Romana Tabák: „Kvalitu života Staromešťanov posunú vyššie iba systémové zmeny.“

Centrálna mestská časť Bratislava-Staré Mesto azda najviac zo všetkých mestských častí tvorí dušu nášho mesta, je výkladom pre státisíce turistov, je centrom najmä kultúrneho a spoločenského života hlavného mesta. Zároveň, a to predovšetkým, je domovom vyše 40-tisíc obyvateľov, ktorí majú rovnaké práva, ale možno viac povinností, ako ostatní Bratislavčania.

Aj z toho titulu, že v mnohom sa kompetencie Starého Mesta a magistrátu prekrývajú, resp. veľmi tesne súvisia, je náročné zabezpečiť potrebné kvalitu obyvateľom tejto mestskej časti tak, aby sa necítili diskriminovaní.

Tento rok si na post starostu trúfa 10 kandidátov, pričom niektorí z nich sú verejnosti dobre známi. Buď z toho, že ich predvolebné kampaň trvá nekonečne dlho, prípadne tým, že už boli na tomto poste v minulosti, resp. ho zastávajú v súčasnosti. Mediálne asi najznámejšou tvárou, aj keď v komunálnej politike zatiaľ nováčikom, je poslankyňa NR SR za Sme rodina Romana Tabák.

Bývalú veľmi úspešnú tenistku, slovenskú reprezentantku, sme oslovili, aby sme sa dozvedeli viac o ambíciách v boji o „prvú dámu“ Starého Mesta.

Takže, na úvod základná otázka, ktorá zaujíma asi každého najviac. Prečo ste sa rozhodli zabojovať o tento post?

Začnem možno od seba a síce tým, že som Staromešťanka, denne tu pôsobím nielen pracovne, ale vychovávam  tu aj svojho syna, a tak sa na veci okolo nás pozerám cez rôznu optiku. A samozrejme, tým, že pôsobím aj ako poslankyňa Národnej rady, mám možnosť mnohé veci vidieť cez systémové nastavenie, ktoré si povedzme, že nie je úplne zdravé. A na to, aby sa veci dali posunúť správnym smerom, je potrebné iniciovať mnoho rokovaní a aktivít práve na najvyššej úrovni, pretože darmo sa obec môže snažiť o zásadný obrat v riešení svojich problémov, pokiaľ nenájde napríklad legislatívnu podporu stanovenú zákonmi.

 Keď sa pozrieme na Vašich protivníkov v boji o starostovskú stoličku, povedzme, že majú väčšie skúsenosti v riadení samosprávy, či už ako miestni poslanci alebo starostovia. Necítite tu hendikep? Tenisovou terminológiou nastupujete na zápas proti hráčom z prvej desiatky.

Ostaňme pri tom tenise teda aj v odpovedi. Presne ste mi nahrali na smeč. Po prvé, žiaden športovec, ak chce niečo dosiahnuť, nemôže vstupovať do zápasu ako porazený. To skrátka nefunguje a rozhodne to nie je môj štýl. Po druhé, nielen v tenise, ale v každom športe sa dejú na dennom poriadku športové prekvapenia. Byť favoritom zväzuje ruky, nohy, ale hlavne hlavu. Naopak, entuziazmus, chuť sa presadiť a zmeniť stav, je často oveľa silnejšia ako papierové predpoklady. A po tretie, a to je asi najdôležitejšie, ak stále chceme ostať pri tenise v rovine parafrázovania, pozrime sa na kariéru mojich oponentov, ich víťazstvá a prehry. Myslíte, že je tu nejaký Roger Federer alebo Serena Williams? Ale predovšetkým, víťazstvá a prehry Staromešťanov. Tie sú najpodstatnejšie. A tu sa vrátim k mojej prvej odpovedi, že žijem a pôsobím denne v Starom Meste a podľa mňa prehrávame set zatiaľ 2:5 a na podaní je súper. Čiže inými slovami, je na čase „zamakať“, ale že úplne ako o život a spraviť z tejto mestskej časti voľbu číslo jeden na bývanie pre jej obyvateľov.

Opustime teda na chvíľu tenis a povedzme si, kde to pokrivkáva podľa Vás, kde vidíte potenciál na zlepšenie?

Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale všade. Pozrime sa 12 rokov späť, viac si človek už asi nepamätá do detailov. Pri kormidle sa vystriedali 3 mená, ktoré nejakým spôsobom riadili túto mestskú časť. Netvrdím, že úplne zle, ale my Staromešťania, spýtajme sa každý sám seba, že či sa naše očakávania naplnili, prípadne, či sa udialo niečo, čo bolo naozaj rozdielové. Ja ten pocit nemám. Rok, čo rok sa ide v zabehnutých koľajách, občas sa niečo premaľuje, kde tu niečo opraví, občas niečo zakáže alebo prikáže, ale stále sme ako keby rukojemníkmi systému a nastavenia vzťahov s vedením samotného mesta.

Čo by mohlo fungovať lepšie?

Poďme kľudne do detailu, pretože práve tie detaily tvoria to bodové hodnotenie, ktoré nám občania každé 4 roky vystavujú. Tak napríklad, prísna kontrola dodržiavania čistoty a hluku pri stavebných prácach. Precestovala som naozaj celý svet, ale takúto anarchiu som vo vyspelých krajinách naozaj nevidela. Alebo čo tak nevkusný svetelný smog? Niekoho to možno netrápi, ale sme centrálna mestská časť a nemôže to tu vyzerať ako na thajskej uličke s elektronikou.

Spomínali ste ale systémovejšie zmeny, čo ste mali na mysli?

Úprimne, čo ma trápi veľmi a čo by bolo inde vo vyspelom svete taktiež cez čiaru, je zanedbaná starostlivosť o historické budovy a kultúrne pamiatky. Chápem, že je tu problém s vlastníkmi, ale ak neexistujú prostriedky, ako s nimi veci riešiť, tak tie podmienky treba vytvoriť. Niekedy sa naozaj hanbím, ako to tu vyzerá. S tým súvisí aj cestovný ruch trochu. Čo si odnesie návštevník centra, čo sa mu zaryje do pamäte? Dýcha to tu nejakým špecifickým koloritom, atmosférou alebo niečím, čo by doma rozprával s nadšením? Ja to, bohužiaľ, nevidím. Máme krásne budovy, aj zopár námestí, ale ten duch mesta je ako „džin skrytý vo fľaši“.

A čo parkovanie, téma dnešných dní? Vieme, že ste predložili novelu Zákona o cestnej premávke, ktorá práve upravuje aj možnosti parkovania na chodníkoch.

Tejto téme sa venujem už dlhšie a som nej aktívna. Chodníky by mali patriť chodcom a nám matkám. Aj preto som ako jediná žena vlani iniciovala túto novelu, aby sme sa opäť o kúsok priblížili k vyspelým európskym štátom. Podľa platnej úpravy, ktorá nadobudne účinnosť 30. septembra 2023, iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať. To však neplatí pre cyklistov, prípadne, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak, alebo ak ide o zastavenie alebo státie bicykla alebo motocykla, pri ktorom ostane súvislá voľná šírka chodníka najmenej 1,5 metra. Tento zákon podporilo 124 poslancov.

 Čo sa týka aktuálnej situácie v hlavnom meste ohľadom parkovania - celé zle, prepáčte. To ani nejdem rozoberať. Nedávno som čítala práve článok na túto tému a volal sa  „Cudzinec vo vlastnom meste.“ A to hovorí za všetko. Riešenia v prospech Staromešťanov existujú a na ich realizáciu stačí vôľa. Nejdem však zachádzať do detailov, to by bolo na dlho. Jednoducho, Staromešťan predsa nemôže byť rukojemníkom toho, že sa tu narodil alebo, že tu býva.

 A čo by ste záverom odkázali Staromešťanom?

 Nebojme sa zmeny. Byť Staromešťanom môže byť oveľa atraktívnejšie ako len to, že to máme blízko do centra. Sme v centre diania – kultúrneho, spoločenského, vzdelanostného, ale aj finančného, a z toho treba vyťažiť, nie len ustupovať.

(bak, foto archív RT)