Už o pár dní čakajú žiakov prijímacie skúšky na stredné školy. Správne si vybrať, uspieť na prijímacích pohovoroch a dostať sa na vytúženú školu. Tento proces nemusí byť vždy jednoduchý. Na rozhodovanie bez stresu je potrebný dostatok času. Preto je dobré, ak sa rodičia s deťmi rozprávajú a priebežne pripravujú už od druhého stupňa.
Ako deťom pomôcť zvládnuť prípravu na skúšky, a ako ich podporiť aj keď neuspejú? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sme hľadali s psychologičkou Máriou Jaššovou, ktorá sa dlhodobo venuje téme psychologického bezpečia, kariérového poradenstva či kariérovej výchovy.
Kedy je vhodné začať sa zaoberať výberom strednej školy?
Ideálne je, keď sa so svojím dieťaťom rozprávame priebežne o jeho záujmoch, o tom, čo mu prináša radosť a o tom, čo mu ide. Je to možné už od predškolských rokov. Môžeme spolu zvedavo skúmať, ako sa odpovede dieťaťa menia a čo, naopak, ostáva. Tiež je skvelé, keď sa aj v škole dieťa priebežne stretáva s reflexiou svojich schopností a zručností, a s tým, ako sú jednotlivé predmety prepojené s rôznymi školskými odbormi. Samotnú tému stredných škôl a ich výberu je dobré otvárať postupne od druhého stupňa. Dôležité je nechať si dosť času na ich preskúmanie a zistenie potrebných informácií, aby rozhodovanie neprebehlo v rýchlosti a strese.
Ako v tomto procese môže pomôcť rodič?
Rodič sa môže dieťaťa priamo pýtať, akú podporu by mu mohol poskytnúť. Každé dieťa potrebuje inú mieru a podobu pomoci. Niektoré potrebuje pomoc pri zisťovaní informácií o stredných školách, iné už majú školu vybratú a potrebujú skôr uistiť, že sú na správnej ceste. Časť detí môže potrebovať sprevádzanie celým procesom výberu, ale niektoré chcú už toto rozhodnutie robiť samostatne. My by sme im predovšetkým mali dať najavo, že sme tam pre ne, a vyhradiť pokojný čas a priestor, v ktorom sa s nimi tejto téme vieme venovať.
Odporúčate navštevovať veľtrhy stredných škôl či deň otvorených dverí?
Myslím si, že presne tieto spôsoby spoznávania rôznych možností, buď priamo na školách či v stánkoch veľtrhov, sú výborné pre získanie nielen informácií, ale i akéhosi „pocitu“ zo školy. To môže pri rozhodovaní hrať dôležitú rolu. To, ako dieťa vníma atmosféru na škole, ako zažije komunikáciu pedagógov a žiakov, ktorí už na danej strednej škole sú, je často presvedčivejšie, ako webové stránky škôl. Môže to pomôcť aj pri rozhodovaní sa medzi dvomi či viacerými školami podobného zamerania. Určite by som preto odporúčala začať zbierať takéto skúsenosti skôr ako v poslednom ročníku.
Na aké ďalšie kritéria, okrem výsledkov v rebríčkoch či testovaní žiakov, majú rodičia s deťmi pri výbere školy prihliadať?
To veľmi závisí od hodnôt a preferencií detí a ich rodičov. Pre niektorých môže byť kľúčové zameranie na výkon a výsledky, alebo dôraz na konkrétne predmety a na rozvoj detí v niektorej oblasti, ako je matematika, jazyky, humanitné predmety a podobne. Pre niekoho je zas dôležité, ako sa v škole starajú o vzťahy medzi rovesníkmi a učiteľmi, a môže si všímať, do akých preventívnych alebo rozvojových programov sa škola zapája. Je dobré si dopredu aj spolu s dieťaťom vyjasniť tieto očakávania. Samozrejme, všetci chceme pre svoje deti školy, ktoré ich dobre pripravia pre život. Čo to však pre mňa a moje dieťa znamená? Chceme školu, ktorá deti zapája do dobrovoľníckych aktivít, ktorá podporuje športové aktivity detí, alebo s intenzívnou prípravou na rôzne skúšky? Hľadajme tieto odpovede spolu s dieťaťom.
V Bratislave sa aktuálne veľa diskutuje o tom, že kapacity gymnázií sú na počet uchádzačov oveľa nižšie. Rodič s dieťaťom má pri výbere neľahkú situáciu. Vnímate u detí v poslednom ročníku narastajúce obavy či väčší stres z prijímacích skúšok na tento typ stredných škôl ako tomu bolo v minulosti?
Určite sa táto situácia premieta do toho, ako deti a rodičia rozmýšľajú o výbere školy a ako uvažujú o svojich šanciach na úspech. Časti detí, hlavne tých s jasnou predstavou o vysnívanej škole, to môže prinášať veľký stres a tlak. Myslím, že veľakrát ten zvýšený stres prežívajú hlavne rodičia.
Mnohé šikovné deti sa bez drahých prípravných kurzov, na ktoré niektorí rodičia nemajú financie, na vybrané gymnáziá nedostanú. Ako vnímate tento jav, čo by ste im poradili?
Dnes existuje mnoho ciest a spôsobov, ako sa rozvíjať, posúvať a zvyšovať svoje kompetencie aj mimo kontextu strednej školy. Exitujú kurzy, možnosti dobrovoľníctva, a podobne. Aj keď sa dieťa nedostane na vytúženú školu, neznamená to odsúdenie na neúspešný život. Dôležité je byť aktívny, zapájať sa do rôznych aktivít, vyhľadávať ľudí s podobnými záujmami a hodnotami. Keď sa pozrieme na budúcnosť trhu práce, dôležitými zručnosťami budú ochota neustále sa vzdelávať a učiť, reziliencia a schopnosť adaptovať – to všetko sa učíme aj vtedy, keď veci nejdú podľa našich predstáv.
Ako by mal vyzerať deň pred skúškou?
Každý máme svoje zvládacie stratégie, vďaka ktorým úspešne čelíme náročným situáciám. Je dobré ich poznať, prípadne ich svojmu dieťaťu pripomenúť. Niekto môže ešte posledný deň venovať zopakovaniu si učiva, niekomu pomôže, ak už knihy odloží a venuje sa len oddychu alebo pohybu. Každopádne, v tento deň je dôležité dodržať dobrú životosprávu – poriadne sa najesť, piť, mať dostatočne dlhý spánok a oddýchnuť si. Určite by som pridala aj slovné povzbudenie a podporu od rodičov.
Môžete poradiť aj praktické triky na zvládnutie stresu pred testom?
Dobré je si ešte pred prijímacími skúškami priebežne v pokoji skúšať nejaké techniky a overiť si, či mi fungujú. Môže ísť o rôzne dychové cvičenia, ako predlžovanie výdychu, sústredenie sa na hlboké dýchanie do brucha. Ďalšou technikou, ktorá často prináša upokojenie, je na chvíľu zamerať svoju pozornosť na kontakt nôh s podlahou, alebo na svoje zmysly – aké farby okolo seba vidím, čo v danej chvíli počujem? Stačí chvíľa, kedy venujem pozornosť týmto procesom vo svojom tele, a môže prísť upokojenie dýchania i stresovanej mysle. Veľmi odporúčam mať v zásobe aspoň dve takéto cvičenia, o ktorých viem, že mi obvykle pomáhajú.
Skúšku dieťa spravilo, no na strednú školu sa nedostalo. Ako k nemu pristúpiť, aby situáciu zvládlo a psychicky ju ustálo?
V prvom rade je potrebné, aby sme tú situáciu zvládli a ustáli my, rodičia. Dieťa bude zahltené vlastným sklamaním a smútkom, nepridávajme mu ešte starosť o nás. Najlepšie ho podporíme, keď pri ňom budeme pokojne stáť a prinášať nádej a perspektívu do tejto situácie. Dieťa to môže v danej chvíli prežívať ako najväčší neúspech a „koniec sveta“. My mu môžeme ponúknuť širší pohľad, hovoriť o tom, ako niekedy aj neplánované odbočky môžu človeka posilniť. Samozrejme, dieťaťu pomáhame s hľadaním praktických riešení.
Ďakujem.
Jana Pohanková
