Marián Bilačič: Zlodejské gangy v centre pracujú tímovo a premyslene

 Nielen o problémoch v cestovnom ruchu a výkone povolania, ktoré poznáme pod pojmom sprievodca v cestovnom ruchu, ale aj o turistoch v Bratislave, negatívach a pozitívach turistického ruchu v hlavnom meste, sme sa pozhovárali s predsedom Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu (SSSCR) Mariánom Bilačičom. Ako sprievodca pôsobí už tridsať rokov.

 Určite je rozdiel v tom, cez ktoré vstupné brány do nášho mesta turisti vojdú, aby potom postupovali do centra mesta. V čom spočívajú?

Pokiaľ ide o budovu osobného prístaviska, ktorý je už tiež hanbou Bratislavy, tak tú využívajú iba pasažieri spoločnosti LOD. Twin City Liner sa presunul do priestoru Mostu SNP a úprimne neviem kto im to dovolil skolaudovať, pretože tam nie je zázemie pre pasažierov, nie je tam čakáreň, len menšia kaviarnička, nie sú tam žiadne toalety, ktoré by zodpovedali technickým a hygienickým normám.

Ľudia, ktorí prídu do Bratislavy lietadlom nedokážu pochopiť jednu vec – prečo neexistuje ani jedna priama autobusová linka, ktorá by spájala letisko s centrom mesta. Linka číslo 61 jazdí na hlavnú stanicu, číslo 96 do Petržalky... A toto turisti nedokážu pochopiť, prečo nejde do centra autobus, alebo električka a prečo si nemôžu zakúpiť cestovný lístok priamo vo vozidle MHD.

Pokiaľ ide o samotné letisko, tak odletová a príletová hala sú na európskej úrovni, o gastronomických službách v nich sa vedú polemiky. Osobne mám dobré aj zlé skúsenosti.

Ďalej, pokiaľ ide o informačné stánky, tak na našom letisku máme infostánok a funguje už roky. Treba povedať, že ani v Amsterdame a ani v Bruseli sa v takýchto informačných kioskoch nebavia s cestujúcimi jednotlivo. Sú tam informačné materiály a keď sa naozaj chce niekto osobne niečo spýtať, no tak sa postaví do radu a môže tam stáť aj hodinu. A nikto to tam nerieši, prosto je to tak. Pokiaľ sa objavila aj kritika na informačnú kanceláriu na našom letisku, tak si myslím, že to robí v súčasnosti najlepšie za posledných 25 rokov. Ide o službu, ktorá nemôže mať masový charakter. Tu musia nastúpiť technológie.

 Máte zrejme skúsenosti aj s príchodom turistov cez našu neslávne slávnu hlavnú železničnú stanicu...

Robíme pravidelné bezplatné prehliadky hlavnej stanice. Drvivá väčšina ľudí ktorá do Bratislavy príde cez hlavnú stanicu, pozerá v nemom úžase a šoku. Jednak z toho, že stanica je pomerne morálne zastaraná a aj preto, lebo turisti nevedia pochopiť, prečo nemáme plošiny, resp. pneumatické výťahy na nástupištia. Stačí ťažší kufor, alebo horšie chodiaci človek a sú problémy. Mnohí aj vnímajú, že stanica bola trochu rekonštruovaná, ale spomínanú absenciu považujú za veľký dlh voči starším a slabším. Pýtajú sa, ako mamička s kočíkom vyjde po schodoch hore na perón. Je sympatické, že bezdomovci v rámci resocializačného programu pomáhajú s kuframi, ale čo v prípade keď tam nie sú? Stanica podľa nich nespĺňa charakter bezbariérovosti. No a samozrejme, hlavná „šťanica“ – hlavná stanica, prešla už pred MS v hokeji určitým výtvarným opatrením a jej priestory sú také aké sú, nie sú najhoršie. Väčšina európskych metropol má kvalitné hlavné stanice, aj keď musím povedať môj nedávny zážitok z budapeštianskej Kelety pályaudvar (východná žel. stanica). Tamojšie verejné záchody mi pripomenuli snáď strednú Áziu osemdesiatych rokov v bývalom Sovietskom zväze. Ale samozrejme potom ,keď človek nastúpi do metra U4, tak je to o inej kvalite.

