Aktuálne dianie 21. február 2020

V starom hangári v Dúbravke má vzniknúť letecké múzeum


Opustený a chátrajúci. Hangár, oficiálne nazvaný skladová hala – Dúbravčice, s leteckou minulosťou a možno aj budúcnosťou.

Poslanci mestskej časti Bratislava-Dúbravka schválili na februárovom zasadnutí jeho nájom Aviatickému klubu Otta Smika, ktorý tu chce zriadiť letecké múzeum.

Odobrili prenájom chátrajúceho objektu na desať rokov za jedno euro ročne, pričom nájomca sa zaväzuje hangár zrekonštruovať a upraviť prislúchajúci pozemok.

Počíta s investíciou 120-tisíc eur. Počíta s investíciou 120-tisíc eur. Bratislava dnes nemá letecké múzeum. Zrekonštruovaním hangára by podľa Aviatického klubu mala v Dúbravke pribudnúť atrakcia pre verejnosť.

Hovorí tiež o ďalších aktivitách pre deti a mládež, o kultúrno-spoločenskom priestore. Rekonštrukciu chcú financovať najmä z dotácií a fondov. Múzeum plánuje klub koncipovať interaktívne, aby sa návštevník cítil súčasťou expozície. Priestor má byť aj interaktívnou učebňou pre rozšírené hodiny dejepisu, histórie, fyziky, respektíve technických prác.

„Kultúrno-spoločenský projekt má expozíciu lietadiel, z ktorých väčšina bola vyrobená len ako jediný exemplár,“ opisuje Milan Lastovka z Aviatického klubu. „Postavili ich leteckí nadšenci, ktorých technické vedomosti a zručnosť vzniesli ich stroje do vzduchu. Boli a sú to ľudia, ktorí svoj sen, lietať voľne ako vták, uskutočnili.

Nedotkli sa výškou letu hviezd, ale ich stroje hviezdami sú. Lietajú a sú to krásne umelecké diela v leteckej kvalite.“ O exponáty klub vraj nemá núdzu, pripravený má vrtuľník s náporovými motormi, doma vyrobené vrtuľníky či repliku historického lietadla s unikátnym systémom riadenia.

Niektoré  exponáty majú majestátne rozmery, napríklad 12-metrové krídla závesných klzákov. Časť expozície plánuje klub venovať histórii lietania športového, vojenského a civilného na území západného Slovenska s odkazom na významné osobnosti dejín a ich osudy.

Treťou časťou expozície má byť trvalá výstava umeleckých diel s tematikou leteckou, vojenskou a dopravnou vo všeobecnosti. Milan Lastovka hovorí o dôležitosti pripomenutia histórie a jej odkazu deťom, mladým.

Hangár dostala „do daru“ mestská časť Bratislava-Dúbravka ešte počas vedenia dúbravského bývalého starostu Jána Sandtnera. Nemal však využitie, chátral.

Viceprimátor a poslanec Juraj Káčer hovorí, že hodnota hangáru je dnes nulová a mestská časť roky nevie, čo s ním. Upozornili, že aby sa hangár mohol využívať, potrebuje nemalú rekonštrukciu.

„Letectvo tu má svoju históriu,“ podporoval zámer miestny a župný poslanec Juraj Štekláč. „Nejde o komerčnú aktivitu.“

V Dúbravke vládol pred rokmi čulý letecký ruch. Bolo to bezmotorové športové lietanie, pre ktoré Devínska Kobyla a Lamačská brána so svojimi silnými veternými prúdmi vytvárali výborné podmienky.

Definitívny zákaz lietania v Dúbravke prišiel po roku 1984, keď občan na vetroni emigroval do Rakúska.

Unikátny záber rogala nad Veľkou lúkou z polovice osemdesiatych rokov však dokazuje, že i napriek prísnemu zákazu sa našli odvážlivci, ktorí sa vzniesli na oblohu, aby si z vtáčej perspektívy pozreli rímsku pamiatku Villa rustica a Devínsku Kobylu.

(red)

Foto: Zdroj: Mú Dúbravka

Z histórie

Kariéru tu začínal aj legendárny letec z druhej svetovej vojny

V roku 1928 vznikol aeroklub v Bratislave. Lietanie na motorových lietadlách prebiehalo na vtedajšom vojenskom letisku vo Vajnoroch. Pre lietanie na klzákoch a vetroňoch bol vyhliadnutý svah pri Dúbravke, kde boli veľmi dobré podmienky pre svahové lietanie.

Na úbočí Brižite bol postavený drevený hangár na vetrone umiestnený na rovinke v blízkosti triangulačného bodu. V rokoch 1939 až 1945 tu stál aj menší hangár, ktorý používali členovia nemeckého aeroklubu.

Neskôr tu bol postavený nový hangár umiestnený nižšie v údolí a mal slúžiť na montáž vetroňov. Ten tu možno nájsť aj teraz, hoci v opustenom stave.

Práve z úbočí Brižite vzlietali vetrone.

Letisko bolo veľmi populárne a bolo tu vycvičených veľa kvalitných pilotov. Intenzívny výcvik sa tu začal v roku 1934 a v roku 1935 sa tu konali aj prvé preteky. Lietanie bolo náročné hlavne na fyzickú námahu a fyzickú prácu. Letci však predstavovali progresívny kolektív, ktorý sa grupoval hlavne z radov študentstva a mládeže.

Začínal tu svoju leteckú kariéru aj legendárny letec z druhej svetovej vojny generál Otto Smik, ktorý bol veliteľom stíhacieho pluku vo Veľkej Británii a mal 12 uznaných zostrelov.

Rekord v Dúbravke v bezmotorovom lietaní dosiahol istý Čech (meno sa nezachovalo), člen Masarykovej leteckej légie, ktorý krúžil vo vzduchu asi dve hodiny.

V roku 1950 z tohto letiska odštartoval Ing. Tomáš Maňka s vetroňom ŠOHAJ VT 25, preletel 392 km a pristál pri  meste Oradea v Rumunsku. Bol to československý rekord vo voľnom prelete.

Bezmotorovému športovému lietaniu sa v Dúbravke darilo za prvej republiky i počas druhej svetovej vojny. Ku koncu vojny to už bolo horšie. Najmä v čase prechodu frontu cez Dúbravku, Devínsku Novú Ves i Lamač sa tu odohrávali kruté letecké súboje medzi nemeckými a spojeneckými vzdušnými silami.

Po vojne sa síce tradícia lietania v Dúbravke obnovila, ale nie nadlho. V roku 1952 po premiestnení vojenskej leteckej posádky a leteckej dopravy na letisko Ivanka pri Dunaji boli klzáky prenesené na letisko vo Vajnoroch a vtedy svahové letisko v Dúbravke zaniklo.

 V roku 1984 vzlietol z strání Brižite vetroň s Dúbravčanom Jánom  Mózom. Letec niekoľkokrát zakrúžil medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou, ale potom sa ľahko vzniesol k belasej oblohe, využil priaznivý vzdušný prúd a uletel cez Moravu do Rakúska a do Cudzineckej légie. A už sa nevrátil.

To bol začiatok konca dúbravského lietania. Devínsku Novú Ves totiž vyhlásili za veľké pohraničné pásmo, kde bolo povolené zdržiavať sa len na priepustku. Lietať nad týmto územím však bolo prísne zakázané. Hangáre boli demontované, vŕšky osadili borovicami a to bol definitívny koniec lietania v Dúbravke...

Ľubo Navrátil, Jozef Schill (podľa archívnych materiálov)

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter