Vaše názory/Spoveď vodiča bratislavskej MHD: „Arogancia moci?“

Dozvedeli sme sa, že v DPB a. s., pracuje vodič, ktorý je údajne šikanovaný. Prejavili sme záujem, či by sa so svojimi skúsenosťami nepodelil aj s našimi čitateľmi.

Nech nám teda povie, o čo ide. Stretli sme sa a bol ochotný prehovoriť o pomeroch v Dopravnom podniku Bratislava a. s..

Samozrejme, ihneď sa obraciame aj na DPB, ktorý oslovíme na vyjadrenie sa k tvrdeniam vodiča.  

Sám slovo šikana odmieta, hovorí, že vraj ide o aroganciu moci. Tvrdí, že pociťuje obrovský tlak zo strany zamestnávateľa, pretože nie vždy sa prispôsobí praktikám, ktoré mestský dopravca vyžaduje.

Vodiča u mestského dopravcu robí vyše desať rokov, jazdí na autobusoch. Vypovedal anonymne, no zamestnávateľ určite spozná, o koho ide.

Využili sme príležitosť a aj my sme mu položili niekoľko ďalších otázok, aby sme spoznali aj čo - to málo zo zákulisia tejto práce a aj názory tohto vodiča na niektoré témy MHD.

Ako nám povedal, tlak pocítil najmä od chvíle, keď sa v dopravnom podniku zaviedli uniformy.

-„Vyjadril som sa vtedy tom zmysle, že pokiaľ nebudem mať zabezpečené, kde sa môžem prezliekať pred začatím a po ukončení svojej služby, tak nemienim tú uniformu nosiť.

Nebudem robiť dopravnému podniku reklamu v rámci svojho osobného voľna, to znamená pred nástupom do zamestnania a po odchode zo zamestnania.

V písomnom zdôvodnení som upozornil na to, že žiadna banková úradníčka, policajt, hasič a pod., neprichádzajú do zamestnania v rovnošate.

Osobne mám k rovnošate, resp. uniforme odpor od základnej vojenskej služby, keď mi niekto vnucuje nejakú rovnošatu.

Okrem toho napríklad pracovník dielne má 15 minút pred nástupom do šichty nárok na prezlečenie a pätnásť minút nárok na vyzlečenie po skončení.

My prídeme do zmeny, nemáme žiadny čas, ale musíme byť v uniforme... Oni nám dali akože šatňu, ale len pre mužov s rozmermi skriniek 80x30x50 a iný druh má rozmer 40x25x55, pričom vzdialenosť medzi nimi je 90 cm. Na šatni, keď som tam bol, boli dve stoličky.

Nie je tam umývadlo, sociálne zariadenie, ani sprcha. A čo ženy? Kde sa majú prezliekať? Ako sa majú prezliekať? Na našej kolóne je asi desať žien. Cca.

Pripomínam, že Odevný poriadok, ktorý vydal dopravný podnik, umožňuje vydanie identifikačnej karty, ktorú majú vodiči alergickí na látky obsiahnuté v predpísanom oblečení.

Pýtam sa, prečo ju nemajú vydanú? Veď rovnošaty sa nosia povinne už asi dva roky. Tým pádom porušujú odevný poriadok ktorý sami vydali. Ja žiadam od nich túto kartu z dôvodu, že sa nemám kde prezliecť.

Alebo je možné vydať ju všetkým vodičom a bude to v poriadku. Ušetria sa peniaze za uniformy, ktoré by sa mohli dať na príspevok vodičom.

Napríklad na okuliare, ktoré vodič potrebuje tak v lete ako aj v zime. Keď som robil na letisku, tak každý robotník ich mal vyfasované. To bolo ešte za bývalej éry...

Namiesto financovania uniforiem by som pre zamestnancov DPB urobil dobrý sociálny program v podobe povedzme rehabilitačného zariadenia so saunou, masérom, posilňovňou a podobne, pretože tie peniaze ktoré sa vydávajú na uniformy a ich súčasti, nie sú podľa mňa malé.

Takže by odpadlo aj externé financovanie iných spoločností, ktorým platíme za rehabilitačné služby pre zamestnancov nášho podniku.

Bolo by to pre všetkých z DPB, plus by sa tam mohla pustiť aj verejnosť a zariadenie by si na seba mohol zarobiť. Bodka.

Treba si privstať a ísť sa pozrieť na Hlavnú stanicu, v čase asi od troch hodín ráno do pol piatej, ale aj skôr - od pol dvanástej v noci do jednej – je tam modré more vodičov, ktorí končia, či začínajú službu.

 Aká bola reakcia vášho zamestnávateľa?

-„Reakcia nebola žiadna, nič sa nedialo. Neskôr bolo písomné oznámenie o povinnosti nosiť uniformy a za porušenie 30 eur dole z platu.

Svojmu šéfovi som oznámil, že si uniformu neprevezmem. Podľa mňa je totiž šoférovanie v saku blbosť. Nakoniec tie uniformy zrušili a šušká sa,  že sú len pre slávnostné príležitosti. Zostala povinnosť nosiť tričká. Tričká som si neprevzal.

Nie je to výhodnejšie nosiť erár (podnikové tričká) a tým pádom si „nedrať“ vlastné?

Dali nám tričká, že nemusíme si nosiť svoje oblečenie. To je síce veľmi pekné, ale možno toto platilo v 19tom a začiatkom 20teho storočia, za prvej republiky, keď každý železničiar bol hrdý že dostal „Huberta“, svoju uniformu a bol hrdý na to, že niečo reprezentuje.

Ale momentálne byť vodičom dopravného podniku neznamená absolútne nič. Je tam taký kolobeh ľudí... že za tých desať rokov čo som tam, sa mohlo vystriedať alebo prišlo aj 5000 ľudí...

Nie je tu žiadna sociálna politika. No ale... pokiaľ ide o to služobné oblečenie, tak ja sa chcem cítiť ako človek, nie ako zatvorený do nejakého modrého stáda, kde niekto povie: tu všetci dnes budete skákať do studne, tak všetci v modrom skáču hlavičky do studne, obrazne povedané.

Tu o demokracii sa nedá hovoriť. Vedúci má pravdu a keď nemá vedúci pravdu, tak má pravdu vedúci.

Spomínali ste aj sťažnosti, ktoré tento rok na vás prišli. O čo išlo?

„Niekedy v júli tohto roka na mňa prišla sťažnosť, že som odmietol zobrať invalidného dôchodcu a mal som na sebe tričko Stalina. Sťažovala sa tretia osoba, nesťažoval sa invalidný dôchodca.

Háčik bol v tom, že tento invalidný dôchodca sedel na invalidnom vozíku hlbšie do zastávky, kde ho ľudia zakrývali. Keď som prichádzal do zastávky, som si ho ani nejako moc nevšimol.

Zatvoril som dvere a vtedy niekto zakričal a ja už som ho vtedy tiež zbadal, že rozhadzuje rukami. Ale stále bol 5 metrov od dverí. Zastavil som, otvoril som dvere a chcel som mu umožniť nástup.

Žiaľ, krúžok na (odklápacej) rampe bol skorodovaný, takže som rampu nemohol otvoriť. Tak som mu to slušne oznámil, že ho bohužiaľ neviem dostať do autobusu, pretože rampa nejde dať dole.

Našťastie som to napísal do knihy závad. Na druhý deň sa už vedúci u môjho kolegu, ktorý autobus prevzal, informoval, či už rampa funguje.

Následne som bol  predvolaný k svojmu vedúcemu. Mali sme ostrejšiu výmenu názorov. Oznámil mi, že kamerový záznam existuje, ale bez zvuku.

Skrátka ma tlačil do toho, že som cestujúceho nechcel zobrať. Až keď som mu horko-ťažko vysvetlil, že to bolo naozaj zahrdzavené a mám na to aj svedka, a zapísal som to aj do knihy závad....tak mi začal vyčítať, že som nemal tričko dopravného podniku, ale že som mal tričko so Stalinom.

A odteraz začínajú problémy. Keďže som mu o tom povedal, čo si o tom myslím – prezliekarne, reklama... a že štrnásť hodín ho máme na sebe - keď idem z domu už ho musím mať, výkon práce, teda 9 a pol hodinová služba, návrat domov zase v tom istom tričku. Takže odmietam to nosiť“.

Hádam máte tých tričiek viac, nie...?

„Fasujú sa štyri, alebo päť tričiek, neviem, naposledy som to fasoval niekedy v roku 2016...

Takže sme sa s vedúcim nezhodli a dal ma predvolať vedúcej útvaru dopravy. Zrazu všetko s invalidným dôchodcom na vozíku bolo v poriadku, ale problém bol s mojím obliekaním, to tričko.

