Príbehy ľudí bez domova mávajú aj šťastné konce

Zostať bez strechy nad hlavou nemusí byť až taký problém. Dlhy, rozvod, vyhadzov z práce... Dôležité ale potom je, ako sa pod aspoň nejakú strechu dostať.

A na to človek, jednotlivec, väčšinou sám nestačí. Potrebuje pomocnú ruku, hoci ani tá vždy nemusí byť účinná ... Človek sám totiž musí chcieť, urobiť niečo pre to, aby sa z ulice dostal.

Čím však je na ulici dlhšie, tým má menšiu vôľu z nej odísť. Pracovníci oddelenia sociálnych vecí petržalského miestneho úradu o tom vedia svoje.

„Petržalských bezdomovcov máme podrobne zmapovaných,“ začína svoje rozprávanie Ľuboš Koller. „Veď chodíme za nimi minimálne raz za týždeň, zisťujeme, či nepotrebujú lekársku či inú pomoc, ponúkame im možnosť ísť do niektorého útulku či nájsť nejakú prácu.

Väčšinou bezvýsledne. Ale, keď už je najhoršie, tak pomoc prijmú.“

Tak, ako to bolo aj v prípade Ivana, ktorý prišiel o jednu nohu. Vtedy mu ľudia zo „sociálneho“ vybavili ubytovanie kdesi pri Komárne.

No, povedal, že radšej zomrie, než by išiel mimo Bratislavy. Lenže časom prišiel aj o druhú nohu, tak chtiac-nechtiac musel súhlasiť s pomocou úradu a odísť do útulku Sv. Lujzy na Hatalovej ulici.

Alebo pani Darina, ktorá je na ulici už dlho. Na rozdiel od mnohých svojich „kolegov“ má vždy okolo svojho príbytku čisto a poriadok. Má však psychické problémy a keď cíti, že sa zhoršujú, požiada o pomoc. Aj teraz je hospitalizovaná.

Ale život ľudí bez domova je aj o neporiadku, špine. Aj takýto monitoring je súčasťou práce pracovníkov oddelenia sociálnych vecí.

„Len za posledných pár týždňov sme s pomocou Miestneho podniku verejnoprospešných služieb vyčistili štyri miesta znečistené ľuďmi bez domova, vyčistili sme vykachličkovaný priestor za internátmi EU na Starohájskej ulici, neporiadok po bezdomovcoch na Osuského a pod schodmi pri zástavke autobusov Dvory,“ vyratúva Ľuboš Koller.

Deti na ulici nie sú

Veľmi citlivou témou sú malé deti, ktoré sa na ulici ocitnú spolu so svojim rodičmi. V Petržalke ale deti na ulici nie sú.

„Ak by sem aj takáto rodina prišla, okamžite by nás o nej informovali ´naši´ bezdomovci, alebo by ich zaregistrovali ostatní Petržalčania a upozornili nás,“ vysvetľuje Alena Halčáková, vedúca oddelenia sociálnych vecí .

„Aj my sami chodíme s otvorenými očami. Veď len nedávno si kolegyňa cestou práce všimla rodinku s dvomi malými deťmi, ktoré boli evidentne v zúboženom stave.

Okamžite sme zasiahli. Zalarmovali sme príslušné orgány a chlapcov vo veku 14 a 30 mesiacov sme odovzdali do opatery Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.“

A aby naozaj žiadne deti na ulici neboli, je dôležité, aby sme s otvorenými očami chodili všetci. „Veľmi si túto pomoc Petržalčanov cením. O tom, že im osudy ľudí bez domova nie sú ľahostajné, svedčia aj mnohé podnety, ktoré dostávam v Odkaze pre starostu, alebo sa ich dozvedáme z e-mailov či prostredníctvom sociálnych sietí.

Moji kolegovia vedia riešiť situáciu takmer okamžite,“ dodáva petržalský starosta Vladimír Bajan. Takže, ak by ste videli napríklad rodinu, ktorá by mohla žiť na ulici, neváhajte kontaktovať oddelenie sociálnych vecí petržalského miestneho úradu.

Týka sa to aj upozornení na lokality, ktoré je treba po bezdomovcoch vyčistiť. Odpratať neporiadok nie je vždy jednoduché. Môže totiž byť na pozemku, ktorý Petržalke nepatrí a potom celý proces trvá dlhšie.

(sv)

foto: archív MÚ Petržalka