Zanechala prosperujúcu firmu v Seattli, aby mohla riadiť ZOO Bratislava

Vyštudovaná architekta Júlia Hanuliaková je síce rodená Bratislavčanka, no po skončení školy ju hľadanie práce odvialo až do Ameriky. Od prvého novembra sa natrvalo vracia do rodného mesta, kde bude jej hlavnou úlohou modernizácia a rozvoj zoologickej záhrady. Po troch desiatkach rokov strieda na poste riaditeľky ZOO Bratislava Miloslavu Šavelovú, s ktorou sme priniesli veľký rozhovor v minulom čísle. Teraz sme chceli vedieť, na čo všetko nové sa budú môcť návštevníci v blízkej budúcnosti tešiť.

Po takmer tridsiatich rokoch v kresle riaditeľky ZOO Bratislava nahrádzate pani Šavelovú, ktorej sa z nereprezentatívneho priestoru podarilo vytvoriť obľúbenú záhradu, v ktorej ľudia radi trávia voľný čas. S akými pocitmi na túto pozíciu nastupujete?
Pocity? Tých je veľa. Za všetky by som spomenula hrdosť, vďačnosť a pokoru. Som hrdá na to, že sa vraciam na Slovensko, na takúto významnú pozíciu. Som vďačná, že ma Slovensko víta naspäť. Pokora je tu preto, lebo si uvedomujem zložitú situáciu zoologickej záhrady a celkovú zodpovednosť, ktorú máme voči divokým zvieratám v čase najväčšej straty divokej prírody a biodiverzity (rôznorodosti druhov) od doby úhynu dinosaurov. 

Čomu ste sa v zahraničí, kde žijete, profesijne venovali doposiaľ?
Začínate veľkou otázkou. Svoju doterajšiu profesionálnu kariéru som zasvätila navrhovaniu zoologických záhrad a ochranárskych objektov, napríklad pre IUCN (Svetový koncil na ochranu prírody). Predtým, než som v roku 2012 založila moju firmu Zoo Design Inc, dvanásť rokov som pracovala pre iných zoologických dizajnérov v Seattli (štát Washington, USA). Navrhovali sme zážitky pre návštevníkov, ktoré spájajú civilizovaného človeka s divokou prírodou, habitáty pre zvieratá v starostlivosti ľudí, ktoré im umožnia žiť spokojný a prirodzený život, aj sme riešili koncepcie rozvoja pre nové, i existujúce zoologické záhrady. Zapájali sme sa taktiež do tvorby legislatívy a strategických dokumentov rozvoja pre svetové zoologické záhrady a akvária. Spolupracovali sme s nadnárodnými organizáciami združujúcimi zoologické záhrady. Považujem za česť a životnú výzvu zužitkovať všetko to, čo som sa naučila vo svete a priviesť zoologickú záhradu v mojom rodnom meste na svetovú úroveň. Zoologické záhrady sú najdôležitejšími ochranárskymi organizáciami súčasnosti. Svojou schopnosťou osloviť a dotknúť sa srdca ľudí všetkých vekových skupín, sú v jedinečnej pozícii získať podporu verejnosti na ochranu divočiny a zdravia našej planéty. 

Ako ste už naznačili, dlhodobo žijete v Seattli. Je pre vás návrat domov, do Bratislavy, kvôli pozícii riaditeľky definitívny? A ako vlastne prišlo na prvotnú myšlienku viesť ZOO Bratislava?
V roku 2019, pri príležitosti získania ocenenia Bíly slon (za najlepšiu expozíciu otvorenú v Českej a Slovenskej republike v rokoch 2017-2018, za habitát a za chovnú budovu pre vlky v ZOO Bratislava), som robila rozhovor, v rámci ktorého sa ma pani redaktorka pýtala na tému, ako prilákať naspäť ľudí, ktorí odišli do zahraničia za kariérou a zároveň, čo by pre mňa bola správna motivácia. Ja som sa zasmiala a bez rozmýšľania som odpovedala: Ak by som sa stala riaditeľkou ZOO Bratislava. Po vydaní článku ma skontaktovali slovenskí ochranári, ktorým sa páčili moje myšlienky, aj kamaráti, ktorí článok čítali, lebo poznajú mňa a moju prácu. Vraj keď to myslím naozaj, tak mi dajú vedieť, až sa bude robiť výberové konanie na pozíciu riaditeľky zoo. Skontaktovali ma aj z magistrátu so žiadosťou o stretnutie a predstavenie. Keď bolo v máji 2020 vyhlásené výberové konanie, mala som v mailovej schránke niekoľko upozornení. Priznám sa, že najprv mi srdce kleslo, že tak rýchlo a že nie je na odchod z USA najlepší čas. Mojej firme sa v posledných rokoch začalo dariť. Mám niekoľko vynikajúcich zamestnancov a dobrý život, slobodu, úspech, uznanie, aj prosperitu v Spojených Štátoch. Môj manžel ma ale ihneď podporil. Súčasná pani riaditeľka bola vo svojej funkcii 30 rokov. Šanca stať sa riaditeľkou „mojej“ ZOO sa nemusí naskytnúť druhý raz. Takisto bol a je manžel nadšený myšlienkou nového života na Slovensku. Počas našich návštev sa mu tu vždy páčilo. Okrem slovenských ľudí ma rád slovenské hory, rieky a jedlo. Sťahujeme sa natrvalo. 