A zase som mu vysvetľoval svoje výhrady. Predvolali ma na psychologické vyšetrenie, kde som robil aj jeden test.

Psychologičke som vysvetlil svoje pohnútky a výhrady k obliekaniu a ona uvážila, že musím ísť k psychiatrovi. Vybavili mi zdravotnú lekársku prehliadku v železničnej nemocnici.

Bol som objednaný na 2. septembra na Šancovej ulici. Doklad od zamestnávateľa o návšteve s termínom, som si prevzal 29. augusta, čo bol štátny sviatok.

Ešte musím podotknúť, že v pokynoch stálo: treba sa hlásiť na recepcii, priniesť si so sebou platný doklad o psychickej spôsobilosti, výpis zo zdravotnej dokumentácie, preukaz poistenca a výsledky od odborných lekárov.

To, že pán hlavný výpravca to napísal 26. augusta je veľmi pekné, ale 26. a 27. augusta som mal turnusové voľno.

Robíme štyri dni a dva dni máme voľno. Dňa 28. augusta som mal službu, kedy som končil krátko po polnoci. Preto som papier prevzal 29. augusta.

Vtedy je ale štátny sviatok, bol štvrtok, a následne piatok bol pracovný deň. V piatok som mal nástup na službu po dvanástej hodine, ale ešte pred trinástou.

Môj obvodný lekár ordinoval do 11-tej hodiny. Vzhľadom na to, že deň predtým som prišiel domov dosť neskoro, som ho nemohol stihnúť, aby mi dal výpis zo zdravotnej dokumentácie.

Cez víkend sa neordinuje a v pondelok som mal už ísť na zdravotnú prehliadku. To som odmietol a napísal som podniku, kde som im vysvetlil celú situáciu tak, ako som ju popísal vyššie.

Že som teda nemal dostatok času na zabezpečenie všetkých dokumentov, ktoré boli potrebné. Nasledovalo to, že som dostal druhý opravný termín na 23. septembra.

Doklady som si zabezpečil a išiel som na lekársku prehliadku. Vzhľadom na to, že mám platnú lekársku prehliadku do roku 2022, čo môžem zdokumentovať, som sa pani na recepcii spýtal, že prečo tu mám byť...

Vy ako vodiči nemáte zdravotné prehliadky každý rok...?

Máme ich raz za päť rokov.

Pani na recepcii sa ma pýtala, či som maródoval. Povedal som jej že áno, maródoval som od januára do mája.

Narážala na to, že ak som maródoval viac ako 5 mesiacov, musím ísť na zdravotnú prehliadku a ak by som maródoval iba mesiac, tak môžem ísť na zdravotnú prehliadku, ale len tej choroby, ktorej sa to týkalo.

Ja som mal neurologické problémy s krčnou chrbticou - tŕpla mi pravá i ľavá noha. A čo chcú zistiť? Že ten neurológ a rehabilitačná lekárka ma zle zrehabilitovali...?

Tak som im to odmietol a argumentoval som, že prečo by som tu mal byť? Vtedy ich napadlo, že sa pozrú do počítača a vznikla situácia - horúce telefonáty.

Volali na podnik, že čo ako a prečo....Podnik ma chcel poslať na túto prehliadku, ale nemá na to právo – nemôže... Zrazu bolo všetko v poriadku, už som žiadnu zdravotnú prehliadku nemal absolvovať, len mi povedali, že mám ísť na iné zdravotné pracovisko, kde je psychiater.

Uňho som sa mal objednať. To, čo mala zabezpečiť zdravotná služba, som si zabezpečoval ja sám. Išiel som teda za pánom psychiatrom a dohodli sme sa na termíne.

To je zatiaľ koniec tohto môjho prípadu. Ďalšie problémy, ktoré mi urobili, že v deň predtým, ako som mal ísť na zdravotnú prehliadku, mi zmenili celý turnus. Mal som robiť popoludní a zmenili mi ho na rannú.

Čo som sa pýtal kolegov, tak nikomu také niečo neurobili, že by zmenili celý turnus. Zmenili mi ho tak krásne, že v nedeľu, teda deň pred prehliadkou mi dali delenú službu od cca siedmej ráno do cca trinástej a potom od šestnástej do dvadsiatej hodiny.

Takže celý deň zabitý a na ďalší deň som mal ísť na zdravotnú prehliadku. Pritom, zo svojho zadelenia som mal mať službu do 21,30, od 11,44.

Ale oni zákon samozrejme neporušili, len mi dali na vedomie -  tu sme my silní a ty si nebudeš robiť čo chceš...

Krásne na tom je, že následne som mal v utorok posledný deň v práci, ten štvrtý. Tam som mal pohotovosť, ale zrazu som už robil poobede. Skrátka z pohotovosti mi dali do 0,13 hod. Čo sa zvyčajne, posledný štvrtý deň, dáva služba maximálne do desiatej večer. Tomu sa hovorí arogancia moci.

Mali ste v DPB problémy v minulosti? Povedzme, že ste boli potrestaný za niečo...?

Áno, stalo sa mi napríklad, že som utrhol zrkadlo. Ale to sú veci, ktoré sa šoférovi stávajú. Ale nemal som žiadnu vážnu nehodu. Dokonca žiadnu nehodu z mojej viny.

Jediná nehoda bola, keď do mňa vpálilo z boku auto. Ďalej tu bola na mňa sťažnosť, keď sa ešte jazdilo na Tedomoch, bolo to asi dva-tri roky dozadu.

Na Dolných honoch mi auto spravilo myšičku, ja som brzdil a pani v autobuse si zlomila ruku. Vystúpila, ja som sa jej pýtal či sa jej nič nestalo, ona že nič.

Ale za dva dni som išiel na pretras, že je zlomená ruka...Spravila sa zápisnica a nič som z toho nemal, vôbec nič. O rok alebo rok a pol neskôr na jednej zastávke, mi pani spadla.

Bolo to v sobotu, interval bol pol hodinový. Zbadal som, že odzadu mi dobieha jeden cestujúci a chcel som ho teda zobrať.

Namerali mi asi 12 -14 km rýchlosť, keď som zabrzdil a jedna cestujúca v autobuse spadla. Nič sa jej nestalo. Pýtal som sa jej či potrebuje zdravotnú pomoc a že zavolám dispečerov.

Nič nechcela. Potom sa sťažovala a asi najhoršie čo som vraj urobil, že som mal rádio pustené na plno....to si hmlisto pamätám z jej výpovede. Za toto som dostal prísne napomenutie.

Keď som mal prípad zlomenej ruky, tak som nebol postihnutý, ale keď som chcel pustiť dobiehajúceho cestujúceho... som dostal napomenutie vraj za to, že som to nezapísal do hlásenia a nevolal som dispečerov. Áno, pri mimoriadnych udalostiach sa to má robiť. Ale keby som mal písať, alebo každý vodič hocijakú krízovú situáciu, tak ten vlakopis je zapísaný kompletne.

Ďalšia vec. Bola na mňa sťažnosť, že na jednej zastávke som zastavil ako tretie vozidlo a potom som odišiel. Bolo mi to vytýkané, tak som chcel dať stiahnuť záznam z tej situácie.

Pretože som si na 99 percent istý, že ak som zastavil ako tretie vozidlo, tak som následne zastavil pri označníku druhý krát, čo vyplýva z predpisov.

Záznam sa stiahol, ale dodnes neviem oficiálne ako sa to skončilo. Neoficiálne mi z úst iného človeka bolo povedané, nie z úst vedúceho, že som stál ako druhé vozidlo a nejaký mladý cestujúci si kupoval cigarety.

Keď videl, že zatváram dvere, tak sa rozbehol k dverám no aj ja som ho už nemohol vidieť, pretože utekal z boku k autobusu. Cestujúci má stáť na zastávke, pripravený na nástup do vozidla. Oficiálne vyjadrenie som nedostal.

Považujú vás v DPB za problémového vodiča...?

To sa musia vyjadriť moji nadriadení, ale z ich hľadiska som na 99 percent problémový.

Dopravný podnik pred časom avizoval, že vzhľadom na nedostatok vodičov, bude  prijímať aj Ukrajincov, v septembri minulého roka ich jazdilo trinásť, ďalší boli v zácviku. Ako vnímate ich službu pre DPB?

Upozorňujem, že nie som proti tomu, aby tu robili zahraniční pracovníci, kedysi sa tomu hovorilo gastarbajter, keď naši chodili pracovať do Nemecka, alebo Anglicka.

Ale, pokiaľ neovládali tamojšiu reč, tak sa mohli rozprávať akurát tak s riadom, metlou, lopatou a podobnými vecami a výrobnými prostriedkami.

Títo páni u nás, neovládajú reč. I keď dopravný podnik im platí jazykový kurz, aby sa aspoň trochu dohovorili... Striedať Ukrajinca, to radšej zobrať autobus a ísť preč...

Poviem jeden príklad, ktorý som zažil. Prišiel som na konečnú, bola tam odstavená dlhá SOR-ka, motor išiel. Prišiel za mnou kolega Ukrajinec s tým, že je problém.

Pozrel som na palubovku a teplota motora bola milimeter od vrchu v červenom. Druhá červená bola výstraha ktorá blikala a tretia kontrolka blikala ako upozornenie na prehriatie motora.

Povedal som mu, aby motor vypol, že ho má prehriaty. Vypol ho a tvrdil  mi, že ide o chybu elektroniky. Naťukal mi vonkajšiu teplotu vzduchu, ktorá bola 36 stupňov Celzia.

Myslel si asi, že 36 stupňov má motor, išiel dozadu, otvoril ho a ukazuje mi, že nemá vodu, že vyvrela. Ja mu na to, že voda sa mu musela stratiť po ceste.

Zavolal som na dispečing, aby poslali dielňu,  pretože asi nevedel čo s tým. Neskôr som ho videl, ako ho dielňa ťahala preč.

Čo bolo s motorom neviem. Ja nehovorím – tí chlapci sú vyjazdení, všetko. Sú to normálni vodiči, len x-krát sa stalo, že ich doťahovali z okolitých dedín...či už z Chorvátskeho Grobu, Ivanky pri Dunaji a pod.

Ako to myslíte, že doťahovali...?

No proste netrafili a išli inde ako mali, naspäť ich sprevádzali policajti, ale to je všetko zakryté. My všetci o tom vieme, len je to zakryté, im sa nemôže nič stať. Napríklad jeden jazdil s linkou 88 na Dolných honoch...

Proste bol odklon, dispečer zahlásil odklon: pôjdete po takej a takej ulici, tam a tam a už je nahratý...

Ďalší príklad - bola plánovaná výluka na zjazde z Mosta SNP na bratislavskej strane, pretože sa asfaltoval, išlo o piatok, sobotu a nedeľu.

Vraj vo štvrtok večer dostali príkaz všetkých Ukrajincov z linky 88 stiahnuť a nahradiť ich domácimi.

Pýtam sa, načo mi je takýto vodič, ktorý nepozná odklon. Bol tam odklon k prezidentskému palácu, tam sa bolo treba otočiť a ísť späť...

Čo si myslíte o koľajovej doprave v Bratislave...? Električka má priemernú rýchlosť 25 km/h...

Nemôžem povedať, že koľajová doprava v meste je zlá. Je pravda, že náš električkový systém je pomalý, pretože chýbajú zrýchlené spoje – električky, ktoré by stáli na každej druhej zastávke, aby sa to zrýchlilo.

Lenže na to by bolo potrebné vybudovať ďalšie koľajové zvršky. Kedysi sa rozhodlo, že skúšobne sa zavedú úzke koľajnice, vybrala sa Bratislava, no a teraz musíme trpieť.

Výhodou normálnych koľají je, že všetky podvozky sú štandardizované na 1435 mm. Takže keď si Bratislava žiada novú električku, alebo sa jej na podvozku niečo pokazí, tak to musí ísť na rozmer 1000 mm.

Spomínam si, že keď som maturoval, bolo to už dávno, mojou ročníkovou prácou bolo riešenie MHD do Petržalky. Celý ročníkový projekt bol o električke do celej Petržalky.

Zamerali sme to, výkresovo spracovali, bol tam aj ekonomický rozmer, náklady na stavbu a pod. Išli sme vtedy tiež cez Starý most, ale vozovňa bola ešte na starej Martanovičke (dnes Pribinova).

Čiže už vtedy, okolo roku 1980, sme spravili električkovú trať, teda projekt na nosný systém do Petržalky. Bola to samozrejme iba študentská práca, ale robili sme riadne podklady s výškomerom, teodolitom...

Všetko sa nakreslilo, boli urobené veškeré profily. A od roku 1980, do roku 2016? V roku 2016 obnovili časť električkovej trate do Petržalky... a spravili tam iba 3 zastávky?

To akoby neurobili nič... A bez pokračovania to nemá význam. A teraz to prečo stojí? Veď tá stavba mala plynulo pokračovať ďalej....a ťahať tú trať ako sa hovorí do každej diery.

Môže ísť do každej uličky.... Toto v Bratislave nie je. Koľko sa hovorilo o potiahnutí trate do Vajnôr, do Ivanky pri Dunaji a že sa urobí taký okruh aj cez Bernolákovo, Chorvátsky Grob a Čiernu vodu...a bude sa to vracať dole...?

Ako vnímate problematiku klimatizácie v bratislavskej MHD...?

Klimatizácia je z hľadiska vodiča veľmi dobrá vec, len má to jednu malú chybičku, že podľa mňa v 25 percentách vozidiel tá klimatizácia nedokáže dlhodobo fungovať.

Nie z viny vodiča, ale viny dopravcu, ktorý nezabezpečí poriadnu údržbu. Či je to čistenie vnútorných a vonkajších filtrov, naplnenie klimatizácie.

Prechod na letné, alebo zimné obdobie sa nekoná. Klimatizácia v autobusoch niektorá aj kúri, čiže ten prechod na zimu musí byť a takisto aj na leto.

Nielen na papieri skontrolovať, ale aj fyzicky. Poviem príklad. Dostali sme nové vozidlo a klíma v ňom išla na sto percent. Mohli sa otvárať dvere, všetko...bolo to v septembri, ešte boli teplá.

V zime kúrila, ale keď sa opäť prešlo na letný režim, tak zrazu koniec. Nešla ani u šoféra, ani nikde. Nahnevalo ma to a keď som napísal do vlakopisu, že klíma nejde a aby sa vedenie podniku zobudilo, ihneď som bol predvolaný k vedúcemu, že ako si to predstavujem toto napísať a že nedodržujem etický kódex.

Bolo mi technikom povedané, že odišiel kompresor....a že sa nedá zohnať v celej strednej Európe....Tak to ma dojalo a viacej mi nemuseli hovoriť...

Ale zhodou okolností, za tri dni už klimatizáciu išla...pretože známemu som povedal o čo ide, nadiktoval som mu druh a číslo, teda potrebné údaje a on ho zohnal. Nebol síce lacný, ale vidíte, dalo sa to zohnať a nie že v strednej Európe nie...Takže neviem, kde je chyba...

Hlavné mesto sa nedávno nechalo počuť, že chce klimatizáciu dopĺňať do vozidiel, ktoré ju nemajú...

To už mali myslieť pri zadávaní na nákup autobusov, že čo chcú. Hlavne že dali, že musí byť vozidlo štvordverové... Veď keď ja tam pustím klimatizáciu a ľudia budú vystupovať všetkými dverami, tak to ide von - ten chlad v lete a teplo v zime....

Po ďalšie - dotykové senzory na otváranie dverí – boli s nimi problémy, kazili sa. Už to našťastie nie je také. Ale keď sa kazili, tak vodič nevedel, že chce cestujúci vystúpiť, pretože cestujúci zatlačil dopytové tlačidlo na dverách, ktoré nefungovalo, ale nezatlačil na tyči, ktoré fungovalo.

Stalo sa mi preto, že som dvere neotvoril a nezastal som a už som počúval na seba nadávky, že prečo som ho nevypustil...

Vtedy bolo dané nariadenie, že ak nefunguje dopytové tlačidlo na dverách, vodič je povinný otvoriť všetky dvere...Takže vtedy je nám na čo klimatizácia a kúrenie...?

Takže klimatizácia áno, ale nech majú 12-metrové busy tri dvere, úplne by podľa mňa stačili aj dve, tri je optimum.

Nech fungujú dopytové tlačidlá, nech tá klimatizácia je konštruovaná tak, aby dokázala vychladiť aj v 36-37 stupňovej vonkajšej teplote.

Lebo keď nefunguje, v autobuse je vtedy 40 stupňov. A nech sú dostupné náhradné diely. Neverím tomu, že pre dodávateľa autobusov je problém dodať súčiastku, no strelím - do týždňa.

Len treba, aby sa fakt zobudili a aby niekto za svoje peniaze aj robil adekvátnu prácu. Tak, ako si ju robí v úvodzovkách ako nám hovoria, profesionálny vodič.

Lebo my máme asi profesionálnych certifikovaných THP pracovníkov, ktorí ale ničomu nerozumejú...nechcem urážať.

(rl)

Foto: ilustračné Br. kuriér