Rybné námestie - prvý kontakt turistov s historickým jadrom, za ktorý sa môžeme hanbiť + video

Nielen v súvislosti s rekonštrukciou hotela na Rybnom námestí sa táto vzácna historická lokalita mesta dostala na „tabuľu hanby“. Stavebný ruch, neporiadok a špina neostávajú za oplotením, ale  žiaľ,  zasahuje aj do života samotného Rybného námestia.

 Historické námestie je hojne navštevované turistami a denne sa ich tu počas sezóny premelú stovky. Aj keď každá rekonštrukcia prináša určitý diskomfort, nie je asi mysliteľné, aby až takýmto spôsobom zasahovala obyvateľov a návštevníkov mesta. Navyše, hotel sa v uplynulých dňoch stal terčom ostrej kritiky zo strany občanov i úradov kvôli novej fasáde.

 Súčasným problémom Rybného námestia nie je iba okolie rekonštrukcie hotela, ale aj samotná údržba námestia. Ihneď v jeho spodnej časti, teda od nábrežia, nájdeme nekoordinovane rozložené množstvo nových i pár starých kvetináčov... Na lavičkách neustále polihujú bezdomovci, dlažba na námestí sa na mnohých miestach prepadáva alebo je nerovná, po daždi sa tu vytvárajú veľké i menšie mláky... Toto historicky vzácne námestie by si zaslúžilo obnovu a rekultiváciu. Bratislava má malé, ale vzácne historické jadro  - malo by byť výkladnou skriňou mesta. Žiaľ, v mnohých prípadoch tomu tak nie je. Rybné námestie je jednou z malých vstupných brán do historického jadra od Dunaja. Tomu by mal zodpovedať aj jeho vzhľad.

 Z histórie Rybného námestia

 Rybné námestie (nem. Fischplatz, maď. Hal-tér) je námestie v Bratislave v mestskej časti Staré Mesto. Nachádza sa na západnom okraji historickej zóny Bratislavy. Priestranstvo formované od stredoveku je iba torzom pôvodného námestia, do vzhľadu ktorého veľmi citeľne zasiahla výstavba dnešného Mosta SNP v 70. rokoch 20. storočia.

 Rybné námestie je dnes priestranstvom, ktoré z východu ohraničuje Hviezdoslavovo námestie, z juhu dunajské nábrežie, zo západu vzostupná rampa telesa Mosta SNP; severným ohraničením je západný múr domu, v ktorom sídli Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana.

 Námestie pôvodne tvorilo priestranstvo, predmestie, ktoré ležalo mimo mestských hradieb. Bolo širokou prázdnou plochou, ktorá hraničila s hlbokou dunajskou zátokou. Pretože tu jestvovalo prístavisko pltníkov, dostalo toto priestranstvo pomenovanie Fletzerstadl.

 Vzhľadom na svoju polohu blízko rieky od nepamäti slúžilo priestranstvo miestnym rybárom, ktorí tu predávali svoje úlovky. Na tunajšom trhovisku však svoj tovar ponúkali aj mäsiari, hrnčiari či iní remeselníci. Podľa dochovaných záznamov tu v 15. storočí stálo predsunuté opevnenie hradu zvané Nový alebo Biely tábor.

 Voľné priestranstvo sa urbanistickými zásahmi časom pretvorilo na námestie. Začiatkom 18. storočia tu osadili dva morové stĺpy, z ktorých jeden stojí dodnes. V ďalšom priebehu storočia, najmä však po odstránení hradieb v 80-tych rokoch, sa tu rozbehla intenzívna výstavba. Začala zastavaním západnej a neskôr južnej časti radom stavieb. Už v roku 1746 sa na tomto mieste spomína strážnica, neskôr v roku 1778 sýpky a mýtnica.

 Dunajská zátoka postupným zasypávaním zanikala a koryto rieky sa od námestie vzďaľovalo. Na južnej strane námestia pribudla v roku 1752 stavba Meštianskeho pivovaru, ktorá oddelila plochu námestia od dunajského nábrežia. Námestie sa definitívne vymedzilo po regulácii toku Dunaja a po stavebných úpravách nábrežia v rokoch 1822 a 1835. Zmeny v jeho polohe priniesla až radikálna prestavba v druhej polovici 20. storočia.

 Námestie ležalo na juhovýchodnom okraji Podhradia a hraničilo s tu jestvujúcou pôvodnou osadou Vydrica, dostalo preto pomenovanie Weidritzer Platz (Vydrické námestie). O storočie neskôr, keď sa na toto miesto premiestnili trhovníci s rybami z Františkánskeho námestia, sa preň ustálil názov, ktorý nesie dodnes.

 Od polovice 19. storočia Rybné námestie tvorilo rozhranie medzi Starým Mestom, Podhradím (Theresienstadt, t.j. Mestom Márie Terézie) a mestskou časťou Franz-Josefstadt (Mesto Františka Jozefa). O jeho polohe si môžeme urobiť obraz napr. podľa mapy Bratislavy z roku 1907. Podľa tohto dokumentu sa na Rybnom námestí zbiehali ulice zo severu a zo západu. Zo severu to bola Židovská ulica a zo západu sa pripájali tri paralelne ležiace ulice - najsevernejšia Vydrická ulica (pôvodne Veľká Vydrica, Grosse Weidritz, Nagy Vödric), úplne na juhu ulica Dunajské nábrežie (Donaulände, Duna-sor); medzi nimi ležala Jiringerova (Prídavkova) ulica. Južné ohraničenie tvoril rad domov, za ktorými ležalo nábrežie Dunaja. Aj keď Rybné námestie zaberalo plochu na okraji mesta, bolo malebným mestským priestranstvom. Pretože takmer nič z pôvodnej zástavby námestia neexistuje, o jeho vzhľade si môžeme urobiť predstavu iba na základe archívnych záberov.

Najväčší stavebný rozvoj námestie zaznamenalo na prelome 18. a 19. storočia. Vtedy tu pribudlo viacero stavieb, ktoré však postavili na starších, často stredovekých základoch. Pôvodné stavby, ktoré tu stáli od 16. a 17. storočia ustupovali novým budovám, pričom neraz dochádzalo k sceľovaniu susediacich parciel. Pôvodne nízke, prízemné domy, nahrádzali výstavnejšie, niekoľkoposchodové budovy. Ich atraktivitu znásobovali dvory dopĺňané obytnými traktami s pavlačovými ochodzami.

 Najväčšiu stavebnú premenu prinieslo 19. storočie, kedy napr. na južnej strane námestia postavili podľa projektu staviteľskej firmy Feiglerovcov trojposchodové nájomné paláce (v rokoch 1845 - 1847). Po roku 1890 vznikol na nároží vtedajšieho Kossuthovho námestia, neskôr Promenády (dnes Hviezdoslavovo námestie) barokovo-klasicistický dom. Najdominantnejšia stavba na námestí pribudla v roku 1894. Vtedy tu podľa projektu Dionýza Milcha postavili synagógu neológov.

Do dnešných dní sa z pôvodnej zástavby námestia zachovali iba tri stavby - morový stĺp z roku 1713, nárožný dom na rohu Rybného a Hviezdoslavovho námestia (s adresou Hviezdoslavovo nám. č. 11) z konca 19. storočia a s ním severne susediaca budova (dnes sídlo Bibiany).

(bak, sk.wikipedia.org, foto BK)