Urbanizmus a výstavba 8. september 2017

Hlavná architektka: „Súčasná podoba hotela Danube? Investori ani architekti sa na to nebudú desiatky rokov pozerať, ale Bratislavčania nanešťastie áno.“


V júni sme priniesli veľký rozhovor s hlavnou architektkou Bratislavy Ingrid Konrad, kde nám podrobne analyzovala súčasný stav, boľavé miesta i to, akou cestou by sa mala Bratislava uberať. Vzhľadom k početným reakciám a komentárom adresovaným priamo i nepriamo hlavnej architektke, sme sa rozhodli osloviť Ingrid Konrad a požiadali ju o reakciu k najčastejším, zväčša však negatívnym  podnetom, ktoré odzneli.

Mnoho ľudí vníma post hlavného architekta optikou „ak nevie zastaviť developerov, je nám zbytočný“...

Zastaviť developerov? Niektorých sme aj zastavili, na posudzovanie, verte mi, prichádza všeličo, papier znesie všetko. Developeri dnes už nie sú tí (často podvodníci) v nevkusných lesklých oblekoch z počiatku 90-tych rokov. Sú to partneri pri rozvoji mesta a mali by konať v súlade s územným plánom a stratégiami, mali by s mestom včas začať o svojich zámeroch komunikovať.

Mali by sme sa postupne už odnaučiť žiť v systéme, kde zákony platia pre tých ostatných, ale pre mňa a mojich kamarátov nie... Vo Viedni som sa ako architektka naučila komunikovať s mestskými architektami o architektonickej kvalite môjho riešenia - musela som si ho obhájiť. U nás prebieha diskusia o projektoch v súvislosti s možnosťami územného plánu ako jediného platného zákona na úrovni mesta. Ja však kladiem otázky, čo prináša nová stavba, či súbor stavieb verejnému priestoru, t.j. ulici, či námestiu, ktoré stavba svojím výrazom a kvalitou architektúry dlhodobo ovplyvní. Bude desiatky rokov stáť pred budovou investor a architekt a pozerať sa, čo vytvorili? Nie, hoci by som im to niekedy dopriala - viď: súčasná podoba hotela Danube. Nanešťastie, budú sa na to pozerať všetci Bratislavčania a vizuál stavby ovplyvní ich vnímanie verejného priestoru, jeho užívanie a ich vzťah k mestu či miestu.

Verte mi, sama som bývala spočiatku prekvapená, ako ťažko sa medzi architektmi a developermi presadzuje podnet: poďme hovoriť o kvalite vášho diela voči verejnému priestoru. Na to som potrebovala a stále potrebujem veľkú dávku trpezlivosti. Dnes ma investori už poznajú, prídu ku mne aj s architektmi skôr, ako zámer podajú, tak, ako som na to bola zvyknutá v Rakúsku. Iniciovala som, aby tak, ako v minulosti, nepodávali hotové projekty (stupeň územného rozhodnutia), ale najmä pri veľkých investičných zámeroch tieto najprv predstavili vo forme štúdie, kde ešte nezainvestovali toľko práce a peňazí a kde môžeme na spoločných strenutiach hovoriť práve o hodnotách stavby voči jej okoliu. Už sa mi viackrát stalo, že som investorom odporučila aj vymeniť architekta. A moje slová padli na úrodnú pôdu. Nie každý má potrebnú skúsenosť alebo invenčnosť.

 V tej súvislosti sa ale natíska otázka, možno to niekde vo svete tak funguje, nemal by mať hlavný architekt niečo ako právo veta,  aby  mohol  zasahovať  s patričnou razanciou?

Právo veta? Nemyslím, ale mal by mať možnosť zostaviť tím odborníkov, ktorí by práve v sporných otázkach rozvoja mesta bol rozhodujúcim. Ja som si hneď v roku 2011 zostavila tím poradcov z rôznych oblastí, ktoré ovplyvňujú rozvoj mesta: architektov, urbanistov, krajinárov alebo kunsthistorika, filozofa, či dopravného experta, ktorí mi veľmi pomáhajú vidieť problémy a riešenia zo širšieho uhla pohľadu a  môj pohľad podporia alebo revidujú a ja sa ich odporúčaniami riadim, pretože sú to ľudia, ktorí majú niečo za sebou a , ako ja hovorím: držia v živote líniu.

Vo Viedni je poradný orgán tzv. Rada pre tvorbu mesta vyberaná širokou odbornou verejnosťou a jej voľbu musí primátor a vedenie mesta akceptovať. Šéfuje jej vždy architekt - urbanista. Jej kompetencie sú ukotvené vo Viedenskom stavebnom poriadku – u nás úroveň Stavebného zákona. Je to jeden z jeho prvých paragrafov.

 Môžete spomenúť maximálne kompetencie, ktorými disponujete?

Zo zákona o Bratislave mám určité kompetencie, veď ináč by som sa o tento post ani nezaujímala, no hneď po nástupe som pochopila, že ich mám len na papieri. A že nebudem mať tím ľudí, ktorý potrebujem.  Až po roku a pol vo funkcii som presadila, aby som pred primátorom podpisovala stanoviská k investičným zámerom. Vtedy som začala mať aký - taký dosah na to, čo sa bude stavať. Ale či moje rozhovory s architektami a investormi padli na úrodnú pôdu, to už som videla až pri realizácii. Nemám pod sebou centrálny stavebný úrad, ako to majú mestskí architekti napr. v Nitre alebo v iných mestách na Slovensku. Preto sa snažím vždy jednať s architektmi a investormi tak, aby sme sa navzájom pochopili a našli riešenie, ktoré zodpovedá verejnému zaujmu.

Som volená mestským zastupiteľstvom a v tomto zmysle som poslancom k dispozícii pri schvaľovaní rôznych materiálov, napr. aj narábania s majetkom mesta, zmien územného plánu, a pod. Z toho dôvodu sa venujem dnes akútnym témam súvisiacim s verejným priestorom a majetkom mesta. Napríklad:

- navrhli sme pre mesto koncepciu narábania s pozemkami mesta pod radovými garážami.  Reagovali sme tak na divoký odpredaj rozdrobených mestských pozemkov, najmä tam, kde táto dnes už prežitá forma garážovania zaberá vzácne rozvojové plochy v majetku mesta.

- z dôvodu zlého stavu predajných stánkov na území mesta sme vypracovali manuál, ako majú stánky vyzerať a kedy ich budeme povoľovať.

-  v súčasnosti je reklamnými spoločnosťami pripomienkovaný 50-stranový draft koncepcie umiestňovania reklamných stavieb na území mesta, lebo keď toto nevyriešime, doplatíme na to my ako mesto a spoločnosti tiež, pretože dnes si už samotné bilboardy zacláňajú a míňajú sa účinku, tak veľa ich máme.

- sme súčinný pri riešení nielen problémov verejného priestoru, ale aj dopravných priestroov, napr. sme riešili zastávku pod mostom SNP, podchody na Patrónke, rekonštruovanú časť promenády na petržalskej strane alebo podchod Trnavské myto.

- v participácii mestskej časti a dopravného podniku vznikol manuál obnovy električkovej trate v Karlovej Vsi, aby táto dostala svoj identický vizuál a vyvarovali sme sa chýb z Dúbravskej radiály, kde sa tieto veci včas neriešili.

 Viaceré názory sa opierajú o slabú rozpoznateľnosť výsledkov Vášho snaženia.  Viete sa k tomu vyjadriť?

Niečo som už načrtla v predošlej odpovedi. Je potrebné si aj uvedomiť, že personálne obsadenie môjho úradu som postupne navyšovala na dnešných šesť zamestnancov - účasťou na  európskych projektoch. Čiže cez projekty som vlastne priniesla nielen ľudí, ale aj peniaze na nich. V práci sme nadviazali na témy strategického materiálu rozvoja mesta - Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta na roky 2010 až 2020, ktorý vznikol participáciou angažovaných zástupcov odbornej verejnosti. Téma adaptácie mesta na zmenu klímy bola jednou z nich. S pomocou odborníkov z Európskej únie a s podporou Európskeho hospodárskeho spoločenstva a úradu vlády sme vypracovali stratégiu mesta, akčný plán a realizovali pilotné projekty, ktoré riešili špecifiká nášho mesta – nedostatočnú starostlivosť o zeleň, zanedbané plochy zelene (mestské aleje a stromoradia).

- zrekonštruovali sme park na Námestí hraničiarov v Petržalke.

- zmenili sme nezastavané priestory na parky - Parčík Svoradova v Starom Meste alebo Športpark JAMA v Novom Meste.

- zrekonštruovali sme rybníky na Železnej studienke, ktoré už dlho nespĺňali svoju funkciu.

- prvýkrát sme realizovali zelenú strechu na budove v majetku mesta – Dom seniorov Archa v Novom Meste.

Pri limitovaných kapacitách a spomenutých súvislostiach je za pár rokov za nami veľa krásnych a kvalitných projektov.

Počas môjho pôsobenia sme vypísali dve veľké architektonicko-urbanistické súťaže – na novú podobu múzea v Gerulate a súťaž na budúcu podobu územia okolo novej električkovej trasy v Petržalke. V týchto dňoch sme vypísali súťaž na revitalizáciu Námestia slobody. Participáciu obyvateľov na rozvoji mesta považujem za dôležitú sučasť našej práce – aj z toho dôvodu a s podporou poslancov mestského zastupiteľstva sme vypracovali stratégiu, ako zapojiť obyvateľov Bratislavy do tvorby územno-plánovacích nástrojov jej rozvoja. Sami sme si to vyskúšali pri participáciu obnovy parčika na Svoradovej ulici, že keď sú ľudia vypočutí a pochopia, aké sú  možnosti, radi využívajú a vážia si verejný priestor, ktorý majú k dispozícii.

 Ľudia by zrejme chceli, aby ste viac prezentovali názory, postoje, vízie, ale i represie voči stavebníkom na rôznych fórach a v médiách. Mohlo by to k niečomu pomôcť, malo by to zmysel?

Mnohí mi vyčítajú, že navonok málo komunikujem. Po prvé, publikujem v odborných časopisoch a na odborných fórach, ale v mojej funkcii to asi očividne nestačí. Potrebovala by som na to odbornú posilu. Nikdy som neprodpokladala, že budem celú moju nespokojnosť naozaj s mnohými vecami vyhlasovať stále do sveta. To nepovažujem za správne a kultivované. V prostredí, z ktorého som prišla, ktoré ma výrazne formovalo a formuje dodnes, a ktoré nám kultúrne a historicky nie je cudzie, toto nie je možné. Jednak som zamestanec hlavného mesta a musím hľadať a presadzovať riešenia interne cez inštitúty, ktoré sú na to vytvorené. Vychádzam z toho, že by mali v prvom rade komunikovať politici. Odborný názor je veľmi dôležitý a musí byť kvalitný, dobre vyargumentovaný, ale dobrý politik v rámci svojej politickej zodpovednosti vidí aj širšie spoločensko - hospodárske súvislosti,  a preto má rozhodujúce slovo. Vo Viedni sú to aj viceprimátori, ktorí majú rozdelené kompetencie mesta, od rozvoja mesta po sociálne veci. Viedenská viceprimátorka pre rozvoj mesta Maria Vassiliakou takto nesie zodpovednosť za túto agendu a nastavuje jej smerovanie, aj voči samotnému primátorovi Viedne a koaličnej dohode.

Na záver už len malé porovnanie s neďalekým a zhruba rovnako veľkým Brnom. Mala som na návšteve hlavného architekta mesta Brna, ktorý má  veľký rozpočet, po roku už 20 ľudí (plánuje mať 30!) a pôsobí ako príspevková organizácia mesta. Aj ten však po roku činnosti pochopil, že možnosť zapojiť sa do politickej diskusie priamo pri rozhodovaní je veľmi dôležitá.

 (bak, foto TASR)

 

1 komentár
ODPOVEDAŤ johan | 9. 9. 2017, 06:13

Jóóó Vídeň je Vííídeň ! Už 6 rokov (ačikoľko) pani HA sníva a rozpráva o tom ako je to vo Viedni. Hlavným cieľom všetkých tých drístov okolo, je získanie vlastného úradu ( príspevkovej organizácie ako v Brne ) s budovou, aparátom a šoférom, cit. : ,,Vo Viedni som sa ako architektka naučila " ,,ako som na to bola zvyknutá v Rakúsku." ,,Vo Viedni je poradný orgán tzv. Rada pre tvorbu mesta" ,,Vo Viedni sú to aj viceprimátori, ktorí majú rozdelené kompetencie mesta" ,,Viedenská viceprimátorka pre rozvoj mesta Maria Vassiliakou takto nesie zodpovednosť za túto agendu " ,,Mala som na návšteve hlavného architekta mesta Brna, ktorý má veľký rozpočet, po roku už 20 ľudí (plánuje mať 30!) a pôsobí ako príspevková organizácia mesta. "

Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter