Aktuálne dianie 21. február 2020

SKLÁDKA: Sanácia skládky CHZJD vo Vrakuni by sa mohla začať v lete


Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Norbert Kurilla očakáva, že sa umiestnenie tesniacej steny na území bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni začne v lete tohto roka.

Informoval o tom v piatok na tlačovej konferencii. Stavebný úrad momentálne preskúmava žiadosť o vydanie stavebného povolenia. 

Sanácia skládky sa má realizovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Na skládke sa už uskutočnila prvá etapa sanácie, ktorá predstavovala podrobný geologický prieskum.

Ten určil presné vymedzenie vytvorenia enkapsulácie, uviedol Kurilla. Dodal, že príklady použitia tejto metódy sú známe v Česku, Rakúsku, Poľsku, USA či Veľkej Británii.

Generálny riaditeľ Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Branislav Žec hovorí, že posledných päť rokov ústav robí monitorovanie územia skládky. Enkapsulácia je podľa Žeca v tomto prípade vhodnou metódou.

"Musíme rozmýšľať rýchlo a pracovať s finančnými prostriedkami, ktoré sú v súčasnosti dostupné," uviedol.

Riešenie problému enkapsuláciou považuje za najlepšie aj starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren. "Keby sme sa dnes rozhodli, že zmeníme toto riešenie, tak sa vlastne stane to, že najmenej päť až desať rokov budú chemikálie aj naďalej unikať, pretože pripraviť akékoľvek iné riešenie trvá veľmi dlho," hovorí Chren.

Súčasťou sanácie, ktorá by mala stáť 34,1 milióna eur, má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Práce by sa mali skončiť najneskôr v júni 2023.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Prieskum ukázal, že do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je podľa ministerstva životného prostredia zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Rezort preto vyzval obyvateľov týchto bratislavských mestských častí, aby nepoužívali vodu zo studní na polievanie koreňovej a listovej zeleniny, kúpanie, sprchovanie či napúšťanie bazénov.

Zdroj pitnej vody na Žitnom ostrove v súčasnosti ohrozený nie je.

„Pri riešení sme narazili aj na komplikáciu, s ktorou sme nerátali. Našlo sa niekoľko vlastníkov nehnuteľností, ktorých musíme dočasne obmedziť v ich vlastníctve. Nebolo v zákonných možnostiach ministerstva toto dočasné obmedzenie kompenzovať podľa predstáv vlastníkov.

Ministerstvo preto aj presadilo zákon, ktorý umožňuje dočasné obmedzenie vlastníctva za účelom sanácie, ak sa nedokážeme dohodnúť,“ doplnil Norbert Kurilla. Po skončení stavebného konania sa prikročí k ďalším fázam sanácie. Bude použitá metóda enkapsulácie, ktorou sa obsah skládky zaizoluje od okolitého prostredia.

Vybuduje sa podzemná tesniaca stena a nepriepustné prekrytie povrchu skládky. Súčasťou sanácie bude aj čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí skládky.

Dané riešenie navrhovali a posudzovali odborníci, pričom sa rovnaká metóda využíva vo svete bežne. Príkladom sú sanácie enkapsuláciou v Česku, Rakúsku, Poľsku, USA či Veľkej Británii.

„Riešenie je zvolené racionálne. Na enkapsuláciu sú tu vhodné geologické podmienky,“ podotkol Doc. RNDr. Vojtech Gajdoš, CSc. z Katedry aplikovanej a environmentálnej geofyziky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Takzvaná skládka vo Vrakuni vznikla medzi rokmi 1966 až 1979, kedy do Mlynského ramena Malého Dunaja boli ukladané odpady z Chemických závodov Juraja Dimitrova v Bratislave. Za skládku prevzal envirorezort zodpovednosť koncom roka 2016 a tak sa stal prvou inštitúciou, ktorá začala problém reálne riešiť.

(tasr, red)

Foto: Br. kuriér
1 komentár
ODPOVEDAŤ joker | 7. 3. 2020, 19:58

1) Slovenská Republika a Česká Republika sú univerzálnymi právnymi nástupcami Československej Socialistickej Republiky. 2) Chemické závody Juraja Dimitrova zrelizovali svojho času predmetnú skládku ako jedno z prvých ekologických opatrení v ČSSR na odstránenie znečisťovania životného preostredia, ktoré bolo v tom čase bežné všade na svete - včítane Zápanej Európy a USA (Pán Alfred Nobel - ktorý Dynamitku založi - a prispel tak rozvoju nielen Braislavy, ale aj Slovenska, nerobil vôbec žiadne ekeologické opatrenia - lebo v jeho časoch to nikoho ani nenapadlo - keďže boli radi, že vôbec niečo dokázali vyrobiť ;) 3) Skládka ChZJD fungovala podľa projektových podkladov až do vybudovania vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, ktoré spôsobilo zdvih hladiny spodných vôd. Slovutní profesori zo Slovenskej Akadémie Vied a Slovenskej Vysokej Školy Techniskej možno mali upozorniť, že vodné dielo zdihne hladinu spodnej vody a začne vylúhovávať 90000 ton uskladnených chemikálií - a potrebu zapracovania nákladov na sanáciu skládky do nákladov na vodné dielo ? Ale asi sa ich nikto nepýtal :( každopádne skládka bola registrovaná a tak minimálne Geologický Ústav Dionýza Štúra mal vysloviť námietku, nie ? 4) každopádne jednoznačný vinník je Slovenská republika a tá teraz začína za zlyhania svojich "expertov" obviňovať "zlých kapitalistov" - majiteľov pozemokv - ktorý boli zákerných a chrapunským jednaním štátu uvedení do omylu a škody. 5) lebo načo máme kataster a všetky tie obvodné úrady s hromadami pečiatok - keď nikto nepovadal - Sorry Ladies & Gentlemen - tu nestavajte, tu nepodnikajte, toto je Zóna pod ktorou drieme obluda ! Nie - predaje sa schválili a stavené povolenia sa vydali v súlade so Zákonom ! 6) a na záver ešte jedna zlomyslen8 otázka, myslíte, že enkapsulácia z bokov a z vrchu je riešenýím skládky, ktorýá je vymývaná zospodu ? Ja už fakt neviem, či som sa nenarodil v blázninci a či tu voľakedy náhodou nebol ten ostnatý drôt naokolo aby chránil svet pred nami :( PS nie som majiteľ a ani ich nepoznám. JOKER

Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter