Radikálne zásahy proti bobrovi problém nevyriešia a mali by byť až na poslednom mieste

Téma bobor pomaly ale isto rozdeľuje Bratislavčanov na dva tábory. Jedni ho vnímajú ako vzácneho tvora, ktorého treba chrániť. Iní majú pocit, že sa z neho stáva škodca zdravej prírody v okolí vodných priestranstiev. A tak sme sa spojili so zoológom Jánom Kaľavským zo Štátnej ochrany prírody SR, aby sme zistili, ako možno docieliť bezproblémového spolunažívania bobra a človeka v hlavnom meste. 

Ako a kedy sa bobor dostal na Slovensko, do oblasti hlavného mesta?
V prvom rade treba zdôrazniť, že bobor je náš pôvodný druh, ktorý sa na naše územie po vyhubení človekom opätovne vrátil. Nebol sem teda dovlečený, ako napr. nutria alebo ondatra, ktoré našu krajinu v minulosti neobývali. Dnešný bobor európsky (Castor fiber) sa vyvinul asi pred 15 mil. rokov a odvtedy obýval lesy a lesostepi celej Eurázie, vrátane Slovenska. Keďže bol v minulosti významným zdrojom potravy, či kvalitnej kožušiny a kastorea, s rozvíjajúcou sa ľudskou spoločnosťou bol stále viac prenasledovaný a lovený, aj z dôvodu prevencie škôd na poľnohospodárskych plodinách, či lesnom poraste. Určite aj v tej dobe by mnohí ľudia výskyt bobra na Slovensku označili ako "premnožený", no keďže sa tento lov robil živelne a hromadne, postupne lokality s výskytom bobra ubúdali, až bol na Slovensku posledný jedinec ulovený v r. 1865. Odvtedy sa bobor u nás považoval za vyhubeného.

Bobor na územie Slovenska prenikol postupne od hraníc susediacich štátov, v ktorých sa vykonali programy na reštitúciu bobrov (čiže programy opätovného navrátenia jedincov bobra európskeho do krajín, z ktorých bol vyhubený. Pre zaujímavosť, začiatkom 20. st. prežívalo v Eurázii v ôsmich refúgiach iba 1200 jedincov, čiže bobor ako druh bol blízko úplnému vyhynutiu. Prvý dôkaz o opätovnom výskyte bobrov na našom území je z Borskej nížiny (Záhorie) z roku 1977. V okolí hlavného mesta bol prvýkrát bobor pozorovaný na brehoch Dunaja v r. 1985. Odvtedy obýva stále viac pôvodného územia, no tento postup nie je až taký rýchly - v povodí Váhu bol prvýkrát zaznamenaný v r. 2002, na východe SR sú lokality, kde až pred pár rokmi zaznamenali prvých bobrov a ešte stále sú časti Slovenska, kde sa bobor zatiaľ vôbec nedostal.

V divokej prírode, nie na Slovensku, bobor nie je tak škodný, ako na Slovensku, pretože tam má vo voľnej prírode iných predátorov, ktorí počty bobrov dokážu prirodzene regulovať. U nás bobor vo voľnej prírode nemá premožiteľa?
Výraz "škodný" by som neodporučil použiť - je to poľovnícky výraz, ktorý živočíchy škatuľkuje do akýchsi subjektívne vnímaných skupín bez znalosti širšieho kontextu a mnoho zvierat označených "škodná" je v skutočnosti pre ekosystém veľmi prospešná a škodí ak, tak iba niektorým ľudským aktivitám. V prírode má ale každý živočích svoj význam a všetko je súčasťou väčšieho celku. V divokej prírode, ktorú máme aj na Slovensku, má bobor prirodzených predátorov vlka, rysa, či medveďa, ale aj líšky - ohrozené sú najmä mláďatá, na dospelé jedince si väčšie šelmy nezvyknú trúfnuť. Treba ale podotknúť, že predačný tlak týchto zvierat má na reguláciu populácie bobra iba minimálny vplyv. Omnoho významnejší je antropogénny vplyv, čo znamená, že na reguláciu bobrej populácie omnoho viac pôsobia faktory zapríčinené človekom, ako je napr. kolízia s vozidlami na cestách, spadnutie bobrov do vodohospodárskych objektov - rôzne šachty, nápustné objekty, ale aj nezákonný odstrel. Čo je ale najzásadnejšie - bobor si svoju populáciu reguluje sám a vzhľadom na silnú teritorialitu tohto druhu nemôže dôjsť k jeho premnoženiu, hoci je to v miestach s vysokou hustotou tohto druhu, ako napr. hlavné mesto, vnímané inak.

