Kopce aj zvlnené plochy pokryté vinohradmi. Práve v týchto mesiacoch tvoria nádhernú zelenú scenériu. Pastvu pre oči tým, ktorí sa vydávajú do okolia na prechádzku, či na cykloturistiku. Pre obyvateľov susediacich mestských častí Bratislavy- Rače a Vajnôr, je vinohradnícka kultúra aj neoddeliteľnou súčasťou ich histórie. Tá siaha až 700 rokov späť.

V poslednom období ich  téma vinohradníctva spája intenzívnejšie ako inokedy. Chátranie vinohradov, či dlhoročné snahy developerov o výstavbu v lukratívnych zeleňou obklopených lokalitách znamená, že jedinečný kolorit miestnej krajiny sa pomaly ale isto vytráca. Za záchranu toho, čo sa ešte dá, chcú zabojovať miestne spolky a občianske združenia. Obracajú sa o pomoc smerom k obyvateľom, vlastníkom vinohradov aj rôznym inštitúciám. 

VAJNORY

Aby vinohrady vo Vajnoroch neostali len v názvoch zastávok či historických kronikách

Vajnory sa pýšia veľkým kultúrnym a prírodným bohatstvom. Niekedy sa však zdá, že chudobnejší je len náš vzťah k nemu. O čom svedčia práve vinohrady neraz končiace ako skládky odpadu alebo lukratívne pozemky na výstavbu.

Názov Vajnory vychádza z nemeckého pomenovania obce „Weinern“, písomne doloženého už v roku 1307. V minulosti vinohrady slúžili ako zdroj obživy pre celé rodiny. Neskôr prešli do rúk štátu, aby sa napokon dostali späť do rúk jednotlivcov. Mnohí však medzitým vzťah k pôde a k vinohradníctvu stratili. A tak ich záchrana leží na pleciach zanietencov prípadne tých, ktorí oprášili rodinnú tradíciu a pustili sa znova do náročnej práce.

Posledná šanca

Staršie spolky chytajú druhý dych a vznikajú nové. Koncom minulého roka vznikol vo Vajnoroch vinohradnícky spolok, ktorý chce nadviazať na miestnu tradíciu a pomôcť vlastníkom vinohradov, tak aby sa pokračovalo v ich obhospodarovaní. „Je to posledná šanca zachrániť tieto rodiace vinice a zabrániť ich likvidácii,“ povedal Juraj Ondruška, jeden z iniciátorov založenia spolku.

Členovia spolku sú znepokojení a hovoria, že aktuálni vlastníci vinohradov sa dostali do neľahkej situácie. Väčšina vinohradov  bola v správe tamojšieho poľnohospodárskeho družstva a tá im bola vrátená „v nie veľmi utešenom stave,“ konštatujú členovia spolku.

Navyše efektívnemu obhospodarovaniu jednotlivých viníc bráni fakt, že vinohrady sú v prevažnej miere umiestnené naprieč geometrickému rozdeleniu jednotlivých parciel, spravidla vlastnenými desiatkami, niekedy až stovkami vlastníkov.

„Aj pri najlepšej vôli pravdepodobne nie je možné znovu prenajať do správy ucelené vinice, ktoré sa dostali do správy pôvodných majiteľov v pôvodnej, čiastkovej podobe menších parciel. Na tento problém sme dlhodobo upozorňovali. Oslovili sme samosprávu, aby pomohla túto neľahkú situáciu riešiť. Pomoci sme sa nedočkali,“ vysvetľujú miestni aktivisti .  

Mestská časť Vajnory reaguje, že sa jedná o vinohrady na súkromných pozemkoch a vzťah tretích strán „ a reálne ani nemá vlastnícky, a teda ani zákonný nárok k týmto plochám“.  Zákonný nástroj, ktorý v tejto otázke má, je regulácia prostredníctvom územného plánu. „V tomto ohľade sme striktní a postupujeme v záujme zachovania súčasnej funkcie, teda zachovania vinohradov ako takých. Samozrejme, snažíme sa rozvoju vinárstva a vinohradníctva pomáhať aj ďalšími spôsobmi,“ uvádza v stanovisku starosta mestskej časti Vajnory Michal Vlček.

Adoptuj si vinohrad

Vinohradnícky spolok tak svojpomocne pripravil metodiku, ako zachrániť a obrábať vinohrady s  komplikovanými vlastníckymi vzťahmi. Ich  aktivita spája ľudí - vlastníkov vinohradov, ktorí majú záujem svoj vinohrad obrábať či prenajať a ľudí, ktorí majú záujem si vinohrad „adoptovať“, s cieľom - zachrániť čo najväčšej plochy viníc. „Je pre  nás obrovským povzbudením, že si našu iniciatívu všímajú nielen vo Vajnoroch, ale aj v širokom okolí. Skupinky ľudí, ktorým sme pomohli v  teréne identifikovať ich vinice, ich začali svojpomocne obhospodarovať. Ďalší obhospodarujú tie, čo sa im vďaka nám podarilo "adoptovať". Na  naše prekvapenie je práve tých, ktorí majú záujem vziať si vinohrad do prenájmu viacej, ako tých, ktorí by ho chceli prenajať, hoci ho neobrábajú. Preto oslovujeme touto formou širší okruh majiteľov viníc. Veľa ľudí nám dobrovoľne pomáha v  záchrane komunitných vinohradov“,  uvádza Václav Fekete, jeden zo zakladateľov spolku.

Ako zachrániť vinohrad?

Napíšte EMAIL na: vsvajnory@gmail.com
Do predmetu správy uveďte akým spôsobom sa chcete zapojiť:

• Chcem zachrániť vinohrad ODOVZDANÍM DO UŽÍVANIA
• Chcem zachrániť vinohrad VZATÍM DO UŽÍVANIA
• Chcem zachrániť vinohrad AKO DOBROVOĽNÍK PRI OBHOSPODAROVANÍ
• Chcem zachrániť vinohrad a pomôcť INÝM SPÔSOBOM

Pomoc z kľúčových inštitúcií neprichádza

Kľúčový moment v zachovaní vinohradníctva, predovšetkým v bratislavskom regióne vidí starosta Vajnor na vyššej úrovni. „Finančná podpora zo strany štátu, prostredníctvom európskych dotačných schém je minimálna. Domáci producenti vína, v porovnaní ako je finančne podporovaná produkcia vína v zahraničí, sú iba veľmi ťažko schopní vo výrobných nákladoch vôbec konkurovať,“ dodáva Michal Vlček. Výrobné náklady vinárov sú  veľakrát vyššie, ako ceny, za ktoré sú zahraniční producenti schopní ponúkať víno konečným spotrebiteľom, komentuje starosta súčasný stav na Slovensku.

Ostáva tak len dúfať, že sa v okolí Vajnôr nájde kritický počet ľudí, ktorým na kultúrnom a prírodnom bohatstve svojho mesta záleží a svoje aktivity nasmerujú nielen k samotným vinohradom, ale aj inštitúciám, ktoré evidentne doteraz túto oblasť opomínali. 

Rača

Magistrát avizuje prvé kroky v druhej polovici roka 2021

„Odkedy je Rača Račou, odvtedy sú Račania vinohradníkmi,“ píše sa v miestnej kronike.  Podľa historikov sa vinná réva na území Rače pestovala už za starých Rimanov. Vinohradníctvo tu tvorí historicky najvýznamnejšiu oblasť hospodárskych a sociálnych dejín obce. Aj vďaka blízkosti Malých Karpát a vinohradom na ich južných svahoch sa stala Rača populárnou mestskou časťou na bývanie či výlety do prírody. Obyvatelia mestskej časti, ktorým záleží na zachovaní koloritu okolitej krajiny a vinohradov, sa už roky pokúšajú zabrániť stavebnému boomu v oblasti.

Boj za tradície, zeleň a lepšiu klímu

Ešte v roku 2019 doručilo Občianske združenie Malé Krasňany na Magistrát petíciu za zachovanie vinohradov v Krasňanoch, Rači a Novom Meste s viac ako 1500 podpismi. Podľa iniciátorov petície a odborníkov je úloha vinohradov zásadná. Nejde len o kolorit krajiny. Významnú rolu zohrávajú najmä pri zadržiavaní vody v prostredí a zabraňovaní prehrievania počas teplých letných dní. Prispievajú tak aj k udržaniu biodiverzity v hlavnom meste.

 Argumentáciu potvrdzuje aj v uplynulom roku Magistrátom vydaný dokument Klimatický atlas, ktorý popisuje riziká dopadov intenzívnych zrážok  na  obyvateľstvo v Rači . Riešenia odporúčané v Atlase hovoria o zvyšovaní  podielu vodepriepustných  plôch  v lokalitách  s  výskytom  terénnych  depresií, kde sa Rača podľa dokumentu jednoznačne radí.

Obavy, že sa otvoria ďalšie „dvere“ do račianskych viníc sa množia

Aktuálne je pod drobnohľadom miestnych aktivistov plánovaná dopravná tepna, ktorá vedie cez niekoľko desiatok rokov starý vinohrad. „Územný plán hlavného mesta počíta s vytvorením cesty na zabezpečenie lepšieho obhospodarovania viníc, teda plánuje taký rozvoj územia, ktorý bude podporovať vinohradníctvo. V kontraste s tým navrhovaná obojsmerná komunikácia nemá slúžiť viniciam, ale ako nová dopravná tepna vedúca priamo cez vinice má vyriešiť dopravný prístup k výstavbe  a zlepšiť dopravnú situáciu na Peknej ceste,“ uvádza aktivista Radoslav Čarský. Okrem toho  môže podľa miestnych otvoriť pandorinku skrinku a dvere do viníc ďalším developerom.

Vinohrady potrebujú koncepčné riešenia

Primátor mesta Matúš Vallo už vo svojom programovom vyhlásení uviedol, že má ambíciu cez Metropolitný inštitút Bratislava obstarať štúdiu viníc od Nového Mesta po Vajnory. Koncom roka 2019 po stretnutiach s vinohradníkmi avizoval prípravu konkrétnych krokov na záchranu vinohradov v hlavnom meste.

Hovorkyňa hlavného mesta Bratislava, Katarína Rajčanová, pre Bratislavský kuriér uviedla, že obstarávanie štúdie pre oblasť vinohradov môžu obyvatelia dotknutých oblastí očakávať v najbližších mesiacoch. „Obstarávanie urbanistickej štúdie pre územia vinohradov v Bratislave je v pláne v druhom polroku 2021 a bude vychádzať zo záväzných regulatívov týkajúcich sa ochrany vinohradov a krajinného obrazu mesta, ktoré vyplývajú z územnoplánovacej dokumentácie regiónu a územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy,“ informuje o plánoch mesta Rajčanová.

Po komplexnom pohľade na problém miznúcich vinohradov volá aj Rača. Verí, že hlavné mesto začne čoskoro kroky k realizácii štúdie, inak plánuje vypracovať vlastnú. „Mestská časť Bratislava-Rača nesúhlasí s parciálnymi zmenami územného plánu viníc na výstavbu a žiada vypracovanie štúdie viníc od Nového Mesta až po Vajnory a na základe tejto štúdie určiť, aké oblasti budú zachovávané ako vinice,“ uvádza v stanovisku starosta mestskej časti Rača, Michal Drotován.  Vytvorí sa tak podľa neho priestor, aby aktuálne neobhospodarované vinice podľa územného plánu, mali majitelia záujem prenajať za účelom pestovania hrozna.  

Túto ambíciu Magistrát  potvrdil a okrem dotknutých mestských častí avizuje spoluprácu  na strategickom dokumente aj s univerzitami (napr. Fakulta architektúry, Prírodovedecká fakulta, Katedra architektonickej tvorby VŠVU).

Vytvorí sa jednotná organizácia na správu lesov aj vinohradov?

Jedným z navrhovaných riešení pre strácajúce vinohrady v majetku mesta v programe súčasného primátora bolo, že Mestským lesom by mohli byť zverené do správy aj rýchlo sa strácajúce vinohrady. Vytvorila by sa tak zastrešujúca organizácia Mestské lesy a vinohrady v Bratislave s rozšíreným portfóliom činností. O tomto zámere Magistrát zatiaľ komplexne neinformoval. Aktuálne sú Mestským lesom zverené prvé pozemky.

„Pred mesiacom boli Mestským lesom vo vinohradoch zverené prvé pozemky, konkrétne na vinohradníckej ceste k horárni Krasňany. Ide o cestu spájajúcu novú autobusovú zastávku “Slanec” s vodnou nádržou Vajspeter a muničnými skladmi. Po komplexnej rekonštrukcii špeciálnou technológiou, ktorá sa využíva napríklad v Rakúsku či Nemecku, je k dispozícii nielen pre chodcov, ale aj bicyklistov a kolobežkárov,“ informuje hovorkyňa. Okrem toho boli mestskej organizácii zverené aj ďalšie parcely, no o  celkovej transformácii Magistrát zatiaľ neinformoval.

Pomôcť Bratislavčanom v zložitých procesoch môže stavebný ombudsman

Od prvého januára 2020 je vo funkcii stavebný ombudsman Jaroslav Pavlovič. Verejnosť sa na neho môže obrátiť vo veciach ochrany verejného záujmu, ktorý sa týka výstavby či problémov súvisiacich s konaním stavebných úradov. Občanom, ktorí sa cítia byť procesom výstavby dotknutí, prípadne sa strácajú v jeho komplikovanosti, môžu využiť služby ombudsmana bez ohľadu na to, či ide o životné prostredie, zdravie alebo vinohrady. 

jp

Foto: jp, OZ Malé Krasňany, Vinohradnícky spolok vo Vajnoroch, TASR