Aby mohol človek riadiť nejakú firmu, mal by ju bližšie spoznať. Aj keď ste rodená Bratislavčanka, dlhodobo ste žili ďaleko. Do akej miery teda poznáte našu ZOO? Respektíve, navštevovali ste ju v uplynulých rokoch súkromne či pracovne? 
So ZOO Bratislava som spolupracovala od roku 2014 a od tejto doby som zoo profesionálne navštevovala 2 až 3-krát do roka. Vždy na zopár dni. Súkromne - keď sa kamaráti dozvedia čo robím, tak chcú, aby som ich sprevádzala. Ja vždy rada! 

Napádali vám už vtedy, keď ste záhradu navštevovali myšlienky typu – ja by som toto urobila inak, tamto by som dobudovala, atď.?
Áno, mám veľmi presnú predstavu o tom, čo by som chcela zo ZOO urobiť, aj ako. Aj rada a veľa o tom rozpravám. Koľko máte času? 

Tak si poďme povedať, s čím ako prvým plánujete v novej práci začať. 

Ako prioritu budeme riešiť nový výbeh pre medveďa Félixa. Taktiež založíme neziskovú organizáciu, Spoločnosť Priateľov ZOO, ktorá nám pomôže s finančnou aj nefinančnou podporou zoo a výmenou sa naši významní Priatelia stanu partnermi spolutvoriacimi budúcnosť zoo. Vytvoríme systém a podmienky v zoo na prácu s dobrovoľníkmi. Budeme pokračovať v rozpracovaných projektoch, ako je napríklad lávka pre peších nad údolím vtákov (dinosaurov), ktorá zokruhuje zoologickú záhradu. Cieľom je, aby sa naši návštevníci nemuseli vrátiť od vlkov k pavilónu ľudoopov a zase šplhať do kopca, aby videli nosorožcov. Lávka pre peších spojí zvieratá karpatského lesa s africkými zvieratami a sama o sebe bude zaujímavou atrakciu s nezvyčajnými výhľadmi. Chceme riešiť aj parkovanie. Po šiestich mesiacoch môjho pôsobenia predstavíme verejnosti novú koncepciu rozvoja. Spolu s odborníkmi ZOO Bratislava urobíme inventúru stavu zoo, SWOT-ku, zoznam priorít, definujeme hodnoty a vízie a vypracujeme rámcový plán rozvoja na najbližšie roky, aj vzdialenejšiu budúcnosť. Dúfam, že sa nám dlhodobo podarí vybudovať inštitúciu, ktorú obyvatelia regiónu milujú a vážia si ju. A to so zreteľom na prezentáciu praktických riešení, ktoré pomôžu trvalej udržateľnosti života.

Zrejme málokto vie, no za akúsi prvú lastovičku vašej práce pre ZOO Bratislava možno považovať renováciu priestorov určených pre vlkov... 
Spolu s odborníkmi zoo sme pripravili aktualizáciu koncepcie rozvoja pre zoo a následne architektonickú štúdiu pre expozíciu a chovnú budovu pre vlkov. Bola to veľmi dobrá spolupráca. Som vďačná pani riaditeľke, že ma oslovila na jednej z akcií Združenia Európskych Zoologických Záhrad EAZA a pozvala ma do zoo. Na aktualizácii, aj na vlkoch som pracovala za symbolický poplatok a bez zarátania nákladov na cesty, z vďačnosti a hrdosti, že mám príležitosť pracovať pre zoo v mojom rodnom meste. Taktiež som bola veľmi rada, keď sa podarilo nový výbeh pre vlkov otvoriť. Bol úžasný. A nebola som prekvapená, ale veľmi ma potešilo, že za neho zoo získala ocenenie. Výbeh pre vlkov je príkladom toho, ako budeme budovať nové výbehy v ZOO Bratislava. Taktiež zmiešané výbehy pre viaceré druhy, prechodné výbehy, do ktorých môžu návštevníci vstúpiť. Napríklad prechodne voliéry pre vodné či dravé vtáky; tunel a lávky pre možnosti väčšej voľby a pohybu pre zvieratá, napríklad pre veľké mačky či medvede. Možno sa nám podarí vyviesť orangutanov z domu ľudoopov po lanách nad hlavami návštevníkov na ostrovy v blízkom jazierku, možno vybudujeme výbeh s napájacím jazierkom, ku ktorému na striedačku prichádzajú zvieratá z afrických planín: šelmy, vtáci, aj kopytníky, tučniaci (ak jedného dňa budú v zoo). Nápadov je veľa a budeme potrebovať aj veľa podpory verejnosti, aby sme zvieratá dostali do výbehov, aké si zaslúžia.

Plány sú to zaujímavé, veľkolepé. No sú zrealizovateľné? Narážam najmä na ekonomickú stránku veci.
Nie je to fantázia. Na všetkých spomenutých druhoch výbehov som v minulosti pracovala. Cieľom je pracovať s existujúcimi prírodnými podmienkami zoo, s prírodou. Takýmto prístupom nové výbehy budú nenáročné na údržbu, lebo sú prírodné a ani ich výstavba nemusí byť drahá. Ako stavať dobré výbehy sa naučíme aj od samotných zvierat. Veľkosť nie je všetko, zameriavame sa viac na rozmanitosť prostredia, stálu zmenu, interakcie s okolím a možnosti voľby pre zvieratá. Cieľom je, aby zvieratá v našej starostlivosti mali možnosť prežiť život vo svojej prirodzenej sociálnej skupine, v ktorej im nie sú odoprené žiadne z ich prirodzených aktivít. 

V tom, čo treba spraviť, máte jasno. Aké najväčšie nedostatky má teda v súčasnosti ZOO Bratislava?
ZOO Bratislava zaostáva za svetovými zoo v kvalite starostlivosti o návštevníkov. Chýba jej napríklad dobrá reštaurácia, jednotný esteticky výzor, ihriská a aktívne zóny pre malých a veľkých, ale aj základná vybavenosť, ako sú odpočinkové miesta či prístrešky na ochranu pred nepriaznivým počasím, i záchody na úrovni. Tak isto je nedoriešený prístup do zoo, miesto vstupu, doprava do zoo, aj parkovanie. Raritou ZOO Bratislava je tiež to, že jej vchod nie je označený. Máme pred sebou veľa práce, aj čo sa týka vytvárania lepšieho priestoru pre zvieratá.

Ak by sme mali prepojiť vízie a plány konkrétnych projektov, tak čím si budete chcieť získať nových návštevníkov?
Naši návštevníci sa môžu tešiť na skvalitnenie prostredia a služieb. Mnohé úžasné zážitky a všetky druhy zábavy spojené s prírodou a ochranou prírody. Taktiež sa tešíme na ich príspevky a návrhy! Budeme často robiť ankety, aby sme sa dozvedeli, čo sa naším návštevníkom páči, čo by radi v zoo videli. Naši návštevníci sa môžu tešiť na možnosť aktívne sa zapojiť do ochranárskych projektov. Ako som už spomenula, radi ich privítame aj ako dobrovoľníkov. Našim cieľom je, aby každý návštevník ZOO Bratislava odchádzal s pocitom dobre stráveného dňa v prírode a s prírodou a s pocitom hrdosti na seba a na svoju zoo.  

Na záver mi nedá neopýtať sa, či ste k zvieratám a hľadaniu cesty, ako im pomôcť, mali vždy blízko?
Počas strednej a vysokej školy som bola dobrovoľníčkou Slobody zvierat a zapájala som sa aj do protestov Greenpeace. Vyštudovala som však architektúru na Fakulte Architektúry Slovenskej Technickej Fakulty a po skončení školy ma hľadanie zaujímavých pracovných príležitosti priviedlo do Seattlu, kde som sa stala špecialistkou na navrhovanie zoologických záhrad. Našla som tak zameranie, ktoré spája môj talent a vzdelanie – architektúru - vytváranie prostredia pre lepší život, s mojou vášňou – ochranou prírody a hľadanie riešení pri zložitých otázkach nášho vzťahu k zvieratám. Často sa ma ľudia pýtajú, či moja minulosť, spolupráca s odporcami zoologických záhrad, ako je Sloboda Zvierat ci Greenpeace, neboli prekážkou. Pravé naopak, moja minulosť mi dodala jasný smer, víziu a legitimitu. Pri mojej práci vždy myslím v prvom rade na zvieratá a ich prospech, a taktiež som si vedomá toho, aký komplikovaný vzťah má moderná spoločnosť k prírode. Zoologické záhrady sú súčasťou problému, ale aj možným riešením. 

Veronika Trojanová

(foto archív IH)