Rozhovory z mesta 28. júl 2019

Nemali by sme sa dopustiť osudovej chyby, že škrtneme vertikálnu dopravu, tvrdí šéf sprievodcov Marián Bilačič


Rozprávanie sa s turistickým sprievodcom, vizionárom, Bratislavčanom, Mariánom Bilačičom je vždy inšpirujúce.

O svojom meste a práci hovorí s láskou a nadšením. Kritizovať sa snaží konštruktívne a v záujme posúvania vecí smerom ku kvalite.

Stále predsedá organizácii pod názvom Slovenská spoločnosť sprievodcov cestovného ruchu, sprevádza a cestuje po svete.

-Poďme rovno do ulíc a na námestia hlavného mesta.

Tvrdíte, že už aj Bratislava začína byť turisticky predimenzovaná. Ako to myslíte a prečo?

M. Bilačič: Bratislava dosahuje momentálne hodnoty návštevnosti, ktoré sa v nárazových časoch blížia k limitným počtom, kedy návštevník,

alebo obyvateľ mesta stráca svoj komfort. Poviem príklad. Keď som bol v Prahe,

americkí turisti sa mi sťažovali na neuveriteľne obrovské množstvo ľudí na Karlovom moste...

No a ja som im povedal: Príďte tam ráno o siedmej a budete tam sami...

Zatiaľ to u nás ešte nie až tak horúce.

-Nemala by už Bratislava začať tvoriť a nastavovať nové produkty?

Určite áno. Napríklad jedným z najproblémovejších bodov, ktoré v súčasnosti máme v rámci obslužnosti organizovaných skupín,

je Bratislavský hrad. Ak všetky autobusy chcú prísť v zhruba rovnakej dobe na Hrad, tak vzniká pretlak. Je to na odbornú diskusiu,

no viem si predstaviť že by časť návštevníkov mohla zísť z Hradu dole peši,  po Beblavého ulici.

Túto ulicu by to určite oživilo a pozdvihlo. V tomto smere máme žiaľ mnoho odporcov ktorí tvrdia,

že starší návštevníci nedokážu prejsť o 400 metrov viac. Pre porovnanie v Prahe tí,

ktorí vystúpia na Pohořelci musia prejsť cez celý areál Pražského hradu bezmála 2 kilometre Tam je to tak, nikto to nerieši. Buď ľudia idú, alebo nejdú...

-V tejto súvislosti si spomínam, že keď prvý bratislavský župan v novodobej histórii, Ľubo Roman,

navrhoval lanovku na Hrad, mnohí ho vysmiali...

Tzv. visutá lanovka, či zubačka, bola aj v najnovšom projekte Vydrice...

Mnohé mestá majú takúto pomocnú dopravnú a zároveň i turistickú atrakciu a funguje to, nie?

Napríklad v Prahe lanovú dráhu na Petřín prevádzkuje dopravní podnik  hl. mesta ČR.

Je taká aká je, ešte si pamätá ducha socializmu, ale všetci sú radi že ju majú.

Takéto niečo je výzva práve na ten kooperatívny manažment,

aby sa súkromný sektor spolu s mestom dohodli na niečom, čo je viac-menej podnikateľská šanca

a zároveň obrovská služba pre obyvateľov a návštevníkov mesta.

Zoberte si len napríklad mamičky s kočíkmi, ktoré by sa v rámci popoludňajšej prechádzky z nábrežia cez Vydricu ľahko dostali na Hrad.

Alebo už spomínané zástupy turistov... Nemali by sme sa dopustiť osudovej chyby,

že potenciál rozvoja nábrežia vrátane Vydrice, zanedbáme tým, že definitívne škrtneme vertikálnu dopravu.

To znamená lanovku, výťah, alebo čokoľvek ostatné.

Tento koridor v záujme rozvoja podhradia ako aj Bratislavského hradu samotného, naše mesto určite potrebuje.

-Na Hlavnom námestí mesto nedávno zrekonštruovalo Maximiliánovu fontánu a vrátilo jej vzhľad zo 16. storočia.

Fontána ale podľa nás stratila spoločenskú funkciu... Ako to vnímate Vy?

Kde je voda, tam je život....Asi sa pamiatkari veľmi nepotešia,

ale ten prstenec, ktorý obklopoval Maximiliánovu fontánu k nej naozaj ťahal život.

Dnes ľudia akoby prešli okolo tejto fontány bez povšimnutia, pretože jej chýba viditeľná voda, ako symbol života.

Asi z hľadiska pamiatkovej prezentácie je to takto v poriadku, ale ľudia už okolo fontány nesedia...

Samozrejme koľko ľudí toľko názorov, ale opakujem,

že ten prstenec naplnený vodou ťahal k sebe deti i dospelých a vlastne ponúkal možnosť sadnúť si.

-Mestské hradby sú žiaľ opäť po krátkom čase ich sprístupnenia uzatvorené.

Aké boli ohlasy turistov v čase, keď sa tam dalo chodiť?

Po otvorení sa hradby stali veľkým hitom. Bolo to niečo, čo oživilo časť mesta, najmä prepojením Židovskej ulice s mestskými múrmi.

Spomínam si, že ako tínedžeri sme na zrenovované hradby v 80-tych rokoch chodili randiť.

Nikto nás tam neotravoval a bolo tam množstvo rôznych zákutí... Už ako začínajúci sprievodcovia sme v tých rokoch prezentovali turistom hradby so značnou hrdosťou.

V nedávnej dobe, po ich otvorení, tam vznikla zaujímavá prezentácia  židovských dejín a ľudia si to miesto obľúbili.

Ich zatvorenie z bezpečnostných dôvodov kvôli statike, je treba rešpektovať.

