Tornáda v Bratislave a okolí budú stále pomerne zriedkavé

Aké bude mať Bratislava nadchádzajúce leto, v čom už obyvatelia hlavného mesta môžu badať zásadné zmeny klímy a aké sú meteorologické prognózy na ďalšie desaťročia? To všetko a oveľa viac, pre Bratislavského kuriéra priblížil Jozef Pecho, vedecko-technický pracovník pre numerickú meteorológiu Slovenského hydrometeorologického ústavu.

 Aké sú prognózy pre Bratislavu, čo sa týka klimatických zmien? Povedzme – na nasledujúcich 10 rokov.

Rýchlosť očakávaných zmien klimatických podmienok v nasledujúcich desaťročiach (až do roku 2100), bude závisieť od množstva emisií skleníkových plynov a od vývoja ich koncentrácií v atmosfére. Vzhľadom na pokračujúce otepľovanie sa na základe výstupov klimatických modelov očakáva, že ročný priemer teploty vzduchu by sa mal veľmi pravdepodobne v oblasti JZ Slovenska (vrátane Bratislavy) v časovom horizonte do roku 2030, zvýšiť o 0,8 – 1,0 °C (v porovnaní s 1991 – 2020), do roku 2050 o približne 2,0 – 4,0 °C, a do roku 2100 o 3,5 – 7,0 °C (v závislosti od zvoleného RCP scenára). Najrýchlejšie bude rásť teplota v zime a v lete. V teplom polroku predpokladáme častejší výskyt vĺn horúčav, resp. periód s veľmi vysokými dennými teplotami vzduchu (nad 30, resp. 35 °C), ako aj vyšší počet dní s dusným počasím, vzhľadom na celkový nárast parametrov obsahu vody v atmosfére. Zatiaľ čo zimné a jesenné úhrny zrážok postupne pomaly porastú, jarné a letné úhrny zrážok budú klesať, čo bude mať v kombinácii s vyššími teplotami vzduchu nepriaznivý vplyv na bilanciu zrážok a častejší výskyt sucha. Prívalové a intenzívne krátkodobé zrážky budú pravdepodobne častejšie a intenzívnejšie. V dôsledku vyššej teploty a vlhkosti vzduchu sa očakáva častejší výskyt silnejších a intenzívnejších búrok.

 Vplyvom zmien klímy, ktoré zmeny už u nás badať – opäť Bratislava a okolie – no obyvatelia si ich možno ešte neuvedomujú, respektíve, nepripúšťajú si, že už ide o dopad zmien klímy?

Klimatické pomery v oblasti hlavného mesta Bratislavy, prešli za posledných 70 rokov dosť podstatnými zmenami. Okrem samotného faktu, že je v priemere teplejšie, objavujú sa v tejto oblasti aj fenomény, s ktorými miestne obyvateľstvo nemalo v minulosti žiadne alebo len minimálne skúsenosti. Od roku 1951 sa zvýšila priemerná ročná teplota vzduchu v oblasti krajného JZ Slovenska (Bratislava) o 1,5 – 2,0 °C. Po roku 1991 výrazne pribudli teplotne nadnormálne roky, pričom roky 2018 až 2022 boli extrémne teplé – priemerná ročná teplota vzduchu dosiahla v Bratislave hodnotu 12,5 °C. V posledných dvoch dekádach významne vzrástol počet [vysokých] extrémov maximálnej a minimálnej dennej teploty vzduchu, a najmä po roku 1991 došlo k rýchlemu nárastu frekvencie vĺn horúčav na celom území juhozápadného Slovenska. V období rokov 2001 – 2022, sa preukázateľne častejšie vyskytujú suché bezzrážkové periódy, ktoré v kombinácii s priemerne teplejšími klimatickými podmienkami vedú k častejšiemu a plošne rozsiahlejšiemu pôdnemu suchu. Zásadným problémom v priestore strednej Európy a Slovenska, je významná zmena časovej a priestorovej distribúcie zrážok a snehovej pokrývky. Zrážky v teplej časti roka sa vyskytujú častejšie vo forme intenzívnych prívalových lejakov a v chladnom polroku viac častejšie v tekutej forme. Významne sa zvyšujú predovšetkým intenzity 5 až 180 minútového dažďa, čo je možné zdôvodniť častejším výskytom krátkodobých konvektívnych zrážok a naopak, zriedkavejším výskytom dlhotrvajúcich, zväčša stratiformných zrážok. V priestore hlavného mesta Bratislavy (vrátane Malých Karpát), dochádza k rýchlej zmene časovej a priestorovej distribúcie snehovej pokrývky, pričom významne ubúda počet dní s celkovou snehovou pokrývkou a aj jej celkové trvanie.

 Dočkáme sa v BA a okolí ešte niekedy poriadne studenej zimy, na akú sme boli v minulosti zvyknutí – napríklad aj so snehom či zamrznutými jazerami na korčuľovanie?

Ani v podmienkach rastúcej teploty nie je vylúčené, že sa v budúcnosti na území Bratislavy alebo v jej okolí nevyskytne studená alebo tuhá zima, aj keď pravdepodobnosť toho je dnes už veľmi malá. Najmä po roku 2010, a konkrétne od zimy 2013/14, sa začali v priestore juhozápadného Slovenska dosť nápadne vyskytovať mierne až veľmi teplé zimy, kedy sa snehová pokrývka vyskytovala len počas pomerne krátkeho obdobia. Scenáre zmeny klímy do roku 2050 očakávajú, že priemerná zimná teplota na území hlavného mesta bude ďalšej rýchlo rásť (o 2,0 – 4,0 °C). V prípade, že sa tak stane, charakter zím sa v okolí Bratislavy zásadnejšie zmení, a zimy začnú skôr pripomínať zimy zo Stredomoria (teploty vzduchu často v rozmedzí 5-15 °C, zrážky časté a skôr tekuté – dážď). Ako som ale naznačil v úvode tejto odpovede, tuhým zimám pravdepodobne u nás ešte definitívne neodzvonilo.

 Aké budú štandardné teploty napríklad počas letných mesiacov? Budú ešte vyššie, ako v posledných rokoch?

S pokračujúcim otepľovaním Panónskej a Podunajskej oblasti bude pomerne rýchlo v letným mesiacoch rásť pravdepodobnosť toho, že sa častejšie dočkáme prekročenia hranice 40 °C. Niektoré regionálne klimatické modely dávajú po roku 2040 pomerne pravidelný výskyt takto vysokých teplôt vzduchu (v ktorejkoľvek časti leta), s možnosťou dokonca presiahnutia 45 °C. Takéto hodnoty dennej maximálnej teploty vzduchu budú síce stále veľmi zriedkavé, ale môžu sa vyskytovať. A treba sa na to v oblasti Bratislavy pripraviť vhodnými adaptačnými opatreniami.

 Je možné, že aj Bratislavu a okolie začnú ohrozovať tornáda? 

Výstupy klimatických modelov počítajú v strednej Európe a na Slovensku (najmä v dôsledku vyšších teplôt vzduchu a v priemere aj vyššieho obsahu vodnej pary v atmosfére), s intenzívnejšími a pravdepodobne aj častejšími konvektívnymi javmi, a teda aj s búrkami. Tornáda, ako najextrémnejší sprievodný jav silných supercelárnych búrok, nás ohrozovali aj v minulosti (na Slovensku sa v priemere vyskytne 2 – 3 tornáda). V budúcich podmienkach teplejšej klímy a vyšších letných teplôt môžeme počítať síce so silnejšími a intenzívnejšími prejavmi búrok, no tornáda budú podľa všetkého stále pomerne zriedkavé. Ak sa však vyskytne, môže mať väčší energetický potenciál, a teda môže byť aj veľmi silné a deštruktívne. Tornádo na južnej Morave z 24.6.2021, je príklad toho, že ničivé tornádo sa môže vyskytnúť aj v relatívne malej blízkosti Bratislavy.

 Prečo máme tento rok zatiaľ stále pomerne chladné a upršané počasie a dokedy sa predpokladá, že potrvá?

Z pohľadu teplotného a zrážkového vývoja posledných mesiacov, bol zatiaľ teplotne podnormálny len mesiac apríl. Pravdepodobne bude aj máj (avšak s nie až tak výraznou odchýlkou od normálu). Všetky ostatné mesiace – január až marec 2023 – boli teplotne nadpriemerné až nadnormálne. Pravidelnejšie zrážky sa na území Bratislavy tiež vyskytujú až počnúc aprílom 2023. Tak vzniká pocit, že tento charakter počasia je tu už pomerne dlho. Podľa podkladov CPaV SHMÚ, bude pravdepodobne až do konca mesiaca (máj 2023) počasie viac ustálené, s vyššími priemernými teplotami a zrážky sa budú vyskytovať len ojedinele (pravdepodobne najčastejšie pri prehánkach a búrkach).

 Kedy sa očakáva nástup pravého leta, horúčav a následný ústup horúceho leta?

Podľa súčasných podkladov to vyzerá tak, že minimálne do konca mája 2023 k rýchlemu nástupu denných maxím nad 30 °C nedôjde. ECMWF (Európske centrum pre strednodobé predpovede) síce predpokladá v prvej polovici júna v priemere nadnormálne teploty vzduchu (+1 až +3 °C na úrovni týždenných priemerov), no nedá sa na základe tohto ešte spoľahlivo prognózovať, či nás v tomto období už čakajú vlny horúčav. Klimatologicky býva ich nástup pravdepodobnejší až v druhej polovici júna. 

 Minulé leto bolo extrémne suché v rámci Bratislavy, môžeme sa tento rok tešiť na pravidelné dažde?

Cirkulačné podmienky v strednej Európe (ako aj v jej okolí), tento rok viac prajú trvalejším zrážkam, a to najmä v južnej polovici Slovenska. Pôdne sucho zatiaľ na väčšine územia Slovenska neregistrujeme. Dúfajme, že na rozdiel od vlaňajška, sa takýto priaznivý stav zachová aj v priebehu leta.

 vt, ilustr. foto hasici-petrzalka.sk