Aktuálne dianie 17. október 2024

Veľká snehová nádielka v Bratislave?


Pred pár týždňami našu oblasť zasiahli ničivé povodne, aké sme v Bratislave dlho nezažili. Vo všeobecnosti platí, že extrémne počasie sa stáva súčasťou našich životov. O tom, prečo je tomu tak, sme sa porozprávali s meteorológom Mgr. Jozefom Csaplárom a klimatológom RNDr. Pavlom Faškom CSc. zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

  Je známe, že počasie sa dá predpovedať s určitosťou na cca 10 - 14 dní dopredu. Prečo to nie je možné s väčším časovým náskokom a bude to vôbec niekedy možné?

Operatívne modely z rodiny ALADIN nám poskytujú predpoveď na 3 dni, celoplanetárne na cca 2 týždne (dá sa rozlíšiť predpoveď každého dňa), ale i viac dní (tam sa stráca rozlíšenie dní). Obvykle dosahujú dobrú úspešnosť modelové predpovede a na nich založené predpovede meteorológov na cca 5 dní, potom úspešnosť a použiteľnosť klesá a predpovede nad 7 dní majú často veľkú premenlivosť a úspešnosť v jednotlivých dňoch po týždni nie je zvyčajne dobrá. Predpoveď na 7-14 dní spravidla poskytujeme odberateľom o prevládajúcom počasí v spomenutom období - predpoveď vo forme odchýlok teploty a zrážok od dlhodobého priemeru v danom týždni.

 To znamená, že ani v budúcnosti nebude možné predpovedať počasie s väčšou presnosťou na dlhšiu dobu vopred?

Vytvoriť predpovede počasia je teda možné aj na dlhšie obdobie, ale ich úspešnosť s narastajúcim časom klesá. Klesá kvôli tomu, že mnohé fyzikálne deje v atmosfére, sú nelineárne a už od cca 50. rokov minulého storočia sa vie, že rovnice popisujúce fyzikálne deje v atmosfére, sú veľmi citlivé na počiatočné vstupné údaje. Takže maličká zmena vo vstupných údajoch (v podstate ich získavame z meraní), pri zopakovaní výpočtov, napr. na 5 deň, môže viesť k úplne iným výsledkom už po treťom dni.

 Ako to funguje v praxi? Ak sa blíži nejaká veľká hrozba, SHMÚ vopred kontaktuje vedenie mesta - v tomto prípade Bratislavu a následne spoločne koordinujú situáciu?

SHMÚ vydáva výstrahy pre celé Slovensko. Jedným z najdôležitejších odberateľov, je Civilná ochrana Ministerstva vnútra SR. Niektorým zložkám vedenia Bratislavy posiela SHMÚ výstrahy pokrývajúce Bratislavský kraj (napr. na vietor, búrky, atď.) a v posledných rokoch aj predpovede pre zimnú údržbu ciest. Ak krízový štáb (celoštátny alebo krajský) posúdi, že je hrozba vo výstrahách veľmi vysoká, zvolá zasadanie členov, medzi nimi aj zástupcov SHMÚ, aby poskytovalo čo najpresnejšie informácie o očakávaných javoch a nameraných hodnotách týchto javov (vietor, zrážky, výška vodnej hladiny, atď.) a jednotlivé organizácie zodpovedné za ochranné opatrenia rozhodujú, čo vykonajú - postavia dočasné hrádze, spevnia existujúce, evakuujú obyvateľov, zregulujú dopravu...

 Predpokladám ale, že v prípade blížiacej sa hrozby, nejde iba o jediné zasadanie, ale o pravidelné rokovania...

Zasadania krízových štábov počas udalosti potom riešia priebežne ďalšie úlohy - napr. zvýšenie dočasných hrádzi, nasadenie čerpadiel, zákazy vstupov, zásobovanie vodou, potravinami, elektrinou, pričom sa ich zvyčajne zúčastňujú aj zástupcovia SHMÚ a tí aktualizujú svoje špecifické informácie.

 Objavili sa informácie o tom, že zmena počasia počas septembra bola mimo očakávaní v rámci zmien klímy - možno teda povedať, že sa začala klíma meniť rýchlejšie, dramatickejšie, nepredvídateľnejšie?

Výdatný dážď, ktorý zasiahol v polovici tohtoročného septembra niektoré oblasti strednej Európy, potvrdil očakávania, ktoré vyplývajú z prejavov klimatickej zmeny podmienenej činnosťou človeka. Povodňovú situáciu v septembri v strednej Európe spôsobila kombinácia viacerých javov (vyskytovali sa v minulosti a budú sa vyskytovať aj v budúcnosti), ale k intenzívnym zrážkam prispela neobvykle vysoká teplota Stredozemného mora, vďaka ktorej sa vyšší obsah vodnej pary v ovzduší mohol premeniť na výdatnejšie zrážky. Klimatická zmena sa prejavuje zosilňovaním tzv. skleníkového efektu, ktorý zvyšuje aj teplotu oceánov a morí.

Už v posledných desaťročiach 20. storočia bolo zdôrazňované v odborných analýzach, že globálne otepľovanie sa bude postupne prejavovať aj v teplote povrchových vrstiev morí a oceánov. (Vyššia teplota morskej vody spolu s vyššou teplotou vzduchu, sú vhodným prostredím, kde sa môžu pri určitých poveternostných situáciách tvoriť tlakové níže a pri ich vývoji a pôsobení, sa pri procesoch vytvárania atmosférických zrážok, môže v ovzduší udržiavať viac vodných pár, ktoré po kondenzácii produkujú viac zrážok, pričom sa uvoľňuje latentné teplo, ktoré podporuje energetický potenciál všetkých procesov súvisiacich s existenciou tlakových níží. Preto môžu byť tieto tlakové níže také výrazné a môžu mať dlhšiu životnosť. Takže pri ich pôsobení môže padať viac zrážok a dlhšie môže byť aj ich trvanie.)