Aká je teda prirodzená úloha bobra v prírode – v súčasnosti?
Bobra možno vnímať ako ekosystémového inžiniera, ktorý pracuje zadarmo. Možno ho po človeku považovať za živočíšny druh, ktorý dokáže najviac prispôsobovať a meniť krajinu svojim potrebám. Vysoký význam bobra nielen v minulosti, ale najmä v súčasnosti je jeho schopnosť naprávať škody v ekosystéme zapríčinené človekom. Nížinná krajina je človekom veľmi negatívne poznačená a práve tam, kde bola voda za pomoci odvodňovacích kanálov odvedená preč, dokáže bobor účinne znižovať degradáciu vzácnych biotopov, ktorým voda chýba a to jej zadržaním, alebo opätovným navrátením. Laicky povedané - bobor vracia vodu do krajiny. Na prvý pohľad možno nie až tak atraktívna schopnosť a nie vždy sa stretne s vďačnosťou zo strany človeka, no v časoch zmeny klímy, stále väčších obdobiach sucha, či poklesu spodnej vody, je takáto činnosť na nezaplatenie. Samozrejme, bobor nevie, kde sa takáto revitalizácia pre človeka hodí a kde to už vhodné nie je, takže môže svojou činnosťou spôsobiť aj značné hospodárske škody, čo je, myslím, hlavná príčina, prečo ho spoločnosť vníma vo svojom okolí viac negatívne ako pozitívne.

Presne ako vravíte, ľudia si skôr všímajú to, ako bobry pustošia okolia tokov, jazier, riek. Dokonca aj stromy rodinných domov, ktoré sú v tesnej blízkosti lesa, vody. Prečo sa to deje?
Hlavný dôvod je ten, že máme na Slovensku časti územia, kde sú teritória bobrov prakticky úplne zabraté. Bobor vždy osídľuje najprv prostredie, ktoré je prírode čo najbližšie. Keď sú tieto teritória zabraté, presúva sa do menej atraktívnejších plôch a čoraz bližšie k ľudským sídlam. Keď mladé jedince, ktoré sa osamostatňujú, nemajú na výber, idú potom všade, kde je to len možné, odkiaľ by ich nevytlačil iný konkurujúci jedinec, hoci aj niekomu do záhrady, či mestského parčíku. Takýto bobor si na potravu musí zohnať to, čo mu okolie poskytuje. V jarných a letných mesiacoch je to hlavne vodná vegetácia. Preto aj počet ohryzov na stromoch je nižší. V jesennom a zimnom období, keď okolitá vegetácia neposkytuje toľko potravy, bobry konzumujú hlavne lyko stromov (môže tvoriť až 90% potravy počas zimy), ktorých konáre zároveň používajú na stavbu hrádzi a brlohov.

Ako ste už spomenuli, bobor je zákonom chránený. No v okolí hlavného mesta spôsobuje jeho aktivita nevyčísliteľné škody, na základe čoho medzi verejnosťou vyvstáva otázka, či by sa nemalo začať proti jeho škodným aktivitám niečo robiť celospoločensky...
Je trochu zarážajúce, že len 40 rokov po tom, čo sa tu objavili prvé jedince úplne zdecimovaného pôvodného druhu, sa už dnes volá po zrušení jeho ochrany, či nebodaj povoleniu na odstrel. Takto radikálne zásahy málokedy problém vyriešia a mali by byť až na úplne poslednom mieste, nie na prvom. Ako väčší problém vnímame hlavne to, že sa negatívnym dopadom činností bobrov zaoberáme len povrchne, napr. vo forme vyplácania kompenzácii jednotlivým subjektom za škody, ktoré bobor spôsobil, no nejdeme po samotnej príčine problému a jej prevencií. Netreba tiež posudzovať všetky bobry rovnako - sú miesta, kde činnosť bobra je úplne nenápadná a poškodzovanie stromov v okolí je minimálne (napr. známa lokalita v Karloveskej zátoke, kde sa bobor teší všeobecnej popularite už 30 rokov). Naopak, máme miesta, kde jedince bobra aktívne nahryzávajú desiatky stromov pozdĺž vodných tokov a na krátkom úseku majú postavených 5 hrádzi, ktoré zaplavujú okolité polia a ich prítomnosť hodnotíme ako značne problematickú. Pristupovalo sa už aj k odstraňovaniu bobrích hrádzí, no je to krátkozraké riešenie, ktoré bobry iba viac podnieti k odstraňovaniu ďalších kusov drevín kvôli stavebnému materiálu. Odchyt a premiestnenie jedincov je taktiež zbytočné, keďže voľne teritórium veľmi rýchlo obsadia iné jedince.

