Pred 32 rokmi sa v Bratislave uskutočnila Sviečková manifestácia

V stredu 25. marca uplynie 32 rokov od udalosti, ktorá neskôr vstúpila do dejín ako Sviečková manifestácia. V Bratislave sa 25. marca 1988 uskutočnilo zhromaždenie známe aj ako Bratislavský Veľký piatok.

Zhromaždenie veriacich v centre hlavného mesta Slovenska sa stalo predzvesťou Nežnej revolúcie v roku 1989. Od roku 1993 je 25. marec Dňom zápasu za ľudské práva a zo zákona pamätným dňom Slovenskej republiky.

V minulých rokoch sa uskutočňovali spomienkové akcie na 25. marec v Bratislave, ktoré mali aj duchovný charakter.

Autor myšlienky Sviečkovej manifestácie a bývalý hokejový reprezentant Marián Šťastný 21. marca 2013 v Bratislave uviedol, že v roku 1987 bol zvolený do Svetového kongresu Slovákov za výkonného podpredsedu.

"Od začiatku bolo mojím cieľom zblížiť Svetový kongres Slovákov so Slovenskom a naopak. V tej dobe prišla na svet myšlienka Sviečkovej manifestácie. V mojom záujme bolo, aby na tejto aktivite participovalo čo najväčšie množstvo ľudí," uviedol.

Na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sa 25. marca 1988 konala Sviečková manifestácia, na ktorej sa zišli tisícky občanov z hlavného mesta i ďalších miest a obcí Slovenska. So sviečkami v rukách vyjadrili názor na nedodržiavanie ľudských a najmä náboženských práv vo vtedajšom Československu.

Manifestácia v roku 1988 sa stala najväčším verejným vystúpením proti komunistickému režimu vo vtedajšej ČSSR od roku 1968. Pripravili ju predstavitelia náboženskej opozície, biskup Ján Chryzostom Korec (1924-2015), Silvester Krčméry (1924-2013), Vladimír Jukl (1925-2012), Ján Čarnogurský, František Mikloško a ďalší členovia katolíckeho disentu.

Ten na území Slovenska plnil úlohu opozičného hnutia proti totalitnému socialistickému systému s vládnucou úlohou KSČ a KSS.

Občania na zhromaždení manifestovali aj za vymenovanie katolíckych biskupov, za úplnú náboženskú slobodu a za úplné dodržiavanie občianskych práv. Akcia sa uskutočnila aj napriek rozsiahlym protiopatreniam vtedajších straníckych a štátnych orgánov a aj napriek výzvam vtedajšieho Združenia katolíckych duchovných Pacem in terris, ktoré spolupracovalo s komunistickým režimom bývalého Československa v rokoch 1971-1989.

Hotel Carlton na Hviezdoslavovom námestí v ten deň pre verejnosť zatvorili. Pôsobila v ňom stranícka a vládna komisia, ktorá sledovala priebeh udalostí a viedla zásah bezpečnostných síl režimu proti veriacim účastníkom manifestácie a ich priaznivcom.

Sviečkovú manifestáciu neprekazilo jazdenie obrnených transportérov po meste, obmedzenia v hromadnej mestskej a prímestskej doprave, ani ďalšie opatrenia vtedajšej moci. Tisíce ľudí napriek nepriaznivému počasiu zaplnili okrem Hviezdoslavovho námestia aj priľahlé ulice. Manifestácia trvala od 18.00 do 18.30 h.

Po zaspievaní štátnej a pápežskej hymny sa ľudia začali verejne modliť. Prítomní neposlúchli výzvu na rozchod z amplióna policajného auta a vytrvali aj pri ohlušujúcich sirénach áut bezpečnostných zložiek.

Niekoľko minút pred plánovaným ukončením zhromaždenia zasiahli bezpečnostné sily aj vodnými delami. Polícia použila slzotvorný plyn, psov, obušky a fyzické násilie. Príslušníci bezpečnostných síl bili a zatýkali aj nezainteresovaných občanov, ktorí sa im náhodne dostali na dosah.

Zásah proti účastníkom manifestácie nebol zameraný na stabilizáciu a ochranu verejného poriadku, ale na prezentovanie moci komunistami ovládaného socialistického režimu. Jeho cieľom bolo zastrašiť opozičné sily, ktoré nesúhlasili s praktikami nedemokratického spoločenského systému.

Sviečková manifestácia patrí medzi udalosti v slovenských dejinách, ktoré sa radia k medzníkom boja za demokratizáciu slovenskej spoločnosti.