 Turistické atrakcie Bratislavy. Svojho času prvý ponovembrový župan Ľubo Roman navrhoval lanovú dráhu na Bratislavský hrad. Vtedy ho viacmenej vysmiali. Dnes by to bola úžasná atrakcia aké majú aj Budapešť, Praha či aj ostatné mestá Európy a sveta... Za posledných, možno osem rokov, nepribudla v centre mesta nijaká zaujímavá atrakcia v podobe Čumila, Paparazziho a pod. Turisti sa dnes fotia pred všetkým - aj pred sochou stojaceho prasiatka na ulici....

U nás v meste, na uliciach a námestiach, pútajú veľkú pozornosť najmä živé sochy a veľmi bodujú. Tento rok ale ubudli, nevidno rytiera, alebo Schöne Náciho. Pokiaľ ide o atrakcie, tak novinkou je hrajúca farebná fontána pred Carltonom, ktoré sa turistom veľmi páči. Už je atraktívne chodiť aj po mestských hradbách, ktoré boli dlho zatvorené. Preto teraz vieme napríklad natiahnuť prehliadku tak, že prejdeme po Židovskej a mestskými hradbami sa vrátime späť. Alebo keď ideme od Dómu sv. Martina na hrad a pod. Myslím si, že výstava portrétov panovníkov na mestskom opevnení priniesla nejaký ten efekt, takisto ako aj výstava významných tvárí židovských obyvateľov. Bratislava a jej centrum je geniálne aj v tom, že tu môžete nájsť rôzne skryté miesta. Snažím sa robiť aj prehliadky na tému skrytá Bratislava. Je to o tom, čo sa nezmestilo do bežnej prehliadky a čo v klasických turistických sprievodcoch nemáte.

 A ktoré sú napríklad skvosty tej skrytej Bratislavy?

Niektoré zaujímavé zadné dvory. Alebo napríklad na Hlavnom námestí máme cikajúcich chlapcov - ale to nie sú tí praví. Praví sú niekde inde a bohužiaľ sú prístupní len počas pracovných dní do šestnástej hodiny v zadnej časti Primaciálneho paláca. Prudérne prešporské dámičky v šestnástom storočí povedali, že takú ťažkú pornografiu v podobe „cikajúcich“ chlapcov, že to teda nie a musí to ísť  preč. Aj preto nová časť fontány má iba ryby. Väčšina sprievodcov o tom ani nevie a keď môžem, tak stiahnem turistov z Primaciálneho paláca do toho nádvoria. Alebo sú to nečakané pohľady, uličky, vnútrodvory, skryté fontány a pod. Ľudia sa tomu veľmi potešia. Napríklad jedným z najväčších komerčných úspechov v poslednej dobe je Obchod v múzeu, múzeum v obchode na Bielej ulici. Keď sme mali v Zichyho paláci pred rokmi stretnutie sprievodcov, prišiel tam neznámy chlapík s jednou pani a povedali nám, že otvárajú múzeum obchodu. Prvý rok im tam žiadny sprievodca, ako sa hovorí, ani nepáchol, ale keď sa rozšírilo, že majú aj bratislavské rožky, že tam majú klasický koloniál medzivojnového obdobia a že tam hrá dobrá hudba, najmä swing a že sú tam dobové artefakty – pokladnice, triedičky na mince, či najstaršia dochovaná coca-colová fľaša u nás a navyše vstup je zadarmo – tak to bola bomba!  Návštevníci sa ocitnú v autentickom prostredí, môžu ochutnať ribezlák a iné dobroty - a to je tá pridaná hodnota. Ide o interaktivitu, zážitok rôzneho druhu – kulinársky či estetický. No a toto na ľudí pôsobí ako magnet. V súčasnosti je to pre kolegov sprievodcov pri sprevádzaní hitom.