Na druhej strane hradby a ich oprava by si zaslúžili veľkorysejší prístup.

-Je možné v Bratislave hovoriť z hľadiska sprievodcovských služieb aj o nejakých nových turistických trasách?

Určite áno. Máme napríklad požiadavky na zeleň v meste, to znamená parky, záhrady.

Rastie aj záujem o technické stavby, či architektúru prvej Československej republiky.

Dokonca mnohých zaujíma aj architektúra 21. storočia, to znamená roky 2000 plus.

Boli sme napríklad požiadaní rakúskymi architektami o služby pri sprevádzaní lokalitou Eurovea.

Mnohí sa vyjadrili, že tento priestor je im veľmi sympatický a investor tu vraj trafil, ako sa hovorí,

klinec po hlavičke a že prvá etapa bol veľmi dobrý ťah. Ale chodili sme s nimi aj po socialistickej architektúre.

Mnohé objekty, ktoré my povedzme zaznávame, sa im naopak páčia a vyzdvihli ich.

Ako príklad spomeniem budovu starého Priora na Kamennom námestí, najmä jeho trojuholníkovú časť.

Z nej boli nadšení. Strohosť tejto architektúry ich fascinovala. Ohromil ich aj starý OD Dunaj na Námestí SNP,

ktorý je kultúrnou pamiatkou.

Obdivovali na ňom napríklad výklady na prízemí okolo ktorých sa dá chodiť a na tú dobu to bol podľa nich moderný počin.

-Čo je podľa vás najdôležitejšie pre vytváranie dobrých podmienok rozvoja turizmu v hlavnom meste?

Žiadne mesto na svete, turisticky, nemôže povedať že je úspešné do momentu, kým preň nenadchne svojich obyvateľov.

V Benátkach  preklínajú návštevníkov a domáci ich v podstate „nemusia“, okrem tých, ktorí profitujú z tohto biznisu.

Regulácia počtu návštevníkov sa nedarí a tak Benátky ich starousadlíci už aj opúšťajú.

Mnohí odišli pretože sa pre nich stali hlučnými a otravne preľudnenými.

Naše mestá majú šancu formou kooperatívneho manažmentu, včas prúdy turistov nasmerovať tam,

kde ich chcú mať tak domáci obyvatelia, ako aj agentúry, či cestovné kancelárie. Cestovný ruch sa dá umne regulovať.

Je veľkou chybou ak služby cestovného ruchu zredukujeme iba na interakciu zákazník a poskytovateľ služby.

Celý príbeh sa totiž odohráva na území mesta, a zároveň na teritóriu štátu, ktoré majú tiež svoje nezastupiteľné úlohy!

A práve zosúladiť ten prierez súkromného, verejného a štátneho záujmu by mala byť jedna z zásadných výziev.

Každý z týchto hráčov hrá na „inom“ poli, ale mali by byť naladení na jednu vlnovú dĺžku a tá vychádza z potrieb návštevníkov,

ale aj z spokojnosti obyvateľov našich miest.

U nás sú za úspešných považovaní najmä tí, ktorí z cestovného ruchu najmä veľa vyťažili.

V turisticky vyspelých krajinách sa úspešní snažia byť prospešní a tak cielene zhodnocujú prostredie v ktorom podnikajú.

-Viete uviesť aj nejaký príklad?

Iste. Napríklad Rakúsko. Mnohé strediská rakúskeho cestovného ruchu nie sú posadnuté len tvorbou nekonečného zisku a vedia,

že časťou vytvorenej hodnoty musia refinancovať aj potreby domáceho obyvateľstva, potreby podnikateľov v cestovnom ruchu,

ale zároveň musia aj umne investovať.

U nás to nerobia všetci a nerobíme to dostatočne v porovnaní s inými šikovnejšími mestami.

Za rozhovor ďakuje Robert Lattacher 

Foto: Br. kuriér

Foto: Br. kuriér

4 komentáre
ODPOVEDAŤ Ivasko | 30. 7. 2019, 09:43

Nie som odbornik Ale sledujem pozorne vyvoj dopravy A vifem ze napriklad mesto ulm v nemecku vazne jvazuje o vystavbe lanovky Cez dunaj V meste koblenz na rine v nemecku som na lanovky zviezol Ne to nádherná Je to podobna situatia Ako v Bratislave Dole Rieka a mesto Takze viem ze to ide Dostať Busy z centra a atraktívny pohľad na mesto je super idea

ODPOVEDAŤ Ivasko | 29. 7. 2019, 08:40

Lanovka na hrad je je dlhodoba Tema Prepojit ju s Projektom lanovka Cez Dunaj a zaintegrovat do mhd moze byt zachranou pre bratislavsku dopravu

MO | 29. 7. 2019, 14:04

Pozemná lanovka na hrad nebude, nie sú na to priestorové možnosti. V rámci Vydrice sa plánuje normálny výťah, ktorý spojí západný koniec Oeserovho radu (resp. Floriánskej ul.) s terasou NRSR. Projekt lanovky ponad Dunaj (ktorá by sa ale v žiadnom prípade nedala prepojiť s lanovkou na hrad) navrhlo HB Reavis a celé to už dávno padlo. A verte mi, dopravu v meste by to nezachránilo ani náhodou.

lohan | 30. 7. 2019, 07:57

V 50. rokoch bol súčasťou MHD aj propeler a ,,kdepak ty loňské sněhy jsou"?

Pridajte komentár

Anketa

Ako hodnotíte rok vládnutia primátora Matúša Valla školskou známkou?

18%
3%
5%
14%
37%
5%
18%


Na začiatok stránky hore
Newsletter