Architekt B. Kaliský o Kamennom námestí: Dlho sme zvažovali, aby nevznikol mačkopes

S hlavným autorom projektu Kamenného námestia, ktorý bol nedávno prezentovaný verejnosti, architektom Branislavom Kaliským, z architektonického ateliéru A1RESPECT, sme sa porozprávali o tom, prečo vznikol práve tento koncept riešenia daného územia v centre Bratislavy.

-Nemáte obavu, že v súvislosti s týmto projektom môže vzniknúť akýsi mačkopes? Rieši totiž iba časť Kamenného námestia a nie celú plochu komplexne. Čo je gro tohto projektu a jeho filozofiou?

Snažili sme sa, aby projekt nebol v konflikte so starou časťou.

Okrem toho neviem, čo by mohlo donútiť dve tak rozdielne spoločnosti investorov, akými Lordship a Tesco sú, aby išli spoločnou cestou...

Bolo by samozrejme krásne, keby to bolo jedno územie. Na druhej strane by to evokovalo čosi velikášske, akési shopping centrum, čo ale do tejto lokality nepatrí.

Ak ste videli všetky tie štúdie čo k tomu boli, tak boli práve o veľkom nákupnom centre...

Takže možno to paradoxne pomôže, že sa to bude robiť po častiach. Pretože práve po častiach nikto neurobí akýsi diktátorský, veľký koncept.

-Napriek tomu sa tu stretnú dve rôzne architektúry - stará a nová...

Nie je to až v takom konflikte, pretože sa prispôsobujeme materiálom, farebnosťou a v línii pokračuje aj hmota.

Jediné čo je nové, je prístavba na parkovisku ako novotvar, ale vlastne nejde o novotvar, pretože ona tam už predtým bola - než bol postavený súbor v podobe hotela Kyjev a obchodného domu Prior.

My ju vraciame a ja si myslí, že tam patrí. Fragment ulíc, ktorý je na Špitálskej ako sú „Dva levy“, či „Metropolka“ je už taký malý, že tá ulica už nie je ani vnímateľná.

-Investor hovorí, že v prípade veľmi zlého technického stavu skeletu budovy bývalého hotela Kyjev, ostáva aj možnosť jej zbúrania. Ako to vnímate vy?

Tým, že sa zadefinovalo, že to bude rovnaká budova ako hotel Kyjev, tak sa to nikomu neoplatí búrať, ani tomu investorovi.

Pretože ak má niečo zbúrať a postaviť tam to isté, tak to nemá zmysel.

Keby to bolo tak, ako to bolo v dávnejších plánoch, kde sa rátalo s jeho zbúraním a mala sa postaviť povedzme trikrát taká budova, alebo vedľa seba dve, tak vtedy to malo taký motív.

Za všetkým ten motív treba hľadať.

-Čo bolo na tomto projekte pre vás najnáročnejšie, či najťažšie?

Najťažšie bolo to, že z prieskumov vyšli dva silné koncepty, ktoré sú v protiklade. Ide o pôvodnú blokovú zástavbu, ktorá na tomto území bola.

Sú to tie domčeky ktoré boli zbúrané a boli krásne. No a potom ide aj o veľmi silný urbanistický koncept architekta Matušíka, na ktorý samozrejme môže mať každý svoj názor.

Mne osobne sa páči s tým, že nebol dokončený. Ide o fragment, o akýsi kýpeť toho, čo malo vzniknúť. Kamenné námestie a Tesco, vtedajší Prior, mali byť prepojené bulvárom, ktorý mal pokračovať až na Hviezdoslavovo námestie.

Aj ostatné domčeky mali zmiznúť a aj krásna vežičková budova bývalej Živnobanky, ktorú teraz rekonštruujú.

Ten zásah do mesta mal byť v tom čase omnoho brutálnejší. A z druhej strany mal bulvár pokračovať až po Krížnu ulicu. V súčasnosti sa samozrejme tento pôvodný projekt dokončiť už nedá.

Najťažšie bolo nájsť to, ktorý fragment tam zachovať, ktorý je najsilnejší.

Veľmi dlho sme zvažovali, ako dať tieto dve koncepcie dohromady, aby nevznikol akýsi mačkopes...

Nakoniec sme sa rozhodli zosynchronizovať - naznačiť bývalú uličnú čiaru a zároveň zachovať hmotové uloženie architekta Matušíka – kompozične aj pomerovo.

Snažíme sa prispôsobiť aj materiálom – ak nebude dostatok kameňa, ktorým je dnes obložená podnož hotela Kyjev, tak sa to bude dopĺňať niečím veľmi podobným.

Arch.B.Kaliský

-Pokiaľ ide o verejnú dopravu, teda najmä MHD - je v tomto území dostatočná?

Ak sa poriadne zlinkuje a zosynchronizuje MHD, tak by mala byť dostatočná.

Ide o dve električkové trasy. Myslím si, že určité zmeny nastanú aj na Dunajskej ulici po dokončení novej autobusovej stanice Nivy.

Tá ulica sa stane, už len pohybom ľudí, veľmi silnou tepnou.

Predpokladám, že tam bude posilnená MHD - z centra na Nivy, či už silnejším trolejbusovým prepojením, alebo tam napokon pôjde električka - z čoho by sme sa veľmi tešili.

No a treba tu určite eliminovať dynamickú automobilovú dopravu, pretože ulice nie sú nafukovacie.

Práve preto v projekte rátame s čo najmenším nárastom statickej dopravy, autá chceme smerovať pod zem, aby centrum mesta zostalo chodcom a cyklistom.

Robert Lattacher

O téme sme písali tu.

Foto: BK-rl