 Ako ľudia v zahraničí, alebo turisti vôbec vlastne vnímajú Bratislavu? Je niečím naše hlavné mesto charakteristické tak, ako pre nás bolo kedysi „krásavicou na Dunaji?“ Čím je typická? Krásnymi babami (úsmev). Momentálne je naša malosť našou výhodou. Staré Mesto je kompaktné, milé a pre drvivú väčšinu ľudí je čisté, bezpečné a útulné. A je tu atmosféra, ktorá je skôr stredomorská. Trochu sú zahraniční návštevníci prekvapení, prečo nie je tento život v centre vytiahnutý až k Dunaju. Odpoveď je veľmi jednoduchá – dal mi ju už dnes nežijúci Dodo Žoldoš keď povedal: komunisti robili všetko preto, aby ľudia v Bratislave nemali žiadny citový vzťah k Dunaju.

Ešte ako chlapci sme mali člny a boli sme perzekvovaní, kontrolovaní a znechucovaní zo strany štátnej moci, aby sme nechodili na Dunaj – aby nebodaj niekto z nás cez železnú oponu nezdrhol. Takže sterilný vzťah ľudí k Dunaju je daný dedičstvom minulého režimu. Dnes sa po Dunaji preháňajú chlapci na krásnych motorových člnoch a jazda na člnoch sa stáva niečim. Na dunajské nábrežie potrebujeme dostať život a niektoré komerčné projekty sa o to pokúsili, ale nie je to prirodzené. Ak by mali iné mestá takéto možnosti, napríklad aj v podobe skvostného Skladu číslo 7 pri Eurovei, tak by to tam určite fungovalo trochu inak. Ak vznikne nové Lido, vytvorí sa protipól a tým pádom by sa mohlo mesto začať vyvíjať symetrickejšie. Pretože tie promenády sú odstrihnuté.

 Bratislava podľa mňa premárnila šancu urobiť zo Starého mosta medzinárodnú turistickú atrakciu v podobe repliky Mosta Františka Jozefa. Mohol tak vzniknúť aj akýsi historický okruh cez Dunaj do okolia Sadu Janka Kráľa a späť po Moste SNP do centra. Ako to vnímate?

 Karty sú rozdané, replika zrejme nenašla podporu na tých najvyšších miestach. Stále sa ten zámer dá uskutočniť, pričom bude mať možno inú formu. Každý projekt sa dá urobiť, ale nesmie byť prázdny. Ľudia majú radi hmatateľné a atraktívne veci. Napríklad celý priestor pred  divadlom Aréna by si zaslúži rekultivovať. Otázka je, čo tam dať... Treba tam ale určite priniesť život. Mestská pláž sanuje len prostrednú časť nábrežia a to tiež len v lete. V iných častiach petržalského nábrežia je to zatiaľ zlé, najmä za Mostom SNP.

 Čo podľa vás robí medvediu službu turistickému ruchu v Bratislave?

Celkový dojem z Bratislavy rušia najmä graffiti, poškodzovanie fasád. Je to aj preto, lebo graffiti sa v povedomí mnohých ľudí spája s kriminálnou scénou. Imidžu nášho mesta neprospievajú ani pomočení, prepotení, opití na lavičkách ležiaci bezdomovci. Väčšina bezdomovcov nie sú agresívni, to znamená neatakujú, neobťažujú turistov. Napríklad vo Viedni je agresívne žobranie v centre mesta zakázané.

 Ako to bolo s balkánskou pouličnou skupinou vreckárov, ktorá tu ešte donedávna operovala?

Trochu nás prekvapilo, že hovorkyňa magistrátu nám povedala, že mesto nemá žiadne poznatky o tom, že tu operovala balkánska skupinka vreckárov. Ich tváre sú sprievodcom podstatne známejšie, ako tváre poslancov mestského zastupiteľstva. Tento príbeh sa začal asi pred dvoma-tromi rokmi, kedy sa tu objavili úplne nové dievčence. Ale balkánske slečny tu boli už možno pred siedmimi-ôsmimi rokmi a ako lopkári (lopnúť, ukradnúť) sa sústreďovali na kabelky na lavičkách. Vtedy ich bolo lez zopár, no v uplynulom období sem prišli doslova bandy, ktoré ale operujú aj vo Viedni. Napríklad pred Schönbrunnom je tabuľa s výzvou v ôsmich jazykoch, aby si návštevníci dávali pozor na vreckárov. V Bratislave sa ráno schádzali pod Mostom SNP, kde mali akúsi operatívnu poradu. Robili viac typov krádeží. Schádzali sa napríklad v lieviku pod Michalskou bránou, ďalej okrádali turistov ktorí vystupovali z autobusovej zastávky pri Moste SNP a presúvali sa na druhú stranu do centra, cez priechod pre chodcov. No a potom kradli aj vo dvore starej radnice, pri Čumilovi, teda všade tam, kde je klient nabudený na inú aktivitu ako na pozornosť na svoje veci. Ale realizovali sa aj na hrade a pod. Aj dnes ešte existujú, ale ťažisko svojej „práce“ presunuli na Obchodnú a Poštovú. Tam bola jedna vreckárka aj chytená pri čine. Už nejdú tak ostro po turistoch a ich pohyb po pešej zóne sa zredukoval.

 Téma mestská polícia (MsP) v uliciach mesta. Mestskí policajti sú často pod paľbou kritiky v tom zmysle, že namiesto toho aby hliadkovali pešo v uliciach, vyvážajú sa v autách, dostávajú kolobežky, bicykle, či kone...

Viackrát sme sa obrátili, aj prostredníctvom štruktúr BTB (Bratislava tourist board), na mestskú políciu, aby vykonávala hliadkovú činnosť v Starom Meste, alebo aj na dunajskom nábreží, kde nám na zastávke určenej na nastupovanie a vystupovanie turistov postávajú taxikári. Dostali sme ubezpečenie, že MsP robí efektívny dohľad prostredníctvom kamier...Trochu sme sa pobavili. Často nám aj povedali, aby sme im zavolali, ale keď sme to urobili, tak nám povedali že hliadky majú dôležitejšiu činnosť a na nábrežie neprídu, pretože to vidia na kamerách a pokiaľ tam nedochádza k protispoločenskej činnosti... Samozrejme aj my by sme privítali viditeľnú prítomnosť MsP najmä v špičkových časoch a v sezóne. Ideálne na tých najfrekventovanejších turistických bodoch, pretože ich prítomnosť naozaj odrádza zlodejov od toho, aby tak okato okrádali a atakovali klientov. Aj keď treba povedať, že vreckári sú veľmi dobre podkutí a vedia presne načo sa majú odvolať a čo majú povedať. Je to premyslená tímová práca. Jeden do niekoho drgne, druhý kradne a tretí lup odnáša. Zažil som situáciu, kedy turistka bola okradnutá a pomerne akčne chytila zlodejku za ruku a v tom k nej pristúpil muž, člen zlodejského tímu a vyzval ju, aby vysvetlila, prečo dámu -zlodejku „napáda“ a dokonca sa to otočilo voči nej, pretože ďalšia s peňaženkou zatiaľ ušla... Takže zlodej – spoluvinník, začal kričať aby chytili zlodeja. Urobili obrovský hurhaj a v konečnom dôsledku sa z útočníka a vinníka skoro stala obeť.

 Cyklisti v centre mesta. Ako ich vidí sprievodca a ako turista?

Mala by sa určiť základná filozofia pešej zóny a promenády. V poslednej dobe sa nám stáva, že dochádza ku kolíziám medzi chodcom a cyklistom v pešej zóne a na promenáde. V mnohých mestách ktoré som navštívil, je jasne stanovený generel, kam sa cyklista môže dostať a kam nie. Opiera sa o prvok efektívnej ochrany slabšieho účastníka. Osobne som nadšencom cyklistiky a fandím jej, ale bolo by dobre, keby sa cez všeobecne záväzné nariadenie mesta vytvorili zóny, kde cyklisti smú a kde nie. V centre by mohli vzniknúť cyklopointy, kde by sa mohli bicykle odkladať. Na akési cyklistické depo by bolo vhodné Rybné námestie. Treba sa naozaj zamyslieť nad tým, že cyklista asi nemá nárok nato, aby sa na bicykli dostal ku každej pamiatke. Napríklad v Schloss Hofe nemôžu ísť bicykle do areálu, ale vytvorili im tam zázemie, aby si ich mohli návštevníci bezpečne odložiť. Takisto na dunajské nábrežie medzi Starým mostom a Mostom SNP cyklisti nepatria a mali by sa pre nich vytvoriť nejaké paralelné pruhy.

 Prečo turisti v Bratislave neprespávajú, alebo len veľmi málo? Aký je podľa vás dôvod?

Tých dôvodov je viac, ale ten najsilnejší je ten, že Bratislava je v priamej a ostrej konkurenčnej súťaži s okolitými a významnými mestami. Dnes môžeme povedať, že na úkor Bratislavy sa posilnilo Brno, pretože mnohé skupiny, ktoré sa presúvali z Budapešti do Bratislavy, tak naše mesto vybavia za dve a pol - tri hodiny. No a ďalšie dve hodiny dojazdu majú do Brna, ktoré ešte  nie je opozerané a je nové. V rámci inovácií sa táto moravská metropola snaží prezentovať.

 Takže nevieme turistov v Bratislave niečím takpovediac zachytiť na dlhšie?

 Aj tu existuje konkurenčný boj. Viedeň sa snaží predlžovať pobyt klienta a celkovo sa im ho podarilo zvýšiť na bezmála tri noci a v Budapešti sú to v priemere viac ako dve noci. Dnes napríklad ponúkajú všetky tri spomínané mestá výlety do Bratislavy. My sme sa snažili iniciovať projekt v akomsi magickom trojuholníku Brno-Budapešť-Bratislava-Viedeň, no Viedenčania sa s nami do nejakých veľkých partnerstiev nepúšťajú. Viedeň je veľmi silný hráč. Vo Viedni je toľko všelijakých kongresov, že kapacitne nato už nestačia. Pokiaľ ide o možnosti kongresovej turistiky v Bratislave, musíme si povedať o aký kongres by išlo. Existujú konferencie a semináre do sto osôb a potom tie väčšie. Obávam sa, že naše mesto nemá také veľké, svetové a špičkové priestory, ktoré by boli vhodné na servisovanie dvoch až štyroch tisícoch ľudí. Musíme si úprimne povedať, že Istropolis vyzerá tak ako vyzerá, Incheba detto... Z praktického pohľadu Bratislava určite nemá v súčasnosti také zázemie, ktoré by mohlo ponúknuť stredne veľké a veľké podujatia tohto druhu. Bratislava je zatiaľ málo atraktívna v doplnkových programoch. Bolo tu mnoho veľkých podujatí, napríklad tu boli zo spoločnosti SCANIA a videli Bratislavu i jej okolie, no ak chceme byť konkurencie schopný, tak naša ponuka musí byť naozaj kompaktná.

 A čo Bratislava a vínne cesty a  pivné cesty?

Skôr tie malé pivovary majú pomerne veľký úspech. Pokiaľ ide o vínnu cestu, tak pekne to popísala jedna Ruska, ktorá tu bola a povedala: prosím vás pekne, toto je vínna cesta číslo jedna -  to ste nevedeli urobiť aspoň poriadnu cestu ktorá by tam viedla...? Je to aj o tom, ale na druhej strane sme robili pre jednu lodiarsku spoločnosť Malokarpatskú vínnu cestu a oni nám povedali: Nemajte nám to za zlé, ale my si na Rýne kupujeme fľašu od miestneho vinára od dva a pol po štyri a pol eura a keď už je to niečo špeciálne, tak za šesť, sedem, či osem eur.  A vy nám tu ponúkate bežné vína za päť, či šesť až desať eur a niektoré nič moc. Takže - je to kontraproduktívne pre tento biznis a my sme toto tam s nimi zažili. Ale jeden ďalší príklad – išli sme s jednou skupinkou do Svätého Jura. Prišli sme do malého vinárstva a od začiatku to bolo celé zle. Zlý vstup - ošarpaný, kývajúce sa zábradlie popri strmých schodoch, čo stôl to iný obrus, každá stolička iná, skrátka ani samotná vínna pivnica nič moc... Ale potom prišiel mladý vinár so snúbenicou a porozprávali príbeh o tom, ako vinicu preberali v čase, keď toto ich rodinné dedičstvo upadalo a bolo zanedbané. Skrátka prišiel ich silný príbeh, ktorým tých návštevníkov podstate zlomili a keďže domáci boli aj veľmi milí, ochotní a úslužní, tak každý z hostí si na konci kúpil fľašku za osem eur. Dokonca im tam vykúpili nejaké zásoby. A aj povedali prečo: Pretože toto je autentické a my sme kúpou toho vína tých mladých podporili napriek tomu, že nejaké vína boli lepšie, nejaké horšie. A s touto spoločnosťou sme chodili aj do rôznych veľkých vinárstiev, kde im ale už chýbala úprimnosť a čistota príbehu.

 Ako vnímate existenciu a vznik rôznych turistických organizácií, ktoré akoby zostávali na akademickej a teoretickej rovine a pritom reálny život cestovného ruchu, hoci aj na ulici, je o niečom inom a niekde inde?

Už dlhodobo si myslím, že vytvárať oblastné organizácie cestovného ruchu v zmysle marketingových inštitúcií je vytváranie druhého, alebo tretieho SACR-u, čo je Slovenská agentúra pre cestovný ruch. Je to duplicita – mať oblastnú organizáciu i krajskú organizáciu. Osobne si myslím, že prezentovať bratislavský kraj z Bratislavy sa ani nedá a čo postrádam dlhodobo, je nasledovný rozmer: Marketing vie robiť pomaly každý, ale už nastúpil čas robiť kooperatívny manažment. Je potrebné naozaj efektívne manažovať fungovanie cestovného ruchu v Bratislave. Tu má nezastupiteľné miesto štát, ktorý by nám mal vytvoriť vrcholový orgán, ktorý promuje obrovskú značku. Má tu svoju úlohu aj mesto a mestské časti a potom pochopiteľne nastupuje priamy interakčný dialóg medzi klientom a poskytovateľom služby. Je treba vytvoriť také podmienky pre cestovný ruch zo strany mesta, aby sme sa nemuseli potkýnať na rozbitej dlažbe, alebo sa pozerať na burinu, ktorá vyrastá napríklad na Hviezdoslavovom námestí spod lavičiek.

Je potrebné zosynchronizovať všetkých hráčov v tomto orchestri, aby hrali v jednom takte, pretože zatiaľ to vyzerá, že každý si hrá svoju skladbu vo svojom tempe. Je to zatiaľ kakofónia. Mnohé sa podarilo zlepšiť, ale strategicky dôležité je vytvorenie kooperatívneho manažmentu. Kto iný by to mal robiť, ako subjekty združené v cestovnom ruchu?

 Robert Lattacher

Foto: rl