Zabúdať na seba znamená nemať veci v rovnováhe

"Ešte musím nakúpiť, večer upratať, lebo zajtra príde návšteva, mám toho veľa v práci, naučiť sa s deťmi, vybaviť toto i tamto...". Takýchto a tisíc podobných vecí počúvajú a realizujú mnohí z nás  v dennej rutine. Niektorým sa život počas pandémie výrazne zrýchlil, niektorým naopak spomalil a niektorí ho majú i počas pandémie taký, ako predtým.

Bez ohľadu na to, do ktorej kategórie v tejto oblasti patríte Vy,  určite si nenechajte ujsť malú exkurziu do vnútorného sveta každého z nás s psychologičkou Renátou Ráchelovou.

Pred pár dňami sme otočili list v kalendári a po vyčerpávajúcom uplynulom roku akosi túžobne mnohí z nás očakávajú, že bude lepšie, že sa veci začnú naprávať, že ľudia prestanú byť frustrovaní, depresívni a pod.

Čo by ste im k tomu poradili?

Bez ohľadu na to, či sa ľuďom počas pandémie život zrýchlil alebo spomalil, akosi mnohí z nich zabudli na seba samotných. Je pochopiteľné, že ľudia riešili všetko, čo sa týka vonkajšieho okolia - a teda ako pomôcť svojím najbližším, napríklad čo i len nakúpiť, ako ochrániť ich, či svoje zdravie, ako sa nadstaviť na nové podmienky ohľadom práce, a pod. No popri tom všetkom zabudli na svoje vnútro. Na svoju dušu. Človek by mal mať okrem povinností, radostí a okolností tam vonku, aj potrebu, či záujem, starať sa aj o svoje psychické zdravie a pohodu, aby jeho vnútorný stav bol v rovnováhe.

Existujú na to konkrétne metódy, ktorými by si mohli ľudia i napriek nepriazni situácie počas pandémie svoj psychický stav udržiavať v rovnováhe?

Určite áno. V prvom rade je dôležité na chvíľu sa zastaviť a byť tu sám so sebou. So svojím vlastným ja, so svojím vlastným tichom, so svojím vlastným bytím, so svojimi vlastnými pocitmi. Prijať sa taký, aký som a so všetkým, čo práve prežívam. Ak sa chce niekomu plakať, nech sa vyplače. Ak sa niekto veľmi raduje a chce sa mu bláznivo tancovať, nech to urobí.  Avšak treba sa zastaviť a byť tu každý deň na chvíľu aj sám pre seba.  Tento fakt si stále nedovolí 90 % ľudí.

Akoby automaticky ľudia vyhľadávali radšej pomoc u psychológov, psychiatrov, na úradoch, u lekárov, namiesto toho, aby začali od seba a tým najjednoduchším základným kameňom a zadarmo - a teda byť tu pre seba, vo svojom tichu a pohode. Po takej vnútornej sebareflexii a autenticite, ktorú si každý človek v daný deň na chvíľu dopraje, príde príjemné uvoľnenie a relaxácia. A tá je kľúčová k opätovnému naštartovaniu ďalších zručností a zdrojov, ktoré sú v človeku  zabudované na zvládnutie zaťažkávacieho  obdobia. Od dlhodobejšej psychickej nepohody je k zdravotnému problému len krok.

Keď je psychické zdravie v rovnováhe, človeka obíde i choroba. A čím skôr sa psychické a fyzické zdravie dostane u každého jednotlivca do rovnováhy, tým skôr sa i pandemická situácia upokojí a odíde. ROVNOVÁHA v každej oblasti je alfou a omegou zvládnutia akejkoľvek životnej situácie.  

Nemýľme si však vnútornú pozitívnu silu a myslenie človeka s egocentrizmom, so stavaním sa k problémom „ja sám, ja to viem najlepšie a pod.“ To je niečo úplne iné.

Hovorili ste o pozitívnom myslení a vnútornej pozitívnej sile, čo konkrétne sa dá pod tým ešte predstaviť?

Mnohí ľudia sú pod vplyvom výchovy i zvyku naučení „frfľať“ na všetko možné, čo sa okolo nás deje. Sú naučení posudzovať, hodnotiť, kritizovať i ohovárať. Často a všade, kde sa dá. Nechcem tým nikoho uraziť, želám si len, aby sa ľudia zastavili, uvedomili si to a mali záujem to začať meniť.

V prvom rade si to musíme uvedomiť. V druhom rade musíme chcieť s tým niečo urobiť. Povznesme sa nad každodenné kritizovanie a lamentovanie nad situáciami, ktoré sa nám nepáčia a radšej sa pozitívne sami voči sebe v ten deň za niečo, čo sa nám podarilo,  ohodnoťme.  Zastavme sa a sami pre seba si zrekapitulujme aspoň jednu vec, ktorá sa nám v ten deň páčila. Všimnime si úsmev. Na sebe i na ľuďoch. Čistý vzduch. Vodu. Mier. Veci, ktoré tu ešte stále sú, len sme sa z nich zabudli tešiť a zabudli sme si ich vážiť. Neprikladajme váhu tým negatívnym, dajme priestor tým pozitívnym, hoci by ich na začiatku mohlo byť menej a malé. Čo posilňujeme a dávame tomu energiu, to naberá na intenzite.

Účinné je aj pozretie sa do zrkadla. Nájdime na našej tvári to pekné, čo sa na nej nachádza. Určite na každej jednej tvári niečo také je.  Nehľadajme na našej tvári vrásky, za ktoré sa hneď zdehonestujeme. Hľadajme na tej tvári oči, ktoré dokážu vidieť a oceňme to, že ich máme zdravé a vieme nimi vidieť niečo pekné na ľuďoch, v prírode. Alebo pretransformujme malé vrásky okolo očí, či úst do poňatia, že pochádzajú z častých úsmevov v priebehu nášho života.

 Viac krát ste spomenuli slovo rovnováha, čo pre vás tento pojem v širšej hĺbke vysvetlenia znamená?

Rovnováha, ak by som to chcela v takom ľudskom jazyku pomenovať, znamená mať všetko usporiadané sám v sebe a teda následne i voči okoliu tak akurát. Ani veľa, ani málo. Človek by mal vedieť ako dávať, tak aj prijímať. Ako byť k okoliu milý, tak aj tvrdší v situáciách, ktoré sú nevyhnutné. Mal by rozumieť, kedy svoj názor vyjadrovať, lebo si za ním stojí a kedy pre ten moment radšej ostať ticho, pretože by to neprinieslo osoh v danej situácii. Počkať si na moment, až sa daná situácia trochu upokojí a následne vyjadriť svoj postoj asertívne. Asertivita znamená pokojne vyjadriť svoj názor a dať priestor aj druhému človeku.

Ľahko sa povie, ťažko sa urobí. S tým sa asi stretávate veľmi často. S akými problémami ľudia najčastejšie za Vami v tomto covidovom čase chodia?

Sú to najmä rodinné vzťahy, partnerské problémy, či výchova detí.

Treba si však uvedomiť, že úlohou psychológa je dať radu, usmerniť, dať pomyselnú podpornú barličku. Seriózny psychológ neponúka "darčekové balenie", ktoré keď doma rozbalíte, všetko sa hneď a samo zmení, vyrieši.

(pk, foto archív RR)