Krajská prokuratúra v Bratislave podala protest voči uzneseniu, ktorým v máji schválili mestskí poslanci metodiku vyplácania rozdielu medzi trhovým a regulovaným nájomným pre vlastníkov reštituovaných bytov v hlavnom meste.
Prokurátorka v proteste žiada zrušenie tohto uznesenia z dôvodu jeho nezákonnosti.
Vyplýva to zo zverejneného materiálu, o ktorom by malo mestské zastupiteľstvo rokovať vo februári.
Prokurátorka uznesenie napáda z dôvodu, že prijatím uznesenia mestské zastupiteľstvo zasiahlo do kompetencie primátora Bratislavy Iva Nesrovnala, pretože v zmysle platných právnych predpisov zastupiteľstvo nie je oprávnené na schvaľovanie metodiky pre výpočet a vyplácanie kompenzácie.
"Nakoľko mestské zastupiteľstvo je oprávnené rozhodovať výlučne vo veciach zverených mu do kompetencie zákonom, resp. štatútom a daná právomoc mu zverená nebola, mal rozhodnúť primátor.
Schválením uznesenia mestské zastupiteľstvo zasiahlo do kompetencie primátora," píše sa v dôvodovej správe.
Prokurátorka tvrdí, že zastupiteľstvo nie je v žiadnom právnom predpise oprávnené na prijatie uznesenia upravujúceho podmienky pre výpočet a vyplácanie kompenzácie podľa príslušného zákona.
Ako podotýka, nemôže sa jednať o určovanie pravidiel nakladania s majetkom Bratislavy a so štátnym majetkom prenechaným Bratislave a schvaľovanie najdôležitejších úkonov týkajúcich sa tohto majetku, pretože táto právomoc mestskému zastupiteľstvu daná nie je.
Hlavné mesto má však v tejto veci iný právny názor. Hospodárenie s troma miliónmi eur ročne, ktoré schvaľovalo mestské zastupiteľstvo, je tak zásadným nakladaním s majetkom mesta, o ktorom musia rozhodnúť mestskí poslanci.
"Nakoľko právna úprava povinnosti hlavného mesta poskytnúť finančnú kompenzáciu v zmysle zákona 260/2011 je veľmi stručná, bolo potrebné bližšie upraviť pravidlá pre vyplácanie kompenzácií.
Orgán, ktorý schválil finančné prostriedky pre vyplácanie kompenzácií, zároveň schválil podmienky ich použitia," argumentuje magistrát.
Oprávnenie konať v tejto oblasti dáva podľa neho mestskému zastupiteľstvu štatút, ako aj zákon o hlavnom meste, v zmysle ktorých mestské zastupiteľstvo určuje pravidlá nakladania s majetkom Bratislavy.
Mesto preto navrhuje poslancom nevyhovieť protestu prokurátorky. Vyjadriť sa k tomu majú vo februári.
Hlavné mesto má od začiatku roka 2017 zákonnú povinnosť vyplácať vlastníkom tento rozdiel, pretože do konca roka 2016 nezabezpečilo náhradné nájomné bývanie pre 580 žiadateľov z reštituovaných bytov.
Mestskí poslanci preto v máji schválili metodiku, na základe ktorej má postupovať a vyplácať vlastníkom reštituovaných bytov rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným.
No dobre a čo náhradné byty ? Tie prokurátorku nezaujímajú ? Prečo musí mesto platiť náhrady reštituentom ? Prečo nie sú náhradné byty ? Prokurátorka by sa mala zaujímať aj o to kto tu zanedbal svoje povinnosti, keď musí mesto platiť.
Aktuálne dianie 23. marec 2024 – 1954×
Delikateso "dobroty" vo vyše 40 predajniach a už aj na e-shopeAktuálne dianie 19. marec 2024 – 767×
Záujem o gymnázia v Bratislavskom kraji výrazne rastie. Šanca uspieť klesá aj jednotkáromAktuálne dianie 24. marec 2024 – 156×
Najvyššia účasť v prezidentských voľbách bola v Bratislavskom kraji