 Takže toto boli hlavné vplyvy na naše počasie počas uplynulých týždňov – mesiacov?

V roku 2024 sa okrem dôsledkov klimatickej zmeny prejavil aj vplyv fenoménu El Nino, ktorý všetky vyššie uvádzané skutočnosti ešte zvýraznil. Preto sa napríklad po nepríjemných povodniach na rozhraní južného Nemecka a severovýchodného Francúzska (Sársko), na konci tohtoročnej jari, upozorňovalo na to, že to mohlo vtedy dopadnúť ešte horšie, ak by sa to stalo v lete. A toto sa potvrdilo na začiatku jesene, kedy bolo ešte teplejšie ako na konci jari a pri podobnom pôsobení tlakovej níže veľmi výdatne a dlho pršalo v časti strednej Európy, čo vyústilo do veľmi nepriaznivých hydrologických dôsledkov.

 Aká očakávate, že bude jeseň 2024 v Bratislave?

Počasie od začiatku septembra do zhruba polovice októbra sme už všetci zažili – bolo rozmanité, striedalo sa neprimerane horúce počasie s veľmi daždivým a chladným, ale aj obvykle teplé počasie s bežne chladným, zároveň  pokojné s bezvetrím s veľmi veterným, slnečné so zamračeným. Jeseň je teraz ročným obdobím, ktorému sa v aktuálnych klimatických podmienkach už u nás ťažšie priraďuje prívlastok „pokojnejšie“. Teplotným výkyvom sa zrejme nevyhneme ani v nasledujúcich týždňoch. Ešte stále však existuje priestor na prejavy babieho leta. Ak by sme porovnávali súčasné jesene a tie, ktoré bývali v minulosti, tak v Bratislave je teraz menej hmiel a ak sa aj vyskytujú, tak nemajú také úporné trvanie, ako to bývalo kedysi. Naopak, veterné počasie, ktoré patrí ku klíme Bratislavy, je teraz o niečo nápadnejšie aj počas jesene.

 Aká očakávate, že bude zima v Bratislave. Budú nám opäť hroziť nejaké extrémy - respektíve, od čoho to bude závisieť?

Sezónna predpoveď ukazuje, že priemerná teplota vzduchu za celú zimu (obdobie december 2024, január 2025 a február 2025), by mala byť na väčšine Slovenska, teda i v Bratislave, zhruba o 1 stupeň vyššia ako je dlhodobý priemer. Z hľadiska zrážok nie je viditeľný signál, ktorý by naznačoval suchú alebo na zrážky bohatú zimnú sezónu 2024/2025. V praxi, samozrejme, možno očakávať premenlivé počasie s výkyvmi teploty, suchými i na zrážky bohatšími dňami, bezvetrím i silným vetrom. Skrátka extrémy sa asi vyskytnú, ale nevieme teraz, v ktorom mesiaci a dni a je pravdepodobnejšie, že budú celkovo opäť prevládať teplejšie dni, resp. noci než v minulosti (napr. pred rokom 2000). Extrémy budú závisieť od zmien v prúdení, napr. narušenie polárneho vortexu, alebo od náhleho stratosférického oteplenia, prípadne od polohy a stability prízemnej tlakovej výše nad európskym kontinentom.

 Zažijeme v Bratislave snehovú kalamitu?

Keď to zhrnieme: zima je v našich klimatických podmienkach tým ročným obdobím, kedy je variabilita prejavov počasia vyššia, ako je to v lete. V zimách, ktoré sa vyskytujú v posledných rokoch v Bratislave je nápadné to, že výrazná väčšina atmosférických zrážok padá v tekutej, prípadne zmiešanej forme. Takže pravdepodobnosť výskytu snehovej pokrývky, teraz v zime klesá. Toto ale nie je zárukou toho, že sa v zime v Bratislave teraz vôbec nemusí vyskytnúť snehová kalamita.

 Ak aj sneh v hlavnom meste napadá, zväčša sa dlho neudrží. Prečo je tomu tak?

Výdatná snehová nádielka sa v hlavnom meste vyskytuje zriedkavejšie než v minulosti, ale vyskytuje. Bratislava je situovaná na krajnom juhozápade Slovenska a tento región je pri určitých typoch poveternostných situácií náchylnejší na výskyt výdatnejších zrážok. Ak to v zime teplotné podmienky umožnia, môžu tieto výdatné zrážky padať v tuhej forme a hrúbka novej snehovej pokrývky vtedy môže dosiahnuť pár desiatok centimetrov, pričom toto je najpravdepodobnejšie v západnej a severozápadnej, kopcovitej časti Bratislavy. Trochu iná je potom otázka výdrže tejto snehovej pokrývky, pretože z najnovších skúseností vyplýva, že stabilita snehovej pokrývky v Bratislave je problémová, a to aj vtedy, keď hrúbka snehovej pokrývky je nezanedbateľná.

 Myslíte si, že bežní občania dostatočne sledujú vývoj počasia, respektíve, mali by s tým začať?

Niektorí sledujú počasie pravidelne – čo často súvisí s ich životným štýlom, tempom, prácou, záujmami a niektorí sa o počasie takmer vôbec nezaujímajú. Je vhodné sledovať aspoň výstrahy zverejňované na webovej stránke SHMÚ, a ak je pre oblasť ich záujmu/pobytu vydaná výstraha, sledovať aj skutočný vývoj počasia a zmeny v predpovediach a výstrahách.

  

(vt, zdroj foto fcb)

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter