojich podmienok oznámili, že neuvažujú so spolufinancovaním.
Na základe početných žiadosti občanov mesta a aj z celého Slovenska Hlavné mesto dňa 9.7.2008 spustilo hlasovanie občanov o budúcej podobe Starého mosta. Hlasovanie trvalo 13 dní a zúčastnilo sa 26 084 občanov.
Dňa 7.8.2008 nám oznámilo Ministerstvo kultúry SR, že dňa 26.6.2008 mu bol doručený návrh Pamiatkového úradu SR na vyhlásenie Starého mosta za národnú kultúrnu pamiatku. Zároveň žiadali, aby sme pri príprave súťaže na stavbu Starý most spolupracovali s Pamiatkovým úradom SR.
Dňa 9.9.2008 začalo Ministerstvo kultúry SR správne konanie vo veci vyhlásenia Starého mosta za národnú kultúrnu pamiatku. Dňa 25.11.2008 vydalo Ministerstvo kultúry SR rozhodnutie o vyhlásení niektorých časti Starého mosta za kultúrnu pamiatku.
Hlavné mesto SR podalo dňa 12.12.2008 voči tomuto rozhodnutiu Ministerstva kultúry SR v zmysle zákona o správnom konaní rozklad. Dňa 20.3.2009 Ministerstvo kultúry SR rozklad hlavného mesta zamietol.
V dňoch 22. až 25.9.2008 bola vykonaná hlavná prehliadka Starého mosta cez Dunaj v Bratislave inžinierskou kanceláriou TESÁR & PARTNER. Konečným výsledkom diagnostiky bolo stanovenie stupňa V., t. j. jeho okamžitá sanácia je nevyhnutná.
Na základe tejto skutočnosti Hlavné mesto svojím rozhodnutím zastavilo individuálnu dopravu na moste dňom 31.12.2008.
Dňa 30.10.2008 Hlavné mesto SR prevzalo od združenia zhotoviteľov v súlade s dodatkom č. 1 ZoD č. 0881-00 projektovú dokumentáciu na úrovni DUR na 1. časť stavby Bosákova ul. – Šafárikovo nám. (tzv. perforované rebro).
Na základe vyššie uvedených skutočnosti a nedostatku finančných prostriedkov na výstavbu nového mosta sa vedenie Hlavného mesta SR rozhodlo postupovať v zmysle odstránenia havarijného stavu a riešenia opravou mosta.
Na základe nesúhlasu vodohospodárov a prevádzkovateľov plavby so „zakonzervovaním stávajúcich zlých plavebných a prietokových pomerov“ sa hľadal vyhovujúci kompromis.
Dospelo sa k nemu 22.7.2009 a to tým, že sa zlepší len plavebná výška o cca 2 m. Toto je zároveň riešenie, ktoré bolo spracované v stavebnom zámere v roku 2004.
Z týchto dôvodov bolo potrebné všetky zmeny zapracovať do projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie. Termín jej odovzdania bol 5.12.2009, dokumentácia bola odovzdaná už 27. novembra 2009.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie vinou investora Hlavného mesta SR Bratislavy sa posunul termín uvedenia električky do prevádzky cca o 18 mesiacov.
Zdroj: hmb