Aké teda navrhujete riešenie, ktorým sa možno brániť proti bobriemu ničeniu zdravej prírody legitímnou cestou?
Spôsob prevencie pred škodami zapríčinenými činnosťou bobra treba nastaviť podľa lokality, v ktorej pôsobí a škodami, ktoré hrozia, že vzniknú. Rozhodne má zmysel zabrániť poškodeniu a zhryzeniu drevín napríklad v parku alebo v sídliskovej zeleni pomocou individuálnej ochrany jednotlivých stromov. Napríklad použitím ochrannej siete. Na druhú stranu, takto ošetrovať lesný porast mimo mesta nemá veľký zmysel, keďže by bola realizácia veľmi časovo aj finančne nákladná. V lese má omnoho väčší význam ponechať zhryzené stromy na mieste, pretože ich odťažením bude bobor musieť hľadať nové zdroje potravy, čím sa škody v poraste znásobia. Rovnako má význam neodstraňovať brehové porasty riek, ktoré sú zväčša tvorené topoľovými alebo vŕbovými výmladkami, pretože takéto mladé dreviny sú pre bobra veľmi vyhľadávaný zdroj potravy.

Podľa vás bobor nie je premnožený. Máte teda prehľad o aktuálnych počtoch bobrov v Bratislave a jej okolí?
Celoplošný monitoring sa ešte nerealizoval, takže v súčasnosti nevieme odhadnúť početnosť bobra. Sú tu však veľké regionálne rozdiely - najviac je rozšírený na západnom Slovensku, v Záhorskej a Podunajskej nížine, v povodí Popradu a Laborca. Aj keď celoplošné číselné údaje zatiaľ nemáme, ako príklad môžeme uviesť, že v jednej z významných výskytových lokalít v rámci Bratislavy, v PR Starý háj sa vyskytuje iba 1 rodina bobrov = 5-7 jedincov. Aj tento údaj svedčí o silnej teritorialite bobrov a môže dať aspoň základnú informáciu o jeho počtoch, pre ilustráciu. Do iných častí začal prenikať iba v nedávnej minulosti a vo väčšine územia SR sa bobor ešte nevyskytuje. Všeobecne najviac obýva povodia nížinných riek, do vyššie položených oblastí preniká pomalšie. Ako silno teritoriálny druh však nemôže nastať prípad premnoženia bobrov. Populačná hustota bobrov má preto svoj strop. V populáciách s vysokou hustotou však rastie vnútrodruhová konkurencia, stres má za následok menší počet mláďat vo vrhu, vyšší výskyt chorôb i vyššiu úmrtnosť, dôsledkom čoho môže dôjsť k ubúdaniu jedincov. Domnievame sa, že napríklad v Bratislave je väčšina teritórií už obsadená, takže by početnosť bobra v budúcnosti nemala nijak dramaticky narastať, dokonca je možné, že bude klesať.

Existujú údaje o tom, v ktorej mestskej časti Bratislavy je výskyt bobra najvýraznejší?  Respektíve, ony sú schopné migrovať aj medzi mestskými časťami?
Najväčší výskyt bobrov v Bratislave je prirodzene v tých mestských častiach, kde sa nachádzajú vodné toky. Najviac je obsadený ľavý a pravý breh Dunaja, povodie Moravy a Malého Dunaja, čiže Petržalka, Podunajské Biskupice, Karlova Ves, Devín a Devínska Nová Ves, ale početná populácia bobrov je aj vo Vajnoroch a v Rači, keďže tam sú prítomné rozsiahle siete umelých vodných kanálov, kde sa bobor taktiež vyskytuje. Pri hľadaní nových teritórií dokážu mladé jedince migrovať aj na väčšie vzdialenosti. Mali sme už preto zaznamenané bobry aj na neobvyklých miestach – na Košickej a Prievozskej ulici v Ružinove či v Starom Meste, išlo však vždy iba o migrujúce jedince, ktoré sa väčšinou zatúlali.

Druhá stránka veci je tá, že bobry sú pred človekom čoraz menej bojazlivé. Ako má človek reagovať, ak bobra stretne vo voľnej prírode, a ten neuteká, ale možno naopak, mal by tendenciu priblížiť sa k človeku?
Zníženú plachosť bobrov môžeme v Bratislave pomerne často pozorovať a je to zapríčinené hlavne tým, že bobor si na prítomnosť človeka zvykol. Všetky v súčasnosti žijúce bobry sa narodili v období, kedy bola na Slovensku nastavená zákonná ochrana tohto druhu, a teda nezažili zo strany človeka žiadne prenasledovanie a jedince, ktoré žijú v tesnej blízkosti ľudských sídel, vidia pohyb ľudí každý deň. A keď vidia, že nehrozí žiadne nebezpečenstvo, postupne si na prítomnosť človeka zvykli. V husto nasýtených populáciach, kde väčšina vhodných miest je už obsadená, sa môže stať, že mladé jedince podliehajú zvýšenému stresu, čoho sprievodným znakom je aj posun aktivity do dennej fázy a strata plachosti. V zásade ale platí, že bobor je stále tvor plachý a s nočnou aktivitou a tieto prípady sú stále ešte len ojedinelé. Ak sa stane, že bobra nájdeme cez deň na nezvyklom mieste, odporúčame sa k tomuto jedincovi nepribližovať a zavolať na pohotovostnú linku miestnej správy Štátnej ochrany prírody SR a poradiť sa s odborníkmi, keďže zviera môže mať nejaký problém. Rozhodne neodporúčame s bobrom manipulovať – hoci je mierumilovný, v prípade, že má pocit ohrozenia, sa vie agresívne brániť. Tiež neodporúčame približovať sa k voľne žijúcim jedincom, či dotýkať sa ich, z toho istého dôvodu.

Ako podľa vás docieliť to, aby dokázal človek u nás, povedzme v Bratislave, žiť v súlade s bobrom. Teda aby človek bobra nemusel vnímať ako škodnú a zároveň, aby človek neohrozoval bobrov?
Jednoznačne treba stanoviť hranice, ktoré hovoria jasne, kedy je prítomnosť bobra vnímaná pozitívne a kde je už nežiadúca. Tomu musí predchádzať monitoring lokalít a presné kvantifikovanie škôd spôsobených bobrom v jednotlivých územiach. Menšie škody vie štát dotknutým subjektom finančne kompenzovať, no nahlasuje sa iba malá časť incidentov – tu je ešte veľký priestor pre zlepšenie a zefektívnenie celého procesu kompenzácie škôd. Pri stanovení škody je potrebné posudzovať dva aspekty: škody spôsobené ohryzom (ktoré sú lokálne a obyčajne menej závažné) a škody spôsobené bobrami stavajúcimi hrádze (ktoré môžu byť najmä v osídlených zónach závažnejšie, lebo dochádza k zvýšeniu vodnej hladiny a môžu ovplyvniť aj väčšiu plochu). Okrem finančnej kompenzácie je určite potrebnejšie nastaviť v takto dotknutých lokalitách mieru opatrení, ktoré zabránia vzniku ďalších škôd, alebo napríklad znížia atraktivitu prostredia pre bobra. Je možné, že sa vyskytnú miesta, kde nebudú fungovať žiadne opatrenia a bude sa musieť pristúpiť k odchytu, či nebodaj odstrelu konkrétnych problémových jedincov. Takto krajné riešenie je však nevyhnutné použiť ako poslednú možnosť a musia byť k dispozícii tvrdé dáta, ktoré hovoria jasne, že iný spôsob nie je možný. Pretože ako som už spomínal, aj keď je činnosť bobra vnímaná vo všeobecnosti negatívne, väčšina lokalít kde pôsobí bobor, je bez konfliktu s človekom. Typickým príkladom je Karloveská zátoka pri Dunaji, kde sú bobry dokonca miestnou atrakciou, lebo je možné ich vidieť priamo z cyklistického chodníka. Miestne pohostinstvá z bobra dokonca profitujú, keďže možnosť byť v tesnom kontakte s divokou prírodou a vidieť takto veľké zvieratá v ich prirodzenom prostredí je pre ľudí značne lákavá. 

Zaoberá sa niekto touto témou na úrovni úprav zákonov, prípadne nejakých pripravovaných akcií na pomoc zničenej či ohrozenej zelene a na prienik bobra čoraz bližšie k ľuďom a ich obydliam?
Osobne mám pocit, že hoci sa o tejto téme už dosť vie a uvedomujeme si pálčivosť tohto problému, stále sa jej riešenie akoby odsúva do neurčita. Uznávam, že sú v oblasti životného prostredia ďaleko väčšie problémy, ktoré treba akútne riešiť, no úplne zatvárať oči nie je tým najšťastnejším spôsobom. Mne osobne chýba širšia diskusia medzi odborníkmi a verejnosťou, kde by sa o tomto probléme otvorene hovorilo. Mohli by sa tak nastaviť opatrenia na zmiernenie škôd a zároveň by sa zbúrali mnohé mýty a predsudky, ktoré voči bobrom prevládajú v našej spoločnosti.

Je to teda téma natoľko pálčivá, že by sa ňou mali kompetentné inštitúcie zaoberať? 
Povedal by som, že sme tak 5 minút po 12tej, ale určite je lepšie začať neskoro, než nikdy. Už dávno sa mala vyčleniť pracovná skupina pozostávajúca z rôznych odborných organizácii, ktorých sa táto téma týka - zoológov, vodohospodárov, technikov, ekonómov a zástupcov dotknutých ministerstiev, kde by sa mohli opatrenia a zmeny premietnuť do legislatívy.

Veronika Trojanová