SHMÚ: Viaceré mestá na Slovensku trápi smog, Bratislava má 2. stupeň výstrahy

Rozptylové podmienky v ovzduší sú na mnohých miestach Slovenska nepriaznivé. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) preto vydal výstrahy 2. a 3. stupňa pred smogovou situáciou.

Meteorológovia zároveň upozorňujú vodičov na celom území krajiny na hmlu a tvorbu poľadovice.

Výstraha 3. stupňa pred závažnou smogovou situáciou platí v Košiciach a Banskej Bystrici. Smogovú situáciu a 2. stupeň výstrahy vyhlásil SHMÚ pre Bratislavu, Jelšavu, Malacky, Krompachy, Nitru, Prešov, Prievidzu, Senicu, Trnavu, Martin, Vrútky, Ružomberok, Žilinu, Topoľníky a Veľkú Idu.

Meteorológovia zároveň upozorňujú vodičov na celom Slovensku na výskyt hmly s dohľadnosťou 50 až 200 metrov.

Všeobecné informácie

Charakteristika PM10 Atmosféra obsahuje veľké množstvo rôznych častíc až do rozmeru približne 100 µm. Veľké častice sú ťažké a pomerne rýchlo deponujú na zemský povrch, zatiaľ čo malé častice zotrvávajú v atmosfére dlhý čas, pričom sa môžu prenášať na dlhé vzdialenosti - chovajú sa v tomto smere ako plyn.

Z hľadiska účinkov na ľudské zdravie nás zaujímajú iba tie častice, ktoré sú človekom vdýchnuteľné – za také sa považujú všetky častice s aerodynamickým priemerom menším ako 10 µm – sú známe ako PM10. Čím sú častice menšie, tým hlbšie dokážu preniknúť do pľúc.

Podmnožinou PM10 sú častice menšie ako 2,5 µm, označované ako PM2.5. V posledných rokoch sa často hovorí aj o ultrajemných časticiach s rozmerom menším ako 0,1 µm, ktoré dokážu preniknúť cez pľúcne alveoly do krvného obehu a dostať sa do rôznych orgánov ľudského tela.

Európska aj naša národná legislatíva obsahuje preto nástroje na ochranu zdravia ľudí v podobe maximálnych prípustných hodnôt koncentrácií PM10 a PM2.5, a zároveň stanovuje povinnosť štátu informovať svojich občanov o kvalite ovzdušia a o epizódach extrémneho znečistenia ovzdušia, v prípade potreby podniknúť opatrenia na zlepšenie.

Zdroje PM10 PM10 vo všeobecnosti môžu pochádzať z veľmi rozmanitých zdrojov – prírodných aj antropogénnych. Medzi prírodné zdroje patria napríklad sopečná činnosť, lesné požiare, erózne procesy na zemskom povrchu, soľ z morskej hladiny, piesok z púštnych oblastí zvírený pri púštnych búrkach, ktorého epizódy niekoľkokrát do roka zaznamenávame aj u nás.

Medzi antropogénne zdroje patria emisie zo spaľovacích procesov - vykurovanie domácností, doprava, energetický priemysel, spaľovne odpadu a rôzne iné výrobné procesy. V menšej miere prispieva tiež zvírený prach z ciest – zvyšky z oteru bŕzd a pneumatík, zimného posypu, znečistenia ciest.

Krátkodobejšími zdrojmi bývajú stavebná činnosť a sezónne poľnohospodárske práce. Škodlivosť PM10 pre ľudské zdravie závisí nielen od veľkosti častíc, ale aj od ich zloženia, ktoré je podmienené tým, z akého zdroja pochádzajú.

Napríklad častice jemného piesku sú relatívne oveľa menej nebezpečné ako rovnako veľké častice sadzí zo spaľovania biomasy, uhlia alebo dieselových motorov. Sadze sú zložené z konglomerátov veľmi jemných čiastočiek uhlíka, na ktorom sú adsorbované polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) a ďalšie organické látky, ktoré sú pre človeka karcinogénne.

Pri spaľovaní rôznych druhov horľavých odpadov, vrátane záhradného, je to ešte horšie. Čo je to smogová situácia a spôsob jej vyhlasovania Podľa v súčasnosti platnej legislatívy (Zákon 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení zákona 293/2017, Vyhláška MŽP 296/2017 Z.z., Príloha 10) nesmú priemerné denné koncentrácie PM10 v danej lokalite presiahnuť hodnotu 50 µg.m-3 viac ako 35 dní v kalendárnom roku.

V prípade, že je tento počet prekročený, musí byť v danej lokalite prijatý program na zlepšenie kvality ovzdušia, obsahujúci opatrenia na zníženie emisií. Okrem tejto dlhodobej ochrany legislatíva myslí aj na krátkodobé ale extrémne zhoršenie kvality ovzdušia, ktoré je charakterizované ako smogová situácia.

(shmú)

mapka: zdroj